Farnosť Veľká Mača sa nachádza na juhozápadnom území Slovenska, v okrese Galanta, na Podunajskej nížine. Táto oblasť je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré formovali život miestnych obyvateľov po stáročia.
Kostol sv. Jána Krstiteľa vo Veľkej Mači
História obce Veľká Mača
Prvé písomné záznamy, ktoré spomínajú Veľkú Maču, pochádzajú z roku 1300. Obec sa nachádzala v tesnej blízkosti križovatky tzv. Českej cesty (Via Bohemica spájajúca Budín s Prahou) a cesty spájajúcej Bratislavu s Nitrou.
V súčasnosti tu žije vyše 2671 obyvateľov. Súčasná obec sa nachádza v blízkosti starovekého osídlenia, z ktorého sa našli vzácne archeologické nálezy počas rokov 1952 - 1957. O živote tunajšieho obyvateľstva z dávnych dôb hovoria nálezy zbraní, loveckých potrieb, nádob pre uskladnenie rôznych druhov potravín a nápojov. Zaujímavým nálezom bolo aj 48 pohrebných miest zo začiatku 10. storočia, ktoré vypovedajú o zvykoch tunajšieho obyvateľstva.
Prvá historická zmienka o obci je z roku 1326, keď už môžeme hovoriť o rozvinutej obci. Obec je spomínaná v dobových dokumentoch postupne pod názvami: Mached, Beke Mached (1326), Mached utrque (1335), Machid (1390), Nagmached (1473), welky Maczid (1773), Hrubý Mačad (1920) a Veľká Mača - v súčasnosti.
V XV. storočí obec patrila pod Šintavské panstvo, bolo však vystavené mnohým útokom tatarov aj husitov. V XVI. a XVII. storočí znamenali turecké vojská veľkú hrozbu pre obyvateľstvo. Majetky obce tak patrili rodinám Rozgonyiovcov, Báthoryovcov, Thurzovcov a Esterházyvocvov, ktorí ju vlastnili od roku 1642.
Prvým známym richtárom obce bol Péter Dobos. Najstaršia úradná listina obce je z roku 1649, na ktorej je aj najstaršia pečať obce zo XVI. storočia s písmenami NM. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali hlavne poľnohospodárstvom. Dobové dokumenty zo začiatku XIX. storočia už ale hovoria o 12 remeselníkoch v obci. Na konci XIX. storočia už obec mala samostatný poštový úrad.
Počiatky osídlenia siahajú do obdobia mezolitu (tardenoisien), spomína sa neolitické sídlisko volútovej kultúry, kostrové pohrebisko z 10. až 11. storočia s radovým pohrebiskom. V minulosti obec patrila postupne viacerým zemepánom, od 16. storočia časť obce panstvu Šintava, časť obce Angelike ´dHennin.
V obci (v objekte pri Obecnom úrade na Gáňskej ulici) je vybudované Múzeum, ktoré je zamerané na historický vývoj obce.
História farnosti
Už v 14. storočí bola samostatnou farnosťou, ale 17. storočí zanikla. Rímskokatolícku farnosť obnovili v roku 1777. Gróf František Esterházy, vtedajší majiteľ šintavského panstva, dal postaviť novú farskú budovu. Počas pôsobenia farára Štefana Ábrahámffyho bol v roku 1783 postavený nový farský kostol obce ku cti sv. Jána Krstiteľa.
Vtedajší pôvodný stredoveký kostolík, ktorého patrónmi podľa niektorých prameňov boli sv. Kozma a Damján, stál v blízkosti dnešného súsošia Svätej Trojice, ale ďaleko od novej farskej budovy. Kostol stál bezprostredne vedľa novej fary. Veľkosť tohto kostola bola úmerná počtu obyvateľstva. V rokoch 1870 však už kapacitou nebol postačujúci.
Na návrh vtedajšieho farára Jozefa Cselkóa sa rozhodli o jeho rozšírení a výmene strechy. V roku 1879 architekt Ján Tomaschek rozšíril kostol o novú svätyňu a dve lode. Vnútro kostola bolo obnovené v 90.-tych rokoch 20. st. Postavila sa nová sakristia, vymenili sa lavice a podlaha, zaviedlo sa ústredné kúrenie. V tomto období sa dostal do kostola aj nový obetný stôl. Nezvyčajnými rozmermi a tvarom pripomína pôvodný účel - bol pripravený pre svätú omšu, ktorú slúžil svätý Ján Pavol II. v roku 1990 vo Vajnoroch.
Rímskokatolícky kostol Sv. Jána Krstiteľa - Veľkomačianská farnosť bola načas filiálkou Serede. V r. 1777 ju obnovil František Esterházy. Na základe tejto skutočnosti postavili nový kostol v r. 1783 v klasicistickom slohu s barokovými prvkami. Nad krížením priečnej lode je kupola a v lodi sú pruské klenby. Bohato je riešený organový chór so segmentovou arkádou. Hlavný oltár je klasicistický z 2. pol. 18. stor. v strede s obrazom Sv. Jána Krstiteľa, po stranách sú sochy sv. Alžbety a Terézie. Kazateľnica je barokovo-klasicistická. Pozoruhodné sú aj krstiteľnice: zachovala sa pôvodná stredoveká kamenná krstiteľnica, ale je aj novšia z červeného mramoru. Tri bočné oltáre sú zasvätené Panne Márii - Kráľovnej svätého ruženca, Svätému krížu a Sedembolestnej Panne Márii. Vo veži sa nachádzajú 2 zvony, na oknách sú vitráže s vyobrazením svätcov.
Pôvodný, zrejme ešte románsky kostolík stál uprostred cintorína v centre obce (v blízkosti dnešného súsošia Svätej Trojice). Podľa neskorších vizitácií mal polkruhovú apsidu ("v tvare rotundy") a tiež sakristiu. Ohľadom patrocínia kostolíka panujú isté nejasnosti spôsobené podľa všetkého aj prerušením kontinuity po prevzatí chrámu protestantmi. V roku 1634 mal byť zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. Vizitácia z roku 1634 spomína ešte aj presvitajúce nástenné maľby Krista, Panny Márie a svätcov. Koncom 17. V druhom desaťročí 18. storočia bol kostolík opravený a dostal aj nové vnútorné zariadenie. Pred rokom 1756 doplnili v interiéri murovanú tribúnu s organom.
V roku 1783 však bol aj v súvislosti s obnovením samostatnej farnosti postavený súčasný Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa.
Kultúrne pamiatky vo Veľkej Mači
Medzi vzácne historické pamiatky v obci patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v roku 1783. Významnou pamiatkou v obci je rímskokatolícky kostol barokovo-klasicistický, z roku 1783, rozšírený v roku 1880.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí súsošie z roku 1867, skulptúry svätých: socha sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Donáta, sv. Jána Nepomuckého, sv. Trojice a Pamätník padlým hrdinom I. a II.
- Socha Sv. Floriána - nachádza sa na pravej strane Hlavnej ulice na Európskom námestí.
- Socha Sv. Donáta - stojí na pravej strane na Slnečnej ulici.
- Socha Svätého Vendelína - stojí na mieste pri evanjelickom cintoríne.
- Socha sv. Jána Nepomuckého - Baroková socha z r. 1732 stojí pri rímskokatolíckom kostole.
- Súsošie Najsvätejšej Trojice - nachádza sa v strede obce, kde kedysi stál starý kostol.
V Obecnom múzeu, ktoré bolo otvorené v roku 1996, si môžete pozrieť zaujímavú expozíciu zameranú na históriu obce. Nájdete tu archeologické nálezy z tzv. máčadských vŕškov, zaujímavá je najmä rekonštrukcia hrobu staromaďarského bojovníka s koňom. Vystavené sú tu aj rôzne poľnohospodárske náradia zo 17. až 19. storočia.
Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny sa nachádza v miestnom cintoríne. Pamätník zahraničných padlých vojakov sa nachádza v areáli cintorína. Lurdská jaskyňa bola postavená v roku 1991 pri rímskokatolíckom kostole Sv. Jána Krstiteľa.
Kríž z roku 1770 sa nachádza v obci.
Prehľad duchovných správcov farnosti Veľká Mača
| Meno | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Štefan Ábrahámffy | 1783 |
| Jozef Cselkó | 1870 |
Farnosti v okolí Galanty
V okrese Galanta a blízkom okolí pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote veriacich. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sládkovičovo
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Galanta
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pusté Úľany
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sereď
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Štefana kráľa, Trstice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Horné Saliby
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pata
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľká Mača
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľké Úľany
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelka
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášikovo
Tieto farnosti zabezpečujú duchovnú službu pre veriacich v regióne a organizujú rôzne aktivity pre farníkov.