Martin Horák bol významnou osobnosťou slovenskej histórie, zborový farár, ktorý sa výrazne angažoval v slovenskom novinárstve a kultúrnom živote. Jeho pôsobenie bolo úzko spojené s dôležitými udalosťami na prelome 19. a 20. storočia, najmä v období formovania Československej republiky.
Karol Plicka - slovenský fotograf, filmár, folklorista a pedagóg
Slovenské novinárstvