Ludwig van Beethoven, nemecký skladateľ s flámskymi koreňmi, bol na prelome 18. a 19. storočia predstaviteľom vrcholného klasicizmu. Niektorými dielami však otvoril a predznamenal cestu romantizmu. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, ale poznáme dátum krstu - 17. december 1770.
Beethoven a jeho sakrálna tvorba
Napriek tomu, že bol Beethoven pokrstený katolík, nebol nikdy príliš praktizujúcim kresťanom, minimálne nenavštevoval sväté omše. Svedčí o tom i zhudobnená Óda na radosť, ktorá je súčasťou Symfónie č. 9. Radosť v nej opisuje, slovami Friedricha Schillera, ako „krásnu iskru Božiu“.
Beethoven nenapísal mnoho sakrálnych diel. Okrem dvoch omší je to len oratórium Kristus na Olivovej hore. Obdobie, v ktorom tvoril, chrámovej hudbe jednoducho príliš neprialo. Časy osvietenstva kresťanstvo skôr kritizovali. Tvrdiť, že Beethoven nejavil o Cirkev záujem, by však bolo nesprávne. Beethoven vlastnil Sailerove spisy a bol s ním v kontakte aj počas komponovania Missy solemnis, ktorá je skladateľovým najpozoruhodnejším sakrálnym dielom. Táto omša a Deviata symfónia pritom vznikali približne v tom istom čase. Missa solemnis venoval kardinálovi Rudolfovi Jánovi Habsbursko-Lotrinskému, Beethovenovmu dobrému priateľovi a žiakovi, ktorý jeho Klavírny koncert č.
Ludwig van Beethoven: Kristus na Olivovej hore, oratórium pre sóla, zbor a orchester, op. 85
V úvode koncertu zaznela najprv krátka, cca 5 minútová predohra k Beethovenovmu baletu Prometeove stvorenia, op. 43, po ktorej nasledovalo závažné, duchovne ladené oratórium pre sóla, zbor a orchester Kristus na Olivovej hore, op. 85.
Balet Prometeove stvorenia (Die Geschöpfe des Prometheus) od Ludwiga van Beethovena pochádza z obdobia Beethovenovej tvorby prvých dvoch symfónií (1800 - 1801). Na diele, označenom v dobe vzniku ako „heroický a alegorický balet“, pracoval Beethoven pred prvými príznakmi ohluchnutia, nielen v opojení z nástupu svojej hudobnej kariéry, ale aj zo spoločenských nádejí prvých Napoleonových víťazstiev.
V podstate však hudba vznikla na základe predstáv talianskeho baletného majstra Salvatoreho Viganò (1769 - 1821), vo svojej dobe nazývaného „Shakespearom tanca“. Ten naplánoval premiéru baletu na 21. marca 1801 vo viedenskom Burgtheatri (uvedenie však bolo posunuté o týždeň neskôr, kvôli Beethovenovej finalizácii partitúry).
Kritika a neskôr beethovenovská muzikológia označila spojenie prometeovského mýtu s novodobým prepojením za „alegoricko-mytologický nezmysel“. Žiaľ, asi mala pravdu. V obsahovom prepojení deja do viacerých mytologických postáv, nielen Prometea, vznikli nečakané a tiež nezmyselné dejové zákruty. Beethoven, sklamaný neúspechom premiéry, dal neskôr hudbe z finále baletu miesto do finále svojej Tretej symfónie, nazvanej „Eroica“.
Hudba predohry je akoby esenciou hudobného celku - a vskutku, vyznieva viac hrdinsky než v duchu dobovej baletnej estetiky. Oslovuje nás v nej však už budúci autor hrdinských tónov Eroiky, dokonca v nej poslucháč počuje náznaky jedinej Beethovenovej opery Fidelio, op.
Predvedenie predohry k baletu Prometeove stvorenia v podaní Slovenskej filharmónie a naštudovaní dirigenta Rastislava Štúra zaznelo plnokrvne, monolitne, ako základný hudobný panel beethovenovského večera.
