Kúpeľná obec Vyšné Ružbachy, ležiaca v doline Spišskej Magury, je obľúbeným cieľom návštevníkov hľadajúcich zdravie a relax. Obec je známa svojimi starobylými kúpeľmi, bohatou históriou, rozmanitou flórou a faunou, ako aj svojimi zvykmi a tradíciami. Ak sa práve nekúpete v prírodnom travertínovom jazierku Kráter, alebo sa nelyžujete na ružbašskom svahu, možno Vám padne vhod nádherná prechádzka kúpeľným areálom s ochutnávkou liečivých prameňov.
Obec bola založená koncom 13. storočia. Históriu obce predstavuje súbor fotografií, na ktorých sú zachytené neopakovateľné okamihy zo života obce. Ďalšie fotografie predstavujú obec ešte s pôvodnými domami, pred úpravou (rozšírením) cesty a pred zavedením elektrického vedenia. Zachytené sú aj okamihy veľkého požiaru, ktorý zachvátil vyšný koniec. Úchvatné sú aj celkové pohľady na obec v porovnaní zo súčasnosťou.
Prvý písomný historický prameň, nasvedčujúci, že pod Kukurou vyrastie raz rozlohou malá, ale dobrým chýrom veľká obec, pochádza z roku 1287, kedy Šoltýs Henrich z Podolinca založil Nižné a Vyšné Ružbachy. Nebolo to obdobie v tejto časti Spiša práve najpokojnejšie. Po tatárskom vpáde v roku 1241, ktorý spomínajú i spišskí kronikári, začali osídľovať územie Spiša dva rody - Berzeviciovci a Gôrgeyovci. O územie mali záujem ale aj Poliaci.
Kunigunda využila situáciu na upevnenie svojej pozície na Spiši a donačnou listinou darovala svojmu rytierovi, krakovskému mešťanovi, šoltýsovi Henrichovi les medzi Podolíncom a Hniezdnym, ktorého hranice sú v listine presne popísané. Píše sa rok 1287. Les mal vyklčovať, osídliť a dať obrábať pôdu. Dala mu právo určiť lehotu, počas ktorej noví kolonisti nebudú platiť dane, a po tejto lehote jej majú odvádzať ročne tri hrivny astého striebra a deväť skotov (jeden scotus = dva groše) a ďalšie práva. Už v tejto listine sa objavil názov Rushenbach, aj keď ešte nieje isté, či ide o názov potoka, alebo už o menšiu osadu. Henrich začal darované územie osídľovať. V tom čase už neobyčajne vzrástla jeho moc. V čase Kunigundiných donácií sa dostal aj do majetku Nižných Ružbách, ktoré sú prvýkrát listinné doložené v roku 1286 v metácii obce Hniezdne.
Najmä z vojenských, hospodárskych a politických dôvodov bol severný Spiš hustejšie osídľovaný, do oblasti prichádzali saskí Nemci. Práve v tomto období sa začal i jeho pozoruhodný rozvoj. Rozmáhať sa začalo tzv. šoltýstvo. Šoltýsi boli tunajší občania, niekedy mešťania - alebo - ako v prípade okolia Podolínca cudzinci, aj Nenemci, ktorých majiteľ územia poveril osídlením istej časti svojho územia. Mali sa zúčastňovať na rozvoji miest, remesiel, obchodu a vôbec zveľadení hospodárskeho života. Usadzujú sa v starých osídlených či spustnutých slovenských osadách, alebo zakladajú nové osady a prinášajú so sebou nemecké právo. Kolonisti týchto dedín však nemali žiadne výsady, boli obyčajnými poddanými. Isté výsady mali iba šoltýsi, teda dediční richtári.
Kým koncom 13. storočia Henrich dostáva donácie krakovských vojvodov, začiatkom 14. storočia už je sám donátorom. V roku 1303 daruje svojej sestre Hildegunde majetok Nižné Ružbachy so šoltýskymi výsadami. Nižné Ružbachy sa vďaka výsadám rýchlo rozrastajú a o pár rokov neskôr, na majetku Nižných (Starých) Ružbách vznikajú na nemeckom zákupnom práve Nové, či Vyšné Ružbachy. Najstaršia písomná správa o obci existuje v listine Spišskej kapituly z roku 1329, ktorou šoltýs Henrich, manžel Hildegundy, sestry podolínskeho šoltýsa, predáva túto škultéciu s polovicou mlyna, pivovaru, s dvoma slobodnými lánmi a jednou kúriou novému šoltýsovi. Nový šoltýs tak získava jednu šestinu z poplatkov obyvateľstva. O osudoch tejto škultécie v prvej polovici 14. storočia hovorí jej ďalší predaj v roku 1343, ktorý nasvedčuje tomu, že obec nepochybne vznikla na nemeckom magdeburskom práve.
