Obec Veľký Klíž sa nachádza v Dekanáte Bošany, Nitrianskej diecézy. Má bohatú históriu spojenú s pôsobením kňazov a náboženským životom. Vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Klíž, Klížske Hradište a Ješkova Ves. V r. 1990 sa Ješková Ves osamostatnila. Len málo obcí na Slovensku sa môže pochváliť takými starobylými dejinami.
Adresa farnosti je RKFÚ (Rímskokatolícka farnosť). Súčasným kňazom je dekan - farár Kováčik Anton, Mgr.
Obec Veľký Klíž s dvoma miestnymi časťami leží uprostred lesov severného úpätia pohoria Tribeč v uzatvorenej kotline spojenej s údolím rieky Nitry.
Obec je v súčasnosti pekne upravená, má výrazné prvky vidieckeho charakteru.
Dejiny Slovákov sú vlastne čiastkou dejín Uhorska, s ktorým sme boli spojení vyše tisíc rokov až do roku 1918. Tieto dejiny čiastočne poznáme zo školy alebo z iných prameňov. Boli plné vojen a bojov sociálnych. Kronika našej obce je pestrá a môžeme povedať, že máloktorá obec má takú minulosť.
Z listiny kráľa Ondreja III. sa dá zistiť, že existovala osada Klíž a v nej kláštor už v r. 1070.
Vývoj názvu obce
- Maďarský názov: Kolos, Apátkolos
- Nemecký názov: Kliß, Kliss
Klíž je doložený z roku 1244 ako Clus, z roku 1295 ako Kolos, z roku 1327 ako Colos, Clus, z roku 1773 ako Kliže, z roku 1920 ako Klíže, maďarsky Kolos, Apátkolos.
Meno osady, vtedy po latinsky pomenovaného od slova „claustrum“, čo znamená krajinskú bránu, alebo zámka, závora.
Klížske Hradište patrilo panstvu v Klíži, vzniklo pri obrannom hradisku v 11. storočí, preto aj názov Hradište. Spomína sa od roku 1293 ako Haradische, v roku 1808 ako Klížske Hradište.
Dejiny našej obce sú vlastne dejinami tohto kláštora, okolo ktorého sa sústreďovala činnosť kultúrna, náboženská i hospodárska. Kláštor stál v mieste, kde je terajšia farská záhrada. Pod múrmi tohto kláštora vznikla obec.
Kláštor bol povýšený na opátstvo a patrili k nemu osady Klíž, Ješková Ves, Janová Ves, Klátová Nová Ves a Krnča. Opátstvo bolo zemepánom, preto aj majetky spomínaných osád patrili kláštoru.
Za nimi bolo už medzihraničie, načo ukazuje už samé meno osady, vtedy po latinsky pomenovaného od slova „Clausun““, čo znamená krajinskú bránu, zámku. Neskôr vývojom sa Clausun zúžilo na slovo Clus a z toho maďarské Kološ a slovenské Klíž.
Znak obce Veľký Klíž
História kňazov vo farnosti
Prvým známym kňazom z územia farnosti je opát kláštora Albert z roku 1293. V minulosti tu pôsobili opáti a titulárni opáti, ako napríklad:
- 1293 - opát benediktínskeho kláštora Albert
- 1407 - opát Mikuláš
- Do r. 1947 - titulárny opát Ružička Tomáš, Mons.
- 2006 - Beňuška Justin, Mons.
Medzi farárov a administrátorov patrili:
- 1984 - aj k r. 1993 - farár Jurga Jozef
V r. 2006 za lásku k diecéze a za prácu pre jej dobro bol titulárnym opátom klížskym menovaný Mons. Justin Beňuška.
Mons. Viliam Judák , nitriansky sídelný biskup je známy historik., k udalostiam minulosti sa vracia aspoň teoreticky, titulárne, spomienkami. Týka sa to aj opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Klíži.
