Vo Vyšnej Boci, malebnej obci v srdci Slovenska, sa nachádza evanjelický kostol, ktorý je svedkom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva. Tento kostol, zapísaný v zozname historických a kultúrnych pamiatok, zohrával v živote miestnych obyvateľov vždy dôležitú úlohu. V súčasnosti prechádza náročným obdobím, kedy si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu.
Evanjelický kostol vo Vyšnej Boci.
Snaha o záchranu kultúrnej pamiatky
Starostka Vyšnej Boce, Ľubica Trégerová, spolu s farárkou Vierou Mosnou, ktorá v obci pôsobí len rok, prejavujú veľký záujem o to, aby schátraný kostol dostal nový šat. Opadaná fasáda a splesnivené steny kostola nectia obec. „Veľmi mi záleží na tom, aby sme zrekonštruovali kostol. Je dosť schátraný a nerobí dobré meno obci," povedala starostka Ľubica Trégerová.
Starostka potvrdila, že spolupracuje s evanjelickým cirkevným zborom so sídlom v Kráľovej Lehote, ktorého súčasťou je Vyšná Boca, aj s novou zborovou farárkou Vierou Mosnou. „Prišla z Brezovej pod Bradlom a u nás je len rok. Veľmi dobre sa mi s ňou spolupracuje, len musíme ísť za rekonštrukciou kostola tvrdšie," povedala starostka.
Problémy s financovaním rekonštrukcie
Najväčším problémom budúcej rekonštrukcie sú peniaze. Obec Vyšná Boca však na jeho opravu nemôže žiadať financie z európskych fondov, pretože kostol nie je v jej vlastníctve. Východisko starostka vidí aj v tom, že cirkev vlastní ešte jednu nehnuteľnosť v dedine - schátranú bývalú cirkevnú školu v obci.
„Za peniaze z jej predaja by sa dal zveľadiť kostol aj miestne cintoríny, ktorých oplotenie je v dezolátnom stave. Prečo máme uchovávať majetok, ktorý chátra a padá? Aký zmysel má hospodárenie, keď majetok je z roka na rok viac znehodnotený? Veď musíme rozmýšľať, aby kostol slúžil aj ďalším generáciám. V takomto duchu rokujem s cirkvou," povedala starostka a dodala, že pre kostol bola na ministerstve kultúry na cirkevnom odbore.
Starostka vraj pozvala zástupcov seniorátu do dediny s otázkou, či by sa im páčilo robiť služby Božie na takom ošarpanom mieste. „Za niekoľko rokov nikto neprejavil záujem o kostol, ktorý má pritom prekrásny oltár so znakmi baníctva," zakončila starostka.
Prístup cirkvi a hľadanie riešení
Farárka Viera Mosná, s ktorou starostka spolupracuje, povedala, že cirkev má záujem opraviť kostol a ona, hoci je v Liptove len rok, chodí za tým, aby sa tak stalo. Ale „...celé roky sa s ním nič nerobilo, dokonca kostol nebol zapísaný ani na liste vlastníctva. Hľadáme možnosti, ako získať peniaze na jeho opravu. V priebehu dvoch týždňov sa zíde komisia, ktorá sa zaoberá situáciou." Mosná potvrdila, že má s podobnou situáciou skúsenosti, desať rokov slúžila v Brezovej pod Bradlom, kde riešila podobné problémy.
„Plánujeme osloviť aj podnikateľov, ktorí pôsobia v Boci a okolí a požiadať ich o finančný príspevok na opravu kostola. Zatiaľ neviem povedať, v akom časovom horizonte je oprava možná. Neviem robiť zázraky na počkanie."
Významné osobnosti pôsobiace v kostole
Vo vyšnobockom kostole pôsobil, okrem iných, v rokoch 1763 až 1768 spisovateľ, jazykovedec, pedagóg, evanjelický kňaz Pavol Doležal, ktorý vo Vyšnej Boci v roku 1778 zomrel. Pre Jána Lajčiaka, národného buditeľa a vedca, bol kostol vo Vyšnej Boci tiež pôsobiskom od roku 1905 do 1918.
