Keď kanonik ostrihomskej kapituly Eusébius na základe príkladu svätého Pavla Pustovníka zjednotil v roku 1225 jednotlivo žijúcich pustovníkov, ešte netušil, že položil základy jediného pôvodne uhorského mužského rádu - pavlínov. Rád sa konštituoval v ostrihomskej arcidiecéze v roku 1256 a jeho existenciu potvrdil pápež Klement V. keď roku 1308 schválil jeho rehoľné pravidlá. Tak vznikala jediná pôvodne uhorská rehoľa pavlínov, ktorá mala svoj kláštor aj v Trebišove.
V roku 1308 kardinál Gentilis legát pápeža Klimenta V. schválil pavlínom v mene Svätej stolice Regulu sv. Augustína a tým oficiálne potvrdil Rehoľu sv. Pavla I. pustovníka. O rok neskôr boli schválené prvé konštitúcie rádu. Zvyčajne v iných reholiach býva, že oslavovaný patrón je aj zároveň zakladateľom. V 13. storočí v naddunajských lesoch v dnešnom Maďarsku viedlo mnoho laikov pustovnícky život.
V roku 1225 biskup Bartolomej z mesta Pecs, dal podnet na vznik komunity napísaním reguly a zorganizovaním prvého kláštora sv. Ostrihomský kanonik Euzebius približne o 25 rokov neskôr utvoril ďalšiu pustovnícku komunitu v kláštore sv. Kríža na kopci Piliš tiež z takýchto pustovníkov. Podľa zachovanej legendy ho k tomu priviedlo zjavenie o rozptýlených plamienkoch blúdiacich po skalách, ktoré sa po zlúčení zmenili na obrovské slnko dávajúce teplo. Neskôr sa tieto dva kláštory spojili a vznikla nová komunita, ktorá prijala pravidlá reguly biskupa Bartolomeja. Za patróna si zvolila sv. Pavla I. pustovníka, (thébsky pustovník, ktorý sa stal zosobnením pôvodného pustovníckeho ideálu) a za predstaveného si zvolila Euzébia. To všetko sa odohralo v roku 1256. Novovzniknutý rád sa šíril veľmi rýchlo, zvlášť na území Maďarska (99 kláštorov).
Treba povedať, že pavlínsky rád stál pri zrode najznámejších pútnických miest na Slovensku: Mariánky(1379) a Šaštína (1733). Podľa doteraz známych prameňov vznik pavlínskych kláštorov na Slovensku postupoval nasledovne: v Lefantovciach (založený 1369), v Mariánke (zal.1379), kde v 16-17.storočí bolo prechodne aj sídlo generálneho priora rehole, v Beckove (zal.1430), v Trebišove (1504- 30), vo Veľkých Lovciach (zač.16.stor.) v Skalici (zal.1671), vo Vranove nad Topľou (zal.1672), v Šaštíne (zal. v Mariacsalád (zač.16stor.) a v Kežmarku (zal.1670). v minulosti omnoho väčší. Spomedzi nich vzišli aj mnohé známe osobnosti, ktoré zastávali napríklad funkciu generálnych predstavených a funkcie arcibiskupov. História zaznamenáva 4 slovenských generálnych predstavených: Zaic (Zaicz) Ján - Generálna kapitula v Mariathále (Marianka) ho zvolila za generálneho predstaveného v roku 1611.
Jozef II., rakúsky cisár, v roku 1786 zrušil rád pavlínov v celej svojej ríši. V 18 i 19. storočí sa pavlíni udržali ešte v Poľsku. Tam však bol ich rád zničený represiami Rusov, tak ostal len jeden pavlínsky kláštor v Čenstochovej na Jasnej Hore. Až po I. svetovej vojne sa rád pomaly začal obnovovať. Obnova rehole bola spojená so zmenou jej charakteru z pustovnícko - kontemplatívneho na kontemplatívno - apoštolský.
Paulínsky Kláštor v Trebišove
Trebišov však vstúpil do dejín pavlínskeho rádu až po uplynutí takmer dvoch storočí od jeho vzniku. Palatín Imrich Peréniyovcov dal roku 1502 postaviť v Trebišove dvojpodlažný kláštor. Objekt renesančného kláštora v tvare písmena I bol južným krídlom priamo pričlenený ku kostolu. V niektorých jeho miestnostiach sa zachovali hrebienkové klenby. Mária Spoločníková objavila pod omietkami zaujímavé fragmenty. Pozoruhodné sú aj kamenné ostenia spojovacích dverí.
Kláštor bol v minulosti niekoľko krát obnovovaný. Priečelie obnovovali v rokoch 1678, 1720 pričom jeho členenie sa realizovalo roku 1876. Pôvodný kláštor mal na vonkajších múroch renesančné sgrafitá. Zrušením pavlínskeho rádu Jozefom II. Roku 1786 kláštor stratil svoje pôvodné určenie a bol využívaný na rôzne účely.
Paulínsky kláštor v Trebišove
Paulínsky Kláštor Máriačalád vo Veľkých Lovciach
Neďaleko od Podhájskej, hneď pri ceste do obce atypického názvu Čechy, sa počas prvej polovice šestnásteho storočia začali budovať objekty kláštorného komplexu rehoľníkov Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka. Veľkolepý charakter ešte dokresľoval termálny prameň vyvierajúci priamo v kláštornom komplexe. Paulínsky kláštor Máriačalád sa nachádza v katastri obce Veľké Lovce.