Vyšné Ružbachy sa uvádzajú potom aj v prvom variante súdobého odpisu listiny Žigmunda z roku 1408 už ako majetok ľubovnianskeho hradného panstva, ktorému patrili aj v novovekom feudalizme. Po založení Vyšných Ružbách sa Nižné Ružbachy dlho nazývali Starými Ružbachami (Antiqua Rauschenbach, 1408). Ďalší doložený predaj tejto škultécie sa uskutočnil v roku 1437.
Obdobie poľského zálohu
Rok 1412 znamenal v dejinách severného Spiša a teda aj obce významný medzník. Kráľ uhorský Žigmund Luxemburský dáva svojmu švagrovi, poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu ako záruku za finančnú pôžičku 37 000 kôp pražských grošov, vyplatených na hrade Nedeca, trinásť spišských miest a tri domíniá - Hniezdne, Ľubovňu a Podolínec, do ktorého patrila vtedy aj obec Vyšné Ružbachy. Žigmund požičané peniaze potreboval na vojnu proti Benátkam. Záloh bol de iure nezákonný, pretože k nemu došlo bez súhlasu uhorských stavov. V živote obcí sa týmto krokom veľa nezmenilo. Zálohované mestá zo štátoprávneho a cirkevného hľadiska tvorili naďalej súčasť Uhorska, ale svetskú správu nad nimi vykonávala a dôchodky z nich poberala poľská strana. Po hospodárskej stránke boli obce riadené z hradu Ľubovňa správcami a zadelené do dvoch správnych celkov podľa príslušnosti k hradom, ktoré sa podľa poľského názvoslovia volali kľúče. Vyšné Ružbachy patrili spolu s Nižnými Ružbachami, Lackovou a Forbasmi do Podolínskeho kľúča. Len pre zaujímavosť, v roku 1564 žilo už vo Vyšných Ružbachoch 17 sedliakov.
Už pred reformáciou bol Spiš po cirkevnej stránke rozdelený na bratstvá, pričom Ružbachy patrili do Ľubovnianskeho bratstva. V druhej polovici 16. storočia sa aj tu presadila reformácia, ktorá však vďaka zákroku poľských starostov trvala veľmi krátko a už v máji roku 1609 sa farnosť Nižné Ružbachy, do ktorej patrili aj Vyšné Ružbachy, stala katolíckou, pravdepodobne ako prvá na Spiši. Veľký význam pre miestnych farníkov malo i založenie komplexu piaristického kolégia v Podolínci v roku 1642, ktoré miestni farári a kapláni významne podporovali a ktoré malo vplyv na rozvoj vzdelanosti.
Obdobie zálohu, ktorý mal byť pôvodne iba krátkodobou záležitosťou, napriek úsiliu uhorských úradov i samotných miest vymaniť sa z neho, pretrvalo až do roku 1772, do zásahu rakúskej cisárovnej a českej a uhorskej kráľovnej. Dlhých 360 rokov. Počas nich často dochádzalo ku konfliktom medzi mestami Provincie a kráľovskými mestami Uhorska a privilégiá miest sa tiež často menili. Bolo to však väčšinou ku ich prospechu, a tak zálohované mestá zažili počas trvania zálohu ekonomický rozkvet. Ich výsady im potvrdzoval a rozširoval často aj poľský kráľ a tak obyvatelia zálohovaných miest využívali stav, že sú občanmi Poľska a zároveň Uhorska. Nebyť zálohu, možno by upadli na úroveň poddanských dedín, ako sa to udialo v prípade ostatných miest bývalej Provincie 24 spišských miest. A práve počas tohto obdobia došlo v obci k udalosti, ktorá znamenala zlatý vek jej rozvoja - keď sa v roku 1591 dedičným starostom zálohových miest stal poľský gróf Šebastián Lubomirský, ktorého rod stál pri zrode a najmä rozvoji dnešných ružbašských kúpeľov.