Ján Lajčiak, významná osobnosť pôsobiaca vo Vyšnej Boci.
Ján Lajčiak a jeho pôsobenie vo Vyšnej Boci
Ján Lajčiak sa považuje za tragickú postavu slovenského panteónu. Pochádzal z Pribyliny a získal vynikajúce vzdelanie, ktoré zavŕšil dvoma doktorátmi - z teológie a z filozofie. Jeden si doniesol zo Sorbonny, druhý z univerzity v Lipsku. Jeho kariéra teda mala veľkolepý úvod, ale potom sa to všetko akosi zaseklo. Aj preto, že sa vehemente hlásil k slovenskému pôvodu, čo začiatkom 20. storočia bol v Uhorsku jasný hendikep, lebo pre štátnu moc bol automaticky podozrivou až nebezpečnou osobou.
Ale práve tu vo Vyšnej Boci Lajčiak napísal dôležitú knihu Slovensko a kultúra, o ktorú počas jeho života nebol vôbec záujem. No dnes sa pre slovenského vzdelanca patrí mať ju vo svojej knižnici. Na univerzite v Lipsku ohromil svojím jazykovým talentom aj pracovitosťou. Zapísal si prednášky z teológie, filozofie, zo semitských štúdií, z hebrejčiny, asýrčiny, zo sýrčiny, z etiópčiny, arabčiny, zo semitských epigrafík, z talmudu, egyptčiny, zo staroperzštiny, sanskritu, z čínštiny, zo staroslovančiny a z ruštiny.
Dnes už na Boci človek veľa stôp po Lajčiakovi nenájde. Je tu stará opustená budova školy, kde občas zastupoval učiteľa. Fara už nestojí. Na miestnom evanjelickom kostole je pamätná tabuľa na Lajčiakovu počesť.
História a architektúra kostola
Klasicistický kostol v obci bol postavený ako tolerančný a posvätili ho pred 225 rokmi. Veľký zvon vo veži je však ešte starší. Je na ňom totiž vyznačený rok 1584 ako rok uliatia zvona. Kedysi bol jediným v širokom okolí a chodievali doň na Bohoslužby nielen miestni ľudia, ale aj z okolitých obcí, dokonca až z Brezna. Pri jeho výzdobe sa objavili aj banícke prvky, keďže dedina žila v minulosti baníctvom.
Ešte pred pár rokmi bol kostol v kritickom stave. Rozpadal sa a zdalo sa, že jeho koniec je neodvratný. Starostka Ľubica Trégerová pred vyše desiatimi rokmi burcovala verejnosť, aby nedopustila rozpad schátraného kostola. V roku 2012 sa podarilo začať rekonštrukciu, ktorá trvá desať rokov. Kostol už má novú vežu pokrytú medeným plechom, obnovené sú krovy, vymenená strešná krytina, kostol je odvodnený, má spevnené múry, obnovené brány, nové okná… A zreštaurované sú aj drevené časti interiéru. Ale rekonštrukcia ešte dokončená nie je a miestny cirkevný zbor stále zháňa peniaze na jej zakončenie.
Miestni pri zháňaní financií zdôrazňujú, že kostol bude po rekonštrukcii slúžiť na dva účely. Jednak by v ňom opäť malo „znieť Pánovo slovo potešenia, povzbudenia, nádeje a záchrany človeka hriešnika skrze vykupiteľské dielo Ježiša Krista“. No okrem toho miestni plánujú, že v kostole budú organizovať aj kultúrne podujatia.
Interiér evanjelického kostola vo Vyšnej Boci.
Súčasnosť a budúcnosť
Vyšná Boca je už dnes skôr dovolenkovou destináciou. Turisti sem prichádzajú nielen kvôli prírode a možnostiam turistiky, ale aj kvôli histórii a kultúrnemu dedičstvu. Mnohí z nich sa zaujímajú o život a dielo Jána Lajčiaka, ktorý tu zanechal nezmazateľnú stopu. Veríme, že vďaka úsiliu miestnych obyvateľov a podpore cirkvi sa podarí kostol zrekonštruovať a zachovať pre budúce generácie.