Milosť prezidenta Kováča a jej zrušenie

Parlament 5. apríla 2017 zrušil amnestie Vladimíra Mečiara aj milosť prezidenta M. Kováča svojmu synovi v súvislosti s kauzou Technopol. Poslanci Národnej rady (NR) SR prijali uznesenie, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných.

V texte schváleného dokumentu NR SR uznáva, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie Vladimíra Mečiara a tiež aj udelená milosť Michala Kováča svojmu synovi. Parlament chce tieto rozhodnutia zrušiť "vychádzajúc z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi a blízkym predstaviteľom štátnej moci, berúc do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a odvolávajúc sa na sľub prezidenta SR, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony".

Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo mal Ústavný súd SR. Ten do 60 dní buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v uvedenej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.

Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. Minulý týždeň za ňu hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti.

Vládny návrh i návrh opozičného poslanca Jána Budaja počíta okrem zrušenia tzv. Mečiarových amnestií aj so zrušením milosti, ktorú prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi.

Podľa P. Kresáka, v prípade milosti danú synovi prezidenta išlo o priameho príbuzného hlavy štátu, preto možno hovoriť o zneužití právomocí verejného činiteľa, respektíve o podozrení z takéhoto zneužitia.Kresák: Nie je to právne správne „V prípade milosti danej iným osobám takýto dôvod nevidím. Myslím si, že nie je možné, ani právne správne púšťať sa do rušenia milostí, kde nie je preukázané podozrenie, že by došlo k zneužitiu právomocí verejného činiteľa. Nie som náchylný v tomto momente niečo také podporiť, bez ohľadu na to, koho sa to týka. Tých milostí v danej kauze bolo udelených viac,“ argumentoval.

Predkladatelia návrhu však pripomínajú, že príbuzenský vzťah oboch Kováčovcov nie je jediným rozumným vysvetlením udelenia milosti. „Udelenie tejto milosti bolo v roku 1997 Prezidentským palácom komunikované ako snaha umožniť, aby Michal Kováč ml. mohol dostať späť svoj pas tak, aby mohol ísť vypovedať v kauze Technopol do Nemecka, čomu dovtedy zabraňovalo trestné stíhanie vedené na Slovensku. Akokoľvek diskutabilná môže byť táto milosť, mala určitý racionálny základ,“ tvrdí SaS.

Na druhej strane, milosť udelená Marianovi Kočnerovi v súvislosti s kriminalitou ekonomickej povahy podľa SaS žiaden takýto, ani podobný racionálny základ nemala a ani mať nemohla. „A neboli splnené ani podmienky, ako sa milosť v právnom štáte má využívať, teda v prípadoch potreby narovnania tvrdosti zákona alebo individuálnej ťažkej životnej situácie omilosteného, čo v danom čase nebol prípad Mariana Kočnera,“ tvrdia predkladatelia.

Navyše, podľa opozičných poslancov z informácií o prípade, ako aj z dobovej tlače možno vyvodzovať domnienku, že milosti pre Mariana Kočnera mohli byť udelené v dôsledku vydierania samotným omilosteným.

Za úmyslom politikov zrušiť milosť udelenú Michalovi Kováčovi mladšiemu nemusí byť tzv. najneznesiteľnejšia nespravodlivosť, ale je to skôr politický kalkul. "Svojmu synovi prezident udelil milosť za podvod voči Technopolu, so škodou 69 miliónov slovenských korún. "Udelenie milosti Mariánovi Kočnerovi za druhý skutok sa javí ako najneznesiteľnejšie nespravodlivé, než udelenie milosti Michalovi Kováčovi mladšiemu," myslí si Vaľo.

Zároveň sa pýta, prečo to Kováč urobil. K týmto úvahám prispel podľa Vaľa videozáznam odvysielaný v roku 1996 televíziou VTV, kde hlas podobný Kočnerovmu odovzdával odkaz matke Krylova, že prezident jej synovi milosť neudelí, ak nepodpíše priznanie, že ho isté orgány Slovenskej republiky nahovorili, aby ako spolupáchateľa uviedol Michala Kováča mladšieho.

