Prihraničná obec Veľké Trakany sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive Tisy. Prvýkrát bola obec písomne doložená v roku 1275. Radí sa tak k najstarším v zemplínskom regióne. Vhodné podmienky pre život a strategická poloha viedla k jej rozvoju. V 14. storočí získala postavenie mestečka s jarmočnými právami. V tomto období už mala svoj kostol, faru i školu.
Pôvodný poľnohospodársky charakter pretrval do dnešných čias. Žije tu takmer 1500 obyvateľov. V obci sídli niekoľko poľnohospodárskych podnikov, no i obchodov. Miestni obyvatelia však za prácou prevažne dochádzajú. Občianske služby v správe Veľkých Trakian svojou kapacitou obsiahli i okolité menšie obce.
Z hľadiska vierovyznania je zloženie tunajšieho obyvateľstva pestré, čomu zodpovedá i počet sakrálnych stavieb. Historicky najcennejším je rímskokatolícky kostol. Bol postavený na základoch hradnej kaplnky v roku 1894. Vyznačuje sa bohatou výzdobou a je obkolesený parkom so vzácnymi drevinami. Evanjelický kostol pochádza z 1. polovici 20. storočia. I gréckokatolícki veriaci majú v obci svoj svätostánok. V roku 2020 si gréckokatolícki veriaci obce pripomenuli 20. výročie postavenia Chrámu Premenia Pána.
Najvýznamnejšou svetskou pamiatkou obce je neskorobaroková budova soľného a colného úradu. Po jej rekonštrukcii tu zriadili regionálne múzeum ako súčasť takzvanej soľnej cesty. Miesto je častým dejiskom kultúrnych podujatí s možnosťou kvalitného stravovania a ubytovania. V roku 2005 bol v obci odhalený prvý pamätník Trianonu v regióne. Centrum obce zdobí andezitová socha Bálinta Balassiho ako aj diela György Ferencza z Veľkých Kapušian.
Rieka Tisa a jej význam pre obec
Na našom území je úsek rieky Tisy dlhý 5,458 km a prichádza po oblúku naspäť na spoločné miesto slovensko-maďarsko-ukrajinských štátnych hraníc. Že nie je možné jej okolie významne upravovať, pretože územie spadá do medzinárodne významnej mokrade Tisa (ramsarskej lokality) majúcej význam ako biotop vodného vtáctva, tiež významné ekostabilizačné plochy: Lužné lesy Tisa a genofondovo významné lokality: Lužné lesy pri Tise. Preto ak si stále kladiete otázku, prečo sa nevybuduje kúpalisko - tak je to preto. V regionálnom biocentre je potrebné zamedziť antropickým devastačným zásahom do územia a obmedziť rekreačné aktivity. S tým sa musíme jednoducho naučiť žiť, ak chceme kultúru 21 storočia môžeme ísť na bazény do Maďarska, ale ak milujeme Tisu a prírodu musíme ju brať takú, aká je.
V roku 2016 sa intenzívne preberalo zavodnenie niekoľko rokov suchej časti mŕtveho ramena pri Veľkých a Malých Trakanoch a rekonštrukcia hrádze rieky Tisa. Čene bolo v minulosti bez vodoprávneho konania násilne prehradené na tri takmer „nekomunikujúce“ ramená . Časť ramena od prívodného kanálu z Tisy bola na vode a žijú v ňom pekné exempláre kapra, šťuky, zubáča, a iné druhy rýb, ale časť ramena smerom ku Soľnému domu s pokračovaním ďalej bola na suchu, pretože poľná cesta, ktorú tu nelegálne v minulosti postavili bránila „komunikácii ramien“ medzi sebou.
Koncom januára 2000 došlo na rieke k ekologickej katastrofe, keď bola znečistená veľkým množstvom kyanidu. Z odkaliska zlatej bane Aurul v severorumunskom Baia Mare uniklo celkovo asi 100 000 metrov kubických odpadovej vody kontaminovanej kyanidom (asi 100 ton). Toxická látka zničila väčšinu flóry a fauny v riekach, kadiaľ tiekla. Zamorenie kyanidom postihlo okrem Rumunska a Maďarska aj vtedajšiu Juhoslávii. Do povodia unikli aj tony vysoko toxických ťažkých kovov. Znečistené boli rieky Somes, Tisa i časť Dunaja. Kvôli tejto udalosti údajne definitívne vyhynuli niektoré vzácne druhy rýb. V Maďarsku havária takmer zlikvidovala rybárov na Tise, ktorá je vyhláseným revírom - ryby z Tisy sú preslávené a sú nevyhnutnou súčasťou maďarskej národnej polievky halászlé.