Zlatý vek pre Ružbachy
V roku 1549 nastal zlatý vek pre Ružbachy, keď poľský kráľ Žigmund II. August menoval grófa Sebastiána Ľubomirského za dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou. Sebastiánov syn Stanislav urobil z kúpeľov známe spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 vymrela priama vetva rodu Ľubomirských. Kúpele začali meniť majiteľov čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť do Uhorska a tým kúpele chradli ešte viac.
Až v roku 1825 sa kúpele stali vlastníctvom baróna von Jony, ktorý začal s ich prestavbou. Postavil si tu kaštieľ, nový kúpeľný dom a zrkadlový kúpeľ. Jeho syn Daniel Jozef Jóny ako dedič spravoval kúpele až do roku 1865, kedy sa dostali na krátky čas aj do majetku Kežmarského lýcea. V roku 1882 ich kúpil poľský šľachtic Zamoysky. Dal postaviť dnešný hotel Dukla a pri ňom veľké prírodné kúpalisko, ktoré slúži dodnes. Na travertínovom skalisku dal pre svoju manželku, španielsku princeznú Izabelu, vybudovať exkluzívny Biely dom, kópiu jedného z palácov v Monte Carlo. Voda zo známeho prameňa Izabela má optimálne zloženie vápnika a magnézia a zvýšený obsah lítia, ktorý má antidepresívne účinky.
Po smrti Andreja Zamoyskeho v roku 1927 zdedil kúpele najmladší syn Ján s manželkou Izabelou de Bourbon, neterou španielskeho kráľa. Kúpele ešte pred 2. svetovou vojnou navštívil samotný španielsky kráľ Alfonz XIII.Plány majiteľov na rozmach kúpeľov však prekazila druhá svetová vojna a potom znárodnenie. V roku 1952 prešli kúpele pod správu ROH. Od roku 1957 sa vrátili kúpele zase pod správu štátu. Kúpeľné budovy pochádzajú prevažne z roku 1920 až 1940 a sú doplnené objektmi z rokov 1975 až 1997. Zvláštnosťou kúpeľov je jazierko Kráter, naplnené termálnou vodou z prameňa Izabela. Je situované na vrchu travertínovej kopy a od roku 1967 je chráneným prírodným výtvorom.
Obec vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury vo výške 623 metrov nad morom.Vyšné Ružbachy 19. augusta (TASR) - Kúpeľnú obec Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa preslávila v minulosti bohatá história, ktorá sa spája najmä so vznikom samotných kúpeľov. Vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury. Leží vo výške 623 metrov nad morom v doline Zálažného potoka. Najstaršia písomná zmienka o Vyšných Ružbachoch sa nachádza v listine Spišskej kapituly z roku 1329, začiatkom 15. storočia sa už uvádzajú ako majetok ľubovnianskeho hradného panstva. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu za pôžičku 16 spišských miest. V zálohu, ktorý trval 360 rokov, boli aj Vyšné Ružbachy.
Centrálna časť Vyšných Ružbách
V roku 1591 sa dedičným starostom zálohových miest stal poľský gróf Sebastián Lubomirský, ktorého rod stál pri zrode a rozvoji dnešných ružbašských kúpeľov. V roku 1774 po vymretí priamej vetvy rodu Lubomirských začali kúpele meniť majiteľov a postupne začali upadať. "V roku 1825 sa stali vlastníctvom baróna von Jony, ktorý začal s ich prestavbou. Neskôr vlastnil kúpele poľský gróf Andrej Zamoyski. Ten ich začal meniť na jedny z najmodernejších kúpeľov na Slovensku," priblížila pre TASR vedúca obchodu a marketingu Kúpeľov Vyšné Ružbachy Martina Konrádyová.