V dobách minulých objekt nakrátko obsadili osmanské vojská, lebo okrem iného plnil aj úlohu protitureckej pevnosti. S ňou býva dávaný do súvislosti labyrint podzemných chodieb a úkrytov. Tie podnietili vznik povestí o tuneloch vedúcich až do Ostrihomu, Hronského Beňadiku či Nových Zámkov. Cirkevnú éru komplexu ukončili Jozefínske reformy a zároveň sa odštartovalo dlhé obdobie postupného chátrania. Skazu navyše urýchlil požiar po údere blesku, udalosti druhej svetovej vojny a následné rozobratie kostola.
Internetový sprievodca uvádza kláštor ako voľne prístupný. Mariánska Čeľaď sa však stala obľúbeným cieľom bádateľských výprav lovcov paranormálnych javov. Vďaka poznatkom z ich meraní si kláštor vydobyl označenie “nejdesivejšieho miesta Slovenska”. Veľmi zaujímavý a doslova až tajuplný objekt.
Vo Veľkých Lovciach v spustnutom kláštore Mariacsalad som si to opäť a opäť opakoval. V Írsku som videl takýchto opustených monastery mrte mrťovaté. Všetky vyčistené, zatrávnené, mnohé s upravenou prístupovou cestou, stánkom, kde okrem občerstvenia predávali viac či menej vkusné suveníry. Nechýbali informačné panely s históriou miesta, v lepšom prípade s príbehom, ktorý vyzdvihoval práve ten, ktorý kláštor medzi najdôležitejšie na ostrove, ak nie hneď v celej kontinentálnej Európe.
Súčasný stav kláštora Máriačalád
Ženy zamurované do stien ? Mariánska Čeľaď - PARANORMAL
Paulínsky Kláštor v Horných Lefantovciach
Už len hrubá stavba s opornými piliermi svedčí dnes o gotickom pôvode niekdajšieho kláštorného kostola pavlínov zo 14. storočia. Po dlhom čase chátrania bol celý kláštor koncom 19. Obec sa spomína už v Zoborskej listine z roku 1113 pod názvom Elefant. Prvá písomná zmienka o kláštore je z roku 1369, keď sa uvádzajú pavlíni v Osade sv. Táto skutočnosť potvrdzuje, že podobne ako v ďalších prípadoch (Marianka, zrejme Gombasek) získali pavlíni stojacu sakrálnu stavbu, ktorá dala meno aj celej osade. Je pravdepodobné, že pred vznikom kláštora tu žili pavlíni ako pustovníci, čo naznačuje neskoršia zmienka o vlastníctve Jánovej doliny.
Zakladateľom kláštora bol miestny šľachtic Michal z Horných Lefantoviec (Elefánthy), ktorý venoval Kostolu sv. Jána Krstiteľa a pavlínom majetky v okolí, a okrem iného aj polovicu svojho mlyna v Bádiciach. Kláštor slúžil aj ako miesto posledného odpočinku pre viaceré šľachtické rody, napríklad aj Forgáčovcov (Forgách) z Gýmeša (dnes Jelenec), ktorí financovali oltár sv. Heleny (14. storočie) a oltár sv. trojice (15.
Po konsolidácii pomerov v krajine v 18. Práce sa realizovali v rokoch 1760 - 1774 a objekty kláštora získali takmer súčasnú podobu. Kostol bolo novo zaklenutý, pričom klenby vyzdobil bohatými maľbami Jan Václav Bergl, dvorný maliar Márie Terézie. Pavlíni sa z nich ale netešili dlho, keď už v roku 1782 cisár Jozef II. pavlínsky rád v Uhorsku zrušil. Nevyužité kláštorné budovy počas napoleonských vojen slúžili ako lazaret pre vojakov, neskôr ako skladisko.
Zmena vlastníctva chátrajúceho kláštora nastala v roku 1836, keď ich od Správy náboženských nadácií kúpil aj s prišahlými pozemkami sedmohradský gróf František Gyulai (1798 - 1868). Gróf Leopold Edelsheim-Gyulai sa v roku 1894 rozhodol začať s prestavbou schátraného kláštora, vrátane kostola, na kaštieľ. Najväčšie stavebné zásahy sa dotkli práve kostola, ktorého vnútorný priestor bol upravený na obytné účely rozčlenením na viaceré miestnosti. Víťazný oblúk zamurovali a svätyňa bola rozdelená na dve podlažia.
Po 2. svetovej vojne bol kaštieľ zabavený štátom, ktorý tu zriadil k 1. júnu 1948 Liečebný ústav pre tuberkulózne ženy. To už budovy patrili Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor v Nitre, do ktorej majetku boli prevedené od štátu v roku 2004. Bývalý kláštor má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963. Opravovaný bol v rokoch 1977 - 1984. Kláštorný kostol má zachovanú dispozíciu v podobe jednolodia s polygonálnym presbytériom a severnou dvojpodlažnou sakristiou.
Kaštieľ v Horných Lefantovciach, bývalý paulínsky kláštor