Jedinečný prírodný jav „kvitnúcej“ rieky Tisy, resp. rojenie podeniek, ktoré u nás pomenúvajú Tisový kvet. Tento fenomén sa môže vidieť iba u nás na rieke Tisa a na Žltej rieke (Huangho) v Ázii. Podenky veľké (Polingenia longicauda), sa behom niekoľkých hodín z larvy premenia v okrídlené jedince, pária sa a uhynú. V polovici júna Tisa totiž odhalí tajomstvo, ktoré ukrýva vo svojich hlbinách a v chodbičkách brehov rieky. V nich tri roky rástli larvy podenky, ktoré potom na jeden deň uzrú svetlo sveta. Tieto zvláštne bytosti sa v teplý júnový podvečer vynoria takmer z ničoho, zahalia povrch vody, potom zmiznú rovnako rýchlo ako prišli. Úžasná harmónia a nestálosť života trvajúceho len pár chvíľ.
Po párení samce o krátku dobu uhynú, samičky nakladú vajíčka do vody a čaká ich podobný osud ako samčie jedince. Táto prekrásna a zároveň smutná udalosť je „kvitnutie“ Tisy. Opakuje sa každý rok v polovici júna v podvečerných hodinách. Hladinu rieky v čase rojenia Tisového kvetu pokrývajú milióny uhynutých krehkých tiel. To všetko sa odohrá behom niekoľkých hodín, ako taký dramatický prejav premeny, reprodukcie, úmrtia a ďalšieho života. Vajíčka klesnú ku dnu a všetko sa začína odznova.
Legendy a povesti o Tise a Veľkých Trakanoch
Nepoznáme prekrásne LEGENDY, ktoré objímajú rieku Tisu, pritom nezaškodí poznať ich a tradovať ďalej. V Tise sa údajne nachádza trojitá rakva hunského kráľa Attilu. Legendy hovoria, že ho museli pochovať bez zaťatia rýľa do zeme a nikto nesmel vedieť, kde leží knieža.
Podľa legendy, obec dostala meno podľa Tarhosa ( to bol Tárkánz) , syna Árpáda, ktorý tu údajne nechal postaviť hrad. V časti obcí na dune zvanej Földvár, na brehu Tisy bola pravdepodobne pevnosť postavená zo zeme ( blatný hrad), ale nezachovala sa po nej ani stopa. Trakany sú starodávnym hniezdom Tárkányiovcov, ktoré podľa niektorých dostalo meno po Árpádovom synovi Tarkatzovi ( Tarhos) , ktorý tu údajne tiež nechal postaviť hrad. Legenda je stále legendou, občas prehnaná, občas je v nej niečo pravdy, alebo nič. Ale je pekná a treba ju nechať žiť.
Významné kultúrne pamiatky
Medzi významné kultúrne pamiatky vo Veľkých Trakanoch patria:
- Rímskokatolícky kostol: Bohato zdobený freskami, postavený na základoch pôvodnej hradnej kaplnky v roku 1894.
- Evanjelický kostol: Postavený v 1. polovici 20. storočia.
- Budova Soľného úradu: Neskorobaroková stavba postavená v 1. polovici 18. storočia. Po rekonštrukcii, uskutočnenej v roku 2005 v ňom otvorili regionálne historické múzeum. Na návštevu ponúka miestopisnú historickú expozíciu, výstavu rohovinových rezieb a expozíciu histórie využívania soli.
Podpora obnove chrámov
V rámci Maďarského programu na obnovu chrámov dostali cirkvi na Slovensku 1,5 miliardy forintov, čo je približne 4,2 milióna eur. Podpora bola schválená pre 100 chrámov rôznych vierovyznaní. V Košickej arcidiecéze dostala prísľub farnosť Veľké Trakany v okrese Trebišov. Tamojší gréckokatolícky Farský chrám nanebovstúpenia Pána z konca 18. Práve na jej opravu plánujú použiť získané peniaze z Maďarska, aby nadobudla opäť aj esteticky dôstojnú tvár.