Gróf mal v obci viaceré budovy, rovnako bol v tom čase aj majiteľom hradu v Starej Ľubovni. "Budova, v ktorej sídli dnešný obecný úrad, bola v minulosti sídlom Zamoyského. Keď gróf nebol na hrade, trávil čas vo Vyšných Ružbachoch. V obci sa ľudia v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom a ženy spracovaním ľanu. Začiatkom 19. storočia sem prišli kamenári. Tí opracovávali miestny travertín, ktorý sa nachádzal v okolí. Na snímke miestna fara a rímskokatolícky kostol Obetovania Panny Márie z druhej polovice 17. storočia vo Vyšných Ružbachoch 18. augusta 2017. Foto: TASR/Simona Ivančáková
V obci Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa ležiacej tri kilometre od Nižných Ružbách, kadiaľ vedie hlavná cesta v smere z Popradu do Starej Ľubovne, v posledných rokoch pribúda počet obyvateľov. Ako uviedol pre TASR starosta obce Vyšné Ružbachy Ján Dudjak, v súčasnosti ich tam žije zhruba 1400. V roku 1964 mala obec napríklad 946 obyvateľov, tisíc obyvateľov prekročila o dva roky neskôr. "Naše obyvateľstvo postupne starne, ale máme i prírastok mladých. Pribudla nám nová individuálna bytová výstavba, kde sa rozbieha výstavba rodinných domov. Stavajú tam prevažne ľudia žijúci mimo našej obce, ide o obyvateľov z okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa," opísal starosta s tým, že domy budú vyžívať najmä ako chaty alebo ich budú prenajímať.
V tejto lokalite je podľa slov starostu potrebné vybudovať chodníky a príjazdovú cestu. "Toto považujem za kľúčový problém v obci a za väčšiu investíciu v blízkej budúcnosti," doplnil. Okrem toho starostu trápi aj príjazdová cesta ku sochárskemu sympóziu, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. "Je dosť problematické udržať taký veľký areál pre návštevníkov, ktorí vedia oceniť, že v určitom čase tu tvorili sochári z celého sveta. Cesta je v zlom stave a potrebovali by sme ju obnoviť. V obci sa nachádza plne organizovaná škola pre žiakov prvého až deviateho ročníka, rozmiestnená je v dvoch budovách. "V jednej je prvý stupeň. Budova bola zrekonštruovaná z eurofondov v roku 2012, v druhej budove sa nachádza druhý stupeň. Tá zatiaľ nie je obnovená," vysvetlil starosta.
V obci je aj materská škola, v ktorej je potrebné rozšíriť kapacitu. "Pribudli nám deti, ktoré tam potrebujeme umiestniť. Pracujeme na rozšírení materskej školy, rovnako by sme chceli opraviť aj základnú školu," doplnil Dudjak. Materskú školu v súčasnosti navštevuje 35 detí, samospráva by chcela škôlku rozšíriť zhruba o desať miest.
Najstaršou stavebnou pamiatkou v obci je baroková stavba rímskokatolíckeho kostola Obetovania Pána Márie z druhej polovice 17. storočia. Ako uviedol Dudjak, kostol bol postavený v roku 1682 na mieste pôvodného dreveného kostola, ktorý sa údajne rozpadol. V interiéri sa nachádza niekoľko vzácnych pamiatok. "Ozdobou kostola sú strieborné pozlátené kalichy zo 16. a 17. storočia," povedal starosta. Až do roku 2001 patrili Vyšné Ružbachy spolu s obcou Lacková do farnosti Nižné Ružbachy. Podmienkou pre zriadenie samostatnej farnosti bolo postavenie fary, ktorú sa podarilo dokončiť v roku 2001. V obci sa nachádza aj šesť kaplniek.
Kostol Obetovania Pána
Kúpele v obci Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa patria medzi najstaršie na Slovensku. Ako priblížila pre TASR históriu kúpeľov vedúca obchodu a marketingu Kúpeľov Vyšné Ružbachy Martina Konrádyová, prvá písomná zmienka o kúpeľoch a liečivých účinkoch vody je z roku 1595. Súčasťou areálu sú nielen kúpeľné budovy, ale aj termálne kúpalisko Izabela, travertínové jazierko Kráter či budova Bieleho domu. "Najväčší rozmach zaznamenali kúpele v 19. storočí, kedy ich kúpil Andrej Zamoyski. Jeho syn Ján Kanty Zamoyski ich zdedil, vzal si za manželku španielsku princeznú Izabelu de Bourbon, ktorá priniesla so sebou veľmi vysoké veno. Všetky peniaze, ktoré priniesla, boli investované do kúpeľov," priblížila Konrádyová. V tom čase bola v kúpeľoch postavená i dominantná budova kúpeľného parku v biedermeierovom slohu, takzvaný Biely dom. "Vybudovaný je z travertínu, ktorý sa tu v minulosti ťažil, preto nesie pomenovanie Biely dom," priblížila. Postavený je ako replika kasína z Monte Carla.