Podľa Vaľa nemusí byť správny predpoklad autorov oboch návrhov, že zrušenie milosti udelenej Kováčovi mladšiemu nebude mať pre neho žiadne nepriaznivé dôsledky, pretože nemôže byť dvakrát stíhaný pre ten istý skutok. "Táto úvaha je však neistá. Doteraz nebolo na Slovensku zverejnené rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané v Nemecku," pokračoval Vaľo.

Nemecký súd alebo aj prokurátor mohli podľa neho aj po podaní obžaloby upustiť od stíhania, pretože na ňom nebol verejný záujem (§ 153 Strafprozeßordnung). "Za daných okolností je prípadné zrušenie rozhodnutia o udelení milosti Michalovi Kováčovi mladšiemu skôr morálnym hazardom ako prejavom snahy o nápravu neznesiteľných nespravodlivostí. Ak pripustíme, že zrušenie udelenej milosti je vôbec možné, potom si treba položiť otázku, či práve táto milosť je zo všetkých milostí udelených Kováčom v kauze Technopol najneznesiteľnejšie nespravodlivá a či jej zrušením bude dosiahnutá nevyhnutná miera spravodlivosti.

Keďže milosť poslanci zrušili, Michal Kováč ml. je dnes podľa svojho advokáta Jána Havláta opäť v pozícii obvineného. Tvrdí však, že by mu už reálne nič hroziť nemalo. Ešte v roku 2000 totiž mníchovský súd konanie voči Kováčovi ml. zastavil, lebo dospel k záveru, že nemožno očakávať jeho odsúdenie.

To by podľa neho mali akceptovať aj orgány na Slovensku. „Pre môjho klienta je tzv. kauza Technopol uzavretá, záležitosť bola právoplatne uzavretá súdom v Mníchove pred 17 rokmi a očakávame, že slovenské orgány budú rešpektovať platné súdne rozhodnutie a bez zbytočných prieťahov konania zastavia,“ tlmočil dnes Havlát pre Aktuality.sk stanovisko Kováča ml.

Zákon hovorí, že ak bolo štátnemu zamestnancovi vznesené obvinenie, mal by byť zaradený mimo štátnu službu. Zároveň musí byť splnené aj to, že „jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.“

Ministerstvo zahraničných vecí však tvrdí, žiadnym uznesením o vznesení obvinenia nedisponuje. „Zatiaľ teda nie je možné zo strany služobného úradu vyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky a po pokračovaní v trestnom konaní budeme postupovať v súlade so zákonom o štátnej službe,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.

Kauza Technopol

Mečiarova vládna garnitúra sa snažila v prvej polovici 90. rokov zdiskreditovať prezidenta Michala Kováča. Pôvodný nominant Mečiarovho HZDS sa totiž krátko po svojej inaugurácii v roku 1993 pustil do tvrdej kritiky vlády. Do kresla ministra privatizácie odmietal vymenovať Ivana Lexu, hoci o to Vladimír Mečiar opakovane žiadal.

Nástrojom na pomstu voči prezidentovi sa stal jeho vlastný syn a jeho spájanie s kauzou Technopol. Do prípadu ho namočili veľmi podivným spôsobom.

V roku 1994 bol na základe žiadosti nemeckých orgánov vydaný na Kováča ml. medzinárodný zatykač. Obvinenie Kováča stálo len na výpovedi Krylova, že sa prezidentov syn zúčastnil na podvode, pri ktorom mala bratislavskej firme Technopol vzniknúť škoda viac ako 2 milióny amerických dolárov.

V posledný augustový deň 1995 príslušníci SIS zavliekli Kováča ml. do Rakúska, kde ho po telefonáte zo Slovenska tamojšia polícia našla a po krátkom pobyte v nemocnici na základe medzinárodného zatykača zadržala. Ešte v roku 1996 chcel ísť Kováč ml. vypovedať do Nemecka, ale na hraniciach mu polícia odobrala pas. Koncom roka 1997 mu otec prezident udelil milosť a o pár týždňov mu vrátili aj cestovný doklad, aby mohol vypovedať v kauze Technopol v Nemecku.

V prípade zrušenia milosti pre Kováča ml. je však nepravdepodobné, že by mu znovu hrozilo trestné stíhanie. Myslí si to aj jeho právnik Ján Havlát, ktorý ho zastupoval. „Bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie v Mníchove. Platí právna zásada, nie dvakrát za to isté,“ povedal Pravde Havlát.

Obavy z trestného stíhania v kauze Technopol nemá kontroverzný podnikateľ Marián Kočner. Povedal, že súd ho oslobodil. Preto považuje zámer rušiť Kováčove milosti v kauze Technopol za právne irelevantný.

V parlamente sú aktuálne dva návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré 19 rokov bránia postaviť pred súd páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. Následne sa má ústavnou väčšinou prijať uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií a milosti, ktorú udelil prezident Kováč synovi.

Opozícia je pripravená podporiť koaličný návrh, trvá však na prijatí svojich piatich podmienok. Čas na rokovanie je niečo vyše týždňa. Druhý návrh poslanca Jána Budaja z OĽaNO počíta s prijatím ústavného zákona, ktorý by sporné amnestie zrušil.

Prezident Andrej Kiska nerozumie, prečo chce vláda popri Mečiarových amnestiách rušiť aj milosť prezidenta Michala Kováča pre svojho syna. „Bez ohľadu na kontroverznosť takejto milosti, toto rozhodnutie rozhodne nepatrí do rovnakej kategórie činov, akým je krytie zločinov štátnych orgánov spojené s hrubým porušením základných práv a slobôd obetí týchto skutkov,“ napísal Kiska v liste poslancom.

Nerozumie tiež, prečo koalícia navrhuje zrušiť len jednu milosť v kauze Technopol. Prezident Kováč ešte pred svojím synom omilostil Martina Syča-Milého aj Mariána Kočnera, ktorý sa neskôr dostal do mafiánskych zoznamov polície.

Pri príprave koaličného návrhu zákona na zrušenie amnestií podľa predsedu Mosta-Hídu Bélu Bugára vychádzali zo základnej myšlienky. „Ako štátny orgán nemôže amnestovať ďalší štátny orgán, teda SIS, tak ani prezident nemôže amnestovať svoju rodinu,“ odôvodňuje, že koalícia chce rušiť aj milosť pre Michala Kováča mladšieho.

Poslanec Mosta a ústavný právnik Peter Kresák, ktorý sa na príprave návrhu podieľal, hovorí, že išlo o požiadavku SNS.

V kauze Technopol Kováč udelil Kočnerovi a Syčovi-Milému milosť ešte v lete 1996. Prokuratúra uznala rozhodnutie nemeckého súdu z roku 2000. Prípad sa rozbehol po zrušení jeho milosti. Jeho spoluobvinenému Marianovi Kočnerovi však poslanci milosť nechali.

Zatykač na prezidentovho syna šokoval v roku 1995 celé Slovensko. Vydali ho v Nemecku, pretože Michal Kováč mladší sa vraj zúčastnil na medzinárodnom miliónovom podvode na slovenskej spoločnosti Technopol. Zatykač však využila vtedajšia moc, ktorá bola na nože s jeho otcom.

Páchatelia, medzi ktorými údajne boli agenti SIS, mladého Kováča uniesli, mučili a nechali v kufri auta v Rakúsku. Táto udalosť šokovala takmer celý svet a jej páchatelia nie sú dodnes potrestaní.

Prezident dal svojmu synovi milosť. Tú parlament pred vyše štyrmi rokmi zrušil spolu s Mečiarovými amnestiami. Stíhanie tak na Slovensku po viac ako dvadsaťročnej prestávke pokračovalo napriek tomu, že nemecký súd prípad už dávno uzatvoril. Až po preštudovaní nemeckého spisu zastavili stíhanie Kováča mladšieho aj u nás.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave si vyžiadal na preštudovanie nemecký spis a rozhodol, že jeho výsledok možno považovať za dostačujúci. Ako nám priblížil vedúci oddelenia dozoru v trestnom konaní Juraj Chylo, z uznesenia mníchovského krajinského súdu z februára 2 000 vyplýva, že obžalovanému uložil povinnosť uhradiť sumu vo výške 100-tisíc nemeckých mariek. Následne bolo trestné konanie definitívne zastavené. „Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že obžalovaný splnil v plnom rozsahu a v určenom termíne stanovené povinnosti,“ vysvetľuje Chylo.