Pri menovaní uvádza: „...Na oživenie slávnej kresťanskej a národnej pamäti, ktorej svedectvom sú tri titulárne benediktínske opátstva, nachádzajúce sa na území Nitrianskej diecézy, oznamujem, že ako prejav verejného ocenenia za lásku k tejto diecéze a za prácu pre jej dobro je vyhlásený Mons. Justín Beňuška za titulárneho Opáta Blahoslavenej Panny Márie v Klíži.“
Filiálky farnosti
K farnosti patria aj filiálky Ješkova Ves a Klíž.
Ješkova Ves
Ješkova Ves je filiálkou farnosti Veľký Klíž. Obyvateľstvo: 526, z toho 492 rímskych katolíkov Nachádza sa tu kaplnka.
Klíž
Klíž je ďalšou filiálkou farnosti Veľký Klíž. Obyvateľstvo: 628, z toho 585 rímskych katolíkov Nachádza sa tu Kaplnka K Sedembolestnej Panne Márii.
Z histórie obce a farnosti
Matúš Čák Trenčiansky v roku 1321 majetky kláštora zhabal. Čoskoro však kráľ Róbert Karol opäť vrátil majetky opátstvu.
Kláštor mal aj tržné právo, čo bola veľmi významná hospodárska vec, pretože tržné právo vtedy mali iba mestá aj to spočiatku iba kráľovské mestá. Každý týždeň v stredu pod múrmi kláštora vydržiaval sa trh (Cez Klíž prechádzala obchodná cesta spojujúca Viedeň a Krakov).
Rušné časy pre našu obec nastali v roku 1540, kedy sa zmocnil kláštora raubírsky rytier Rafael Podmanický, pán hradu Považskej Bystrice a iných hradov. Násilím zaujal kláštor a všetky jeho majetky. Podmanický opevnil kláštor a urobil silnú ohradu z kameňa. Tak povstal Klížsky hrad. Zvyšky tejto hradby i dnes stoja medzi farskou bránou a kostolom, potom vonkajšia časť farských záhrad a múr pred oknami fary.
Podmanický z tohto opevneného kláštora robil lúpežnícke výpravy so svojimi ľuďmi po okolitých zemepánoch a poddaných. Pre rôzne násilnosti bol aj z krajiny vykázaný prešporským snemom v roku 1542. Podmanický ale nedbal a ďalej držal obsadený Klíž, preto sužované zemianstvo prosilo kráľa, aby pevnosť kláštorská v Klíži bola zborená a ponechaný bol len kostol s kláštorom a ustanovený tam riadny opát.
Po tomto roku už nedošlo k obnove opátstva ako sídla benediktínov. V r. 1562 opátstvo definitívne zaniklo a boli zrúcané aj hradby okolo kláštora
R. 1615 prichádza kláštor do majetku rádových sestier klarisiek v Bratislave. Dekrétom Jozefa II. bola rehoľa klarisiek zrušená a majetky prešli na Náboženskú základinu. Duchovnú správu Klíža a okolia zaobstarávali už farári. V roku 1615 tu bola zriadená farnosť.
V r. 1776 s povolením pápeža Pia VI bola pridelená Nitrianskemu biskupstvu a titul opáta nosili zaslúžilí kňazi diecézy.
Veľké úsilie, aby zabezpečil finančné prostriedky na renováciu kostola sv. Michala Archanjela do pôvodného stavu vyvinul dr. Juraj Hodál z Ješkovej Vsi ( neskôr riaditeľ Bojnického zámku).
Obec administratívno-správne patrí v zmysle územného členenia Slovenska do okresu Partizánske, kraj Trenčiansky. Veľký Klíž je najvyššie položená obec okresu - 250 m nad morom. Má aj najväčší kataster v okrese - 4 241 ha.
Vznikla v r. 1962 na základe Uznesenia Rady Okresného národného výboru v Topoľčanoch zlúčením obcí Klíž, Klížske Hradište a Ješková Ves. Po petícii občanov sa Ješková Ves odčlenila a táto obec svoju činnosť začala 1. 1.1992.