"Voda v kúpeľoch obsahuje vysoké množstvo vápnika, magnézium a lítium, ktoré je prvkom dobrej nálady," priblížila zloženie liečivej vody v kúpeľoch Konrádyová. Liečia sa tu pohybové a srdcovo-cievne ochorenia, duševné poruchy, tráviace a onkologické ochorenia, ženské problémy, choroby z povolania a ochorenia obličiek a močových ciest.
V areáli kúpeľného parku sa nachádza travertínové jazierko Kráter, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Podobné jazierka sa na svete podľa Konrádyovej nachádzajú už len dve, a to na Novom Zélande a na Islande. "Rozlohu má 284 štvorcových metrov, hĺbka vody dosahuje zhruba tri a pol metra. Obsahuje minerálnu vodu s teplotou okolo 24 stupňov Celzia," opísala Konrádyová. Ako doplnila, kúpele sa nachádzajú na travertínových kopách. Jedna z nich sa v minulosti prepadla a dostala sa do nej voda, čím vzniklo jazero Kráter. Kúpanie v ňom je zakázané, napriek tomu sa tam ľudia kúpu na vlastné riziko. "Voda z Krátera priamo vyteká a sama si vytvorila prírodný vodopád," doplnila.
V minulosti bol travertín pre obec Vyšné Ružbachy v Staroľubovnianskom okrese hlavným zdrojom obživy, pretože v miestnom kameňolome pracovalo množstvo ľudí. Dnes je táto lokalita prírodnou galériou sochárskeho umenia.
Ako uviedol pre TASR starosta obce Vyšné Ružbachy Ján Dudjak, nachádza sa tu okolo 120 sôch, ktoré vytvorili umelci z celého sveta. "Sochárske sympóziá sa konali od roku 1964, kedy bol nultý ročník a potom pokračovali každý rok až do roku 2002. Vtedy sa uskutočnilo posledné sympózium, počas ktorého sochy vznikali," priblížil starosta obce. Jeho zakladatelia sa inšpirovali podobným podujatím v rakúskom meste St. Margarethen, tradíciu ktorého založil v roku 1959 Karl Prantl.
Podľa starostu sa vo Vyšných Ružbachoch schádzali sochári z celého sveta. Sochy sú vytvorené z ružbašského travertínu. Históriu tejto národnej kultúrnej pamiatky možno rozdeliť do štyroch období. Prvým sú roky 1964-1969. "Základnou ideou sochárskych sympózií v 50. a 60. rokoch minulého storočia vznikajúcich v Európe bol zrod sochárskeho diela uprostred prírody, teda v kameňolomoch ako v prírodných ateliéroch," vysvetlila riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková. Počas tohto obdobia pribudlo v areáli 25 sôch nielen od umelcov zo Slovenska, ale aj z Japonska, USA, Francúzska, Talianska, Česka či Nemecka a Rakúska. V rokoch 1970-1980 nebol na sympóziu žiaden umelec zo západného bloku, toto obdobie bolo poznačené normalizáciou. "V roku 1980 sa na tomto podujatí prvýkrát zúčastnil ako sochár aj rodák z Ružbách Štefan Kovaľ, ktorý tu má dodnes svoj ateliér," povedala Ondrušeková. Roky 1980-1990 mali podobný priebeh ako predchádzajúce desaťročie. V roku 1990 sa konal posledný ročník sympózia, ktoré sa dovtedy organizovalo nepretržite 27 rokov, čím sa zaradilo medzi najdlhšie trvajúce sochárske sympóziá v Európe. Posledným obdobím sú roky 1997-2003. Areál so sochami bol v roku 1997 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Starosta podotkol, že kultúrnu pamiatku navštevujú denne desiatky turistov nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. Zároveň potvrdil, že o sochy je potrebné postarať sa, pretože vplyvom počasia sa postupne ničia.
Sochy vo Vyšných Ružbachoch
V letných mesiacoch láka do obce Vyšné Ružbachy v Staroľubovnianskom okrese termálne kúpalisko, v zime lyžovanie. "Prílev turistov do našej obce je veľmi pozitívny. Počas celého roka využívajú služby miestnych podnikateľov, má to veľký vplyv aj na rozvoj celej obce," povedal pre TASR starosta Vyšných Ružbách Ján Dudjak.