Kováčov advokát Ján Havlát vysvetľuje spmínaných stotisíc mariek ako kauciu, ktorá prepadla Nemecku. A ako jeho klient vníma rozhodnutie našich orgánov? „Je v zahraničí, nechce sa k tomu ani vyjadrovať. Už s tým nechce mať nič spoločné.“ Kováč totiž pôsobí už roky v diplomacii a na Slovensko chodí len sporadicky.

Práve v súvislosti s Kováčovou prácou sa nie raz objavovali úvahy o tom, že nemecký súd zastavil jeho stíhanie pre jeho diplomatickú imunitu a úlohu zohrala aj milosť udelená na Slovensku. Dokonca aj v stanovisku Ústavného súdu k zrušeniu amnestií a milosti sa píše: „Dňa 23. februára 2000 Vyšší krajinský súd v Mníchove rozhodol o zastavení konania voči Michalovi Kováčovi ml. z dôvodu, že nemožno očakávať jeho odsúdenie vzhľadom na udelenú amnestiu a jeho pôsobenie v diplomatických službách Slovenskej republiky. Podľa Havláta sa však nemecký súd milosti vôbec nevenoval.

V kauze Technopol išlo o fiktívny obchod s textíliami za 2,3 milióna amerických dolárov a proti Michalovi Kováčovi mladšiemu vypovedal len jeden Slovák žijúci v Nemecku, Peter Krylov. O Krylovovi sa neskôr médiá dozvedeli, že bol agentom rozviedky ŠtB. Pred emigráciou bol odsúdený, no po získaní nemeckého občianstva bol odrazu jeho register trestov čistý. Nemecké médiá tiež informovali, že Krylova navštívila vo väzení, krátko pred jeho výpoveďou, Mečiarova niekdajšia spolupracovníčka Anna Nagyová.

Nemci chceli po Krylovovej výpovedi Kováča vypočuť ako podozrivého. Syna prezidenta Slovenskej republiky dali hľadať Interpolom. To chcela využiť vládna garnitúra proti prezidentovi, ktorý bol na nože s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom.

Podľa prokuratúry nariadil vtedajší šéf SIS Ivan Lexa, aby prezidentovho syna hoc i násilím dostali za slovenské hranice. Mladého Kováča potom v lete 1995 uniesli, zbili a mučili údajne príslušníci SIS a podsvetia. V kufri auta ho nakoniec dopravili do rakúskej prihraničnej obce, kde ho zadržala polícia. Prípad únosu nie je dodnes uzavretý.

V lete 1997 však svojmu synovi a ďalším piatim ľuďom menovaným v kauze Technopol udelil prezident Michal Kováč milosť.

Michal Kováč mladší pôsobí momentálne v Spojených arabských emirátoch. Na post vedúceho slovenskej diplomatickej misie ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová koncom augusta 2019. V tom čase bol ešte stíhaný v kauze Technopol. „Nemecký súd už vo veci Michala Kováča ml. právoplatne rozhodol v jeho prospech a nemôže byť v rovnakej veci o ňom rozhodnuté inak,“ odkázal vtedy prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Vymenovanie odobril aj Čaputovej predchodca Andrej Kiska, schválil ho parlamentný výbor aj vláda a súhlasili aj Spojené arabské emiráty.