Dedina leží v širokom strednom Ponitrí. V praveku i stredoveku tu boli bahná a močiare a tie popri korytách rieky vytisli cesty nielen na podvršie Tríbeča, ale neraz až na návršia a hrebene, kde chodníky museli poslúžiť ľuďom i kupcom v karavánach s nákladom tovarov. Obyvateľstvo neraz zasa hľadalo útočiskov bočných dolinách, v závetrí ruchu vojsk hrnúcich sa po cestách Ponitria. A v dobe civilizačného napätia bočné doliny vábia a lákajú. Krásou prírody, čistej, bohatej, sviežej a rozmanitej, túžobne hľadaným pokojom.
Len málo obcí na Slovensku sa môže pochváliť takými starobylými dejinami a takým množstvom pamiatok na takom malom území.
Obec patrila benediktínskemu opátstvu, ktoré v r. 1074 - 1077 založil kráľ Ladislav I.
Koncom 16. storočia prešiel už do rúk rádu dominikánov z Trnavy a jeden z posledných záznamov o existencii kláštora je z roku 1615. V r. 1634 sa spomína už len ako fara.
Azda posledné zvyšky kláštora sú sú vo farskej záhrade, oporné múry či skôr fragmenty hradieb pod farským domom a nad malebným rybníkom.
Kostol svätého Michala archanjela
Na mieste starého kláštorného kostola - v r. 1654 sa spomína, že je v dezolátnom stave, preto sa zrúcal a následne v r. 1803 sa dostaval tesne pri ňom nový rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých.
Kostol sv. Michala Archanjela predstavuje skvost románskej architektúry tohto regiónu, je stavaný iba z opracovaného kameňa, hovorí neopakovateľnou rečou včasného feudalizmu. Vznikol v r. 1130, používal sa do r. 1828, potom spustol, zostal bez strechy. Obnovili ho v roku 1936. Je typickou pamiatkou Veľkého Klíža, preto sa dostal aj do znaku obce, v r. 2002 i na poštovú známku.
Kostol sv. Michala Archanjela
Na kóte 541 m n.m. je Michalov vrch - hrad z 11. stor., založený na mieste pravekého hradiska. Na Vrch Hore sa nachádzajú zrúcaniny renesančného kostola z r. 1713 a baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1740. Vrch hora je pútnické miesto.
Súčasná obec je modernou dedinou, kde sa prelína minulosť i súčasnosť; vedľa moderných rodinných domov nájdeme tu pôvodné dedinské domy roľníkov, stodoly, obydlia živnostníkov, remeselníkov.
Obec je pekne upravená, dosadené sú okrasné stormy, kríky, s orginálmi a replikami vidieckeho charakteru napr. studne, váhadlová studňa s napájadlom, drevené válovce na kvety, osadené po celej dedine, tak ako i drevené lavičky, ktoré sú i na cintorínoch.
Na námestí pod kostolom je centrum nielen náboženského života, ale i historického, duchovného, kultúrneho a spoločenského. Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda, je tam upravené jazero Lázeň s dreveno-kamennou studničkou, altánkom. Jedinečnou je osada - skanzem Starý Klíž v Klížskom Hradišti, dátum vzniku sa uvádza 14.12.2009.
Obyvatelia obce dochádzajú za prácou do okolitých miest, živnosti sú prevažne v drevovýrobe, v poľnohospodárstve. Obec starne, starší občania sa zaoberajú pre svoju potrebu záhradníčením.
V obci je katolícky kostol, farský úrad, kaplnka, na Vrch Hore polozrúcaný kostol Sv. Jána Nepomuckého a kaplnka. Sú pútnickým miestom.
Sväté omše
Sväté omše sa konajú v Kostole k Všetkým svätým.
Obyvateľstvo
Podľa údajov z roku 1991 mala farnosť 1 550 obyvateľov, z toho 1 435 katolíkov. Zaznamenaných bolo 24 krstov, 5 sobášov a 20 pohrebov.