Ako doplnil, vlani v obci zaznamenali zhruba 100.000 prenocovaní. Nárast návštevnosti v tomto roku potvrdili aj v miestnych kúpeľoch. "Chodia k nám tri skupiny klientov, ide o samoplatcov, klientov zdravotných poisťovní a rekondičné pobyty. Vo všetkých troch skupinách sme počas prvých siedmich mesiacoch tohto roka zaznamenali nárast. Súčasťou kúpeľného parku je aj letné kúpalisko Izabela, ktoré bolo v roku 1929 najväčším kúpaliskom v rámci Československa.
"Známe je tým, že v jeho strede sa nachádza ostrovček, kde sú dva smreky staršie ako 100 rokov. Kúpalisko bolo v roku 1929 rozšírené a vtedy tu tie stromy nechali," priblížila Konrádyová. V jeho areáli bol postavený aj prvý americký drevený tobogan. Termálne kúpalisko je v súčasnosti otvorené počas júla a augusta, tento rok ho zatvoria 3. septembra. "Nachádza sa tu päť bazénov, z toho sú dva detské. Teplota vody sa pohybuje od 24 do 31 stupňov. V plaveckom bazéne dosahuje hĺbka vody tri a pol metra. Obec Vyšné Ružbachy je zaradená do projektu Cesty minerálnych prameňov, ktorá spája 12 prameňov v 11 obciach severného Spiša a Pienin.
"Liečivé vlastnosti prameňov blahodarne pôsobia na ľudský organizmus a sú prospešné pri liečení viacerých chorôb. Pramene vo Vyšných Ružbachoch majú účinok na srdcovo-cievne ochorenia," uviedla pre TASR riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu severný Spiš Pieniny Erika Šalatová. Do tejto cesty v obci patria dva pramene, ktoré sa nachádzajú v areáli kúpeľov. Ide o Prameň zabudnutia a Prameň lásky. "Viaže sa k nim legenda, že najskôr sa má človek napiť z Prameňa zabudnutia, aby zabudol na starú lásku a potom z Prameňa lásky, aby našiel tú novú," priblížil starosta.
Turistov do obce v zimných mesiacoch láka aj lyžovanie. V lyžiarskom areáli je k dispozícii päť vlekov. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 640 metrov nad morom, najvyššie položený bod strediska je vo výške 808 metrov. Kombinácia ľahkých a stredných tratí je určená predovšetkým pre začínajúcich lyžiarov a rodiny s deťmi.
Rímskokatolícky farský kostol Obetovania Pána
Dominantou obce Vyšné Ružbachy je nepochybne Rímskokatolícky farský kostol Obetovania Pána, ktorý sa nachádza v strede obce. Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch bol postavený v roku 1791 na mieste zrúteného kostola. Jednoloďový barokový, neskôr klasicisticky upravený kostol, je najstaršou stavebnou pamiatkou v obci. Kostol je postavený z kamenného muriva, stropná konštrukcia je tvorená kamennými klenbami. Strešná konštrukcia je drevená, sedlová. Hlavný oltár bol zhotovený v roku 1931 v Tirolsku. Dovtedy bol na čelnej strane umiestnený obraz- olejomaľba Obetovania Pána, ktorý bol vyhotovený v Krakove v roku 1876. (teraz je umiestnený na pravej strane podperného piliera).
Prvá výmaľba vnútra kostola vrátane stropných a nástennych malieb sa realizovala v roku 1930. Dovtedy boli steny a stropy kostola v kombinácií bielo-hnedej farby. V roku 2001 diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra zriadil obec Vyšné Ružbachy ako samostatnú farnosť. Dňa 08. novembra 2014 bol kostol po rekonštrukcii slávnostne vysvätený. V roku 2011 podal miestny správca farnosti Mgr. Jozef Barilla na Ministerstve kultúry projekt s názvom „Statické zabezpečenie rímskokatolíckeho kostola Očisťovania Panny Márie vo Vyšných Ružbachoch“, ten bol však zamietnutý. Projekt sa znova podal v novembri 2013. Snahou všetkých bolo, aby projekt prešiel, dodala sa potrebná projektová dokumentácia. Žiadosť sa elektronicky zaregistrovala, po splnení všetkých podmienok úplnosti bola podľa zákona posunutá gestorovi programu, ďalej bola prijatá tajomníkom programu na preskúmanie. Dňa 30. apríla 2014 bolo farskému úradu doručené vyrozumenie, že žiadosť nepodporí z dôvodu nedostatku finančných zdrojov.