Meno Michala Kováča mladšieho sa prehnalo médiami aj pred vyše šiestimi rokmi. V tom čase pôsobil ako diplomat v Taiwane. Miestna polícia začala vyšetrovať údajné burzové podvody miestneho holdingu, ktorý si vytvoril viacero fiktívnych kontaktov v zdravotníctve, okrem iného so známou slovenskou spoločnosťou. Cez vyhlásenia, ktoré holding o falošnej spolupráci dával v médiách, potom umelo nafukoval cenu vlastných akcií. Emisiami cenných papierov vytiahla taiwanská firma z investorov na burzách okolo 30 miliónov eur. Kováč sa niekoľkokrát zúčastnil na prezentáciách firmy, bol pri podpise memoranda o spolupráci na projekte za 500 miliónov eur s neskôr zatknutým šéfom taiwanského holdingu. Taiwanské orgány neskôr obžalovali 19 ľudí, žiaden Slovák však medzi nimi nebol. Michal Kováč mladší sa podľa ministerstva zahraničných vecí stal sám obeťou podvodu a podľa vtedajšieho hovorcu rezortu nebolo dôvodu pochybovať o jeho bezúhonnosti.

Michal Kováč mladší bol jediným zo šiestich omilostených, ktorému milosť parlament zrušil. Dnes známy mafián odpykávajúci si 19-ročný trest za falšovanie zmeniek Marian Kočner je stále omilostený. V jeho prípade sa pritom milosť týkala ešte ďalšieho podvodu. V ňom vraj ako majiteľ bratislavskej firmy Pro-Trend uzavrel s Technopolom od januára do októbra 1992 dvanásť zmlúv na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny. Technopol tovar za vyše 126 miliónov slovenských korún dodal, Kočnerovi odberatelia za tovar aj zaplatili. No keď sa blížil čas splatnosti faktúr pre Technopol, tak Pro-Trend predstierala platobnú neschopnosť. Dôvodom malo byť neuhrádzanie faktúr odberateľmi, čím firma získala čas na postupné odčerpanie peňazí z účtu v hotovosti. V decembri 1993 zmenila firma Pro-Trend majiteľa, bezplatným prevodom pre­šla na osobu, ktorej pobyt nebol v tom čase známy. Kočner sa potom ešte preslávil ďalšími kauzami, až nakoniec skončil za mrežami.

Prezident Michal Kováč so synom Michalom po rozhodnutí rakúskeho súdu o jeho únose.

Nezrušenie milostí ostatných obvinených v roku 2017 vládne strany odôvodňovali, že tak znela ich dohoda na kompromise. V roku 2018 sa opozičná SaS pokúšala o zrušenie Kočnerovej milosti, ale neuspela. „Veď Kočner čelil rovnakému podozreniu v kauze Technopol ako Michal Kováč mladší,“ uviedol vtedy poslanec za SaS Rajtár v pléne parlamentu. Sulíkovci tvrdili, že za právnymi kľučkami a výhovorkami sa skrývalo to, že Kočner bol blízkym človekom niektorých vysokých politikov Smeru. „Práve z tohto výsadného postavenia mu plynula beztrestnosť na jeho špinavé obchody,“ tvrdili liberáli. O rok neskôr sa o rovnakú zmenu pokúsilo OĽaNO. Tvrdilo, že ide predovšetkým o objektívne vyšetrenie káuz spojených s Technopolom, čomu bránia udelené milosti, a tak chránia tých, ktorí by sa mali za svoje podvody a iné trestné činy zodpovedať pred súdom. Parlament to však opäť zamietol.

Prezident Michal Kováč udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť. Trestné stíhanie na Slovensku sa voči nemu zastavilo a mohol vycestovať k nemeckému súdu, kde ho po krátkej väzbe prepustili na kauciu.

Po skončení funkčného obdobia Michala Kováča Slovensko nemalo zvoleného nového prezidenta. Po parlamentných voľbách v roku 1998 nový premiér a zastupujúci prezident republiky Mikuláš Dzurinda rozhodol o vypustení niektorých článkov v Mečiarovej amnestii a polícii umožnil na prípade únosu Michala Kováča ml. ďalej pracovať.

Skupina poslancov HZDS sa obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.