Analýza oratória Kristus na Olivovej hore
Jedným z beethovenovských podujatí, na ktorých oratórium Kristus na Olivovej hore uviedli, bolo koncertné turné Londýnskeho symfonického orchestra (London Symphony Orchestra) pod taktovkou šéfdirigenta Sira Simona Rattla po európskych mestách (Londýn - Barcelona - Paríž - Hamburg - Baden-Baden - Luxembourg). Z dvoch londýnskych koncertov vznikla najnovšia nahrávka albumu Beethoven: Christus Am Ölberge, op. 85 - Christ On the Mount of Olives - LSO Live.
Titulnej úlohy Krista sa zhostil slovenský tenorista Pavol Bršlík (pozn. aut.: v zahraničí vystupujúci ako Breslik). Postavu Serafína stvárnila mladá francúzsko-dánska sopranistka Elsa Dreisig a britský bas David Soar apoštola Petra. Kto má záujem a možnosti, môže si vypočuť nahrávku z albumu, ktorý ašpiruje na najvyššie hodnotenia hudobných nahrávok ostatného roku - nielen v rámci Beethovenovho roku! Je to dokonalosť sama.
Beethoven výkon Bršlíka je v spomínanej recenzii (verím, že aj v iných, zahraničných kritikách a túto nahrávku) právom označovaný za famózny. Tak sme to cítili aj z jeho bratislavského vystúpenia, kde podobne ako s londýnskym orchestrom spieval náročný, vokálne priam krkolomný part Ježiša Krista. Beethoven mu venoval centrálnu pozornosť. Nádherná hudba rozjímania, vnútorných útrap, ľudských pochybností - napriek božskému pôvodu Ježiša, hrôzy z očakávaného utrpenia, poníženia a obetovania sa Božieho syna, prosba Otcovi, aby - ak je to možné - odvrátil od neho muky ukrižovania, napokon však konečné odovzdanie sa do Božej vôle.
Tenorista nesie na svojich hlasivkách - a najmä na duši(!) - viac, než opernú ťarchu. Pavol Bršlík počas dvadsiatich rokov kariéry nestratil nič z vokálnej dokonalosti, tvarovania každej frázy, tónu, z dychovej istoty a bravúry, ktorú preukázal hoci v úvodnom recitatíve a následnej náročnej árii oratória: Jehovah, du mein Vater + Meine Seele ist erschüttert, vygradovaných v číslach: Verkündet, Seraph, mir dein Mund (tenor, soprán), duete: So ruhe denn (tenor, soprán) či v recitatíve: Willkommen, Tod! To všetko je na londýnskej nahrávke, to všetko sme vycítili z podania Pavla Bršlíka aj na pódiu bratislavskej Reduty.
Už symfonická introdukcia k ouvertúre zaznela s celou dramatickosťou a napätím, avízujúc nasledujúci priebeh oratória a jeho obsah, ktorý vrcholí nielen v náročných sólových partoch, ale aj v mohutnom zvuku orchestra, vo vzrušených zboroch vojakov, Serafínov či ľudu. Všetko sa končí mohutnou záverečnou zborovou fúgou, ktorá celkom vyvráti slová mudrlantov o tom, že toto oratórium ešte nepatrí k vrcholným dielam Beethovena.
Hoci mladý, geniálny skladateľ už do neho vložil všetku umeleckú silu, poznané utrpenie, samotu a pochybnosti o ďalšom živote, čomu predchádzal povestný Heiligenstadtský testament, napísaný Beethovenom z úzkosti pred hluchotou, s otázkami: Čo bude? Rastislav Štúr odviedol so Slovenkou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom i sólistami jeden zo svojich najväčších výkonov. písané z online prenosu 30. 4.
Beethovenove diela
Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- 9 symfónií
- 32 klavírnych sonát (napr. Appasionata, Patetická, Mesačného svitu)
- 10 husľových sonát (napr. Jarná, Kreutzerova)
- Opera Fidelio
- Missa solemnis D dur
- Oratórium Kristus na Olivovej hore
Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Priebeh a forma skúšky: ústna odpoveď z prebratých tém v trvaní 45´ s časom na prípravu.