Rímskokatolícka farnosť vo Veľkom Šariši má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s dejinami samotného mesta a jeho sakrálnych stavieb. Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol sv. Jakuba staršieho, ktorý bol v roku 2013 vyhlásený za diecéznu svätyňu, a Kaplnka sv. Kunhuty, ktorá sa nachádza v areáli zaniknutého augustiniánskeho kláštora.
Veľký Šariš, mestečko s približne 5000 obyvateľmi, sa nachádza len pár kilometrov severozápadne od Prešova. História osídlenia brehov rieky Torysa pod kopcom, na ktorom sa dnes vypína Šarišský hrad, siaha až do obdobia neolitu.
Dnes je Veľký Šariš mestečkom s približne 5000 obyvateľmi a žije podobnými problémami ako ostatné samosprávy.
Magická tabulka z Šarišského hradu
Kostol sv. Jakuba Staršieho: Diecézna Svätyňa
Farský kostol sv. Jakuba staršieho vo Veľkom Šariši je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V roku 2013 bol košickým arcibiskupom-metropolitom Mons. Bernardom Boberom vyhlásený za diecéznu svätyňu so všetkými právami a výsadami. Už v roku 1999 Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, vyhlásil farský kostol vo Veľkom Šariši za pútnické miesto Košickej arcidiecézy.
História a Vývoj Kostola
Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Krátko po postavení bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. Odborníci predpokladajú, že na mieste súčasnej stavby mohol existovať ešte starší kostol.
Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. V západnej časti lode bola vstavaná tribúna a k južnej strane veže pripojili menšiu prístavbu.
Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia. Po roku 2010 prebehli ďalšie rekonštrukčné a reštauračné práce.
Architektonické detaily a Zaujímavosti
- Kostol napriek barokovým prestavbám predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého staviteľstva z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu na našom území.
- Stredovekú podobu si dnes zachovala už len veža a sčasti presbytérium.
- Najviac architektonických detailov v exteriéri sa zachovalo na veži - združené okná, viaceré rozetové šesťlaločné okná a gotický portál do podvežia.
- Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Veľmi podobné nájdeme aj na kostole v neďalekých Župčanoch.
- Presbytérium i sakristia, prepojené gotickým portálom, sú zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou s kruhovými svorníkmi, ktoré sú zdobené reliéfom ružice a dubových listov.
- Z obdobia okolo roku 1300 sa zachovala gotická kamenná krstiteľnica.
- V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta.
- Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode. O niečo mladšia je freska so scénou Ukrižovania na ľavej strane víťazného oblúka, ktorú datujú odborníci do obdobia okolo roku 1300.
- V južnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň Daniela Hrabecius de Turocz z roku 1645.
Významné udalosti a Pútnické tradície
Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. V prvej fáze jeho jestvovania - v 18. storočí - sa hlavná púť konala v deň sviatku Panny Márie Karmelskej, teda dňa 16. júla. V roku 1831 bola na žiadosť farára prenesená na najbližšiu nedeľu po tomto sviatku.
Zdá sa, že k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života.
Nový impulz k prehlbeniu úcty k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza po roku 1990.
Súčasný Stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.
Kaplnka sv. Kunhuty
Pár sto metrov od kostola sa nachádza areál zaniknutého augustiniánskeho kláštora, na okraji ktorého postavili v 16. storočí Kaplnku sv. Kunhuty.
Kaplnku postavili v areáli kláštora augustiniánov niekedy po roku 1544 s využitím múru staršej stavby. Ten tvorí spodnú časť západnej steny objektu. Pri výstavbe použili architektonické články z ranogotického obdobia pochádzajúce zrejme zo zničeného kláštorného Kostola sv. Kríža.
V roku 1599 došlo k oprave stavby, o čom svedčí letopočet na východnej fasáde. Niekedy po roku 1769 bola stavba opätovne upravená pre liturgické účely, pričom bolo odstránené vstavané podlažie. Kaplnka dostala aj novú strechu pokrytú šindľom.
Rozsiahla oprava sa uskutočnila v roku 1965, vďaka ktorej sa podarilo "sprevádzkovať" kaplnku pre občasné bohoslužby a púte. Nebola však urobená v súlade s predstavami pamiatkarov.
V posledných rokoch sa obnovili snahy o záchranu schátranej stavby, v rámci ktorých sa tu realizovali aj odborné výskumy (2010 - 2011).
Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne zlom stave.
Kaplnka stojí vo východnej časti mesta pri futbalovom ihrisku.
Kultúrny a Spoločenský Život vo Veľkom Šariši
Napriek tomu, že mestečko Veľký Šariš má len okolo 5000 obyvateľov, množstvo kultúrnych akcií by mu mohlo závidieť nejedno väčšie mesto. Súčasná riaditeľka Kultúrneho a informačného centra Katarína Pirohová tvrdí, že majú množstvo ľudí, ktorí sa vedia nadchnúť pre dobrú vec.
Mestské múzeum a galéria Veľkého Šariša sa snaží v čo najväčšej miere priblížiť svoje expozície najmladším návštevníkom. Pri rôznych príležitostiach pracovníci múzea deťom pripravia interaktívne zadania. Jednou z nových foriem je aj minilezecká stena s desiatkami úchytov. Múzeum bolo založené v roku 2000 a za jeho vznikom stoja miestni nadšenci histórie a umenia.
Prvou muzeálnou expozíciou bola výstava venovaná Šarišskému hradu. Premiéra v galérii patrila domácemu maliarovi Edmundovi Capákovi. Interiér múzea dnes pozostáva z muzeálnej a galerijnej časti. Prvou časťou stálej muzeálnej expozície je výstava "Cirkevné dejiny mesta". V múzeu sa nachádza i samotná časť venovaná histórii Židov v tomto meste. Expozície dopĺňajú už inštalovanú stálu výstavu s názvom "Moje mesto" a expozíciu pivovarníctva.
Šarišský hrad začalo 1. júna 2011 opravovať doteraz 30 nezamestnaných ľudí. Hrad sa stal centrom pre organizovanie kultúrnych akcií. Realizujú sa tu turistické výstupy, vzdelávacie podujatia, zábavné akcie pre deti a Šarišské hradné dni.
Novozvolený primátor Veľkého Šariša František Bartko sa chce pustiť hlavne do zmien v územnom pláne. Tvrdí, že sa vytvorili podmienky na výstavbu a bývanie a do mesta sa sťahujú ľudia, ale treba ich tu aj udržať.
Praktické informácie
Mesto sa nachádza cca pár kilometrov severozápadne od Prešova. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli.
Kaplnka stojí vo východnej časti mesta pri futbalovom ihrisku. Nachádza sa v oplotenom areáli.
Literatúra
- Glos, P. - Petranská, D.: Farský kostol sv. Jakuba In: Moje mesto Veľký Šariš. Vydavateľstvo Anna Nagyová, Prešov 2013.
- Čižmár, M.: Starobylý a pútnický Veľký Šariš. RKFÚ Veľký Šariš, Levoča 1999.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - Maliarstvo a sochárstvo. In: Kol.: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2009, str. 56 - 115.
- Zubko, P. - Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017.
- Štefánik, M. - Lukačka, J. a kol.: Lexikon stredovekých miest na Slovensku. HÚ SAV, Bratislava 2010.
- Súpis pamiatok na Slovensku III. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.