Kauza Technopol sa pre uneseného Michala Kováča ml. skončila vo februári 2000, keď šesť rokov trvajúce konanie mníchovský súd zastavil s tým, že sa nedá očakávať jeho odsúdenie.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o prelomenie Mečiarových amnestií sa to podarilo 5. apríla 2017, keď ich poslanci Národnej rady SR svojím uznesením spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi, zrušili.

Zákonodarcovia sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia so slovenskou ústavou potvrdil Ústavný súd.

Kauza zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny sa po rokoch dostala pred sudcov, ktorí o nej majú rozhodovať.

Návrh ústavného zákona poslanca za OĽaNO Jána Budaja, ktorým sa snaží zrušiť amnestie vyhlásené zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom, je v druhom čítaní. Keď tam prešiel, viacerí poslanci po prvom hlasovaní povedali, že Budajov návrh podporia, ak navrhne zrušiť amnestie Michala Kováča pre svojho syna.

V prípade svojho syna Michala prezident 12. decembra 1997 nariadil, aby bolo zastavené a nepokračovalo jeho trestné stíhanie pre návod na trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Syč-Milý bol trestne stíhaný rovnako pre návod na trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Ako vyplýva zo zverejnených milostí, v prípade Kováča ml. a Siča-Milého išlo o to, že navštívili v decembri 1991 tretiu osobu (meno vybielené) v Mníchove, kde ju prehovorili na spoluúčasť na podvode voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava. Presviedčali vraj túto osobu, že do obchodu je zapojený známy človek, ktorý zaplatenie fiktívneho tovaru uhradí cez bratislavskú pobočku ČSOB. pre Technopol Bratislava. Spôsobili tak Technopolu škodu vo výške 69 miliónov slovenských korún.

Pri udelení milostí bol aj vtedajší riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Ivan Trimaj. Ten už dávnejšie upozornil, že porovnávať milosti udelené prezidentom Kováčom s amnestiami Vladimíra Mečiara sa jednoducho nedá. Prezident omilostil svojho syna, aby mohol ísť vypovedať do Nemecka, kde sa podvod Technopolu vyšetroval. Po jeho únose a návrate z Rakúska mu však odobrali pas. Kováč mladší napokon do Nemecka vycestoval, vypovedal a tamojší súd trestné stíhanie zastavil.

V prípade Kočnera je milosť dlhšia. Týkala sa ešte ďalšieho podvodu. Technopol tovar za vyše 126 miliónov slovenských korún dodal, Kočnerovi odberatelia za tovar aj zaplatili. No keď sa blížil čas splatnosti faktúr pre Technopol, tak Pro-Trend predstierala platobnú neschopnosť. Dôvodom malo byť neuhrádzanie faktúr odberateľmi, čím firma získala čas na postupné odčerpanie peňazí z účtu v hotovosti. Marián Kočner sa po tomto prípade zviditeľnil ešte veľakrát. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?

Kiska nerozumie, prečo chce vláda rušiť aj milosť prezidenta Kováča pre syna.

Vladimír Mečiar zastavil stíhanie ľudí, ktorí boli podozriví z únosu Michala Kováča mladšieho.

Syna slovenského prezidenta Michala Kováča ml. násilne zavliekli do rakúskeho Hainburgu pred 25 rokmi 31. augusta 1995. Za páchateľov únosu vtedajší vyšetrovatelia označili príslušníkov Slovenskej informačnej služby pod vedením jej bývalého riaditeľa. V priebehu vyšetrovania došlo k niekoľkým výmenám vyšetrovateľov a Michal Kováč ml. bol na Slovensku obvinený z napomáhania trestnému činu podvodu.

Po návrate prezidentovho syna z Rakúska sa vyšetrovanie jeho únosu pre nedostatok dôkazov pozastavilo a pri ceste Michala Kováča ml.

Ešte v júli 1996 omilostil aj ďalších dvoch aktérov kauzy Technopol, Martina Syča-Milého a Mariána Kočnera. Milosti neboli doposiaľ zverejnené.

Štatistické informácie

Štatistické informácie od 3.3.1993, aktualizované k 30.11.2025.

tags: #milost #prezidenta #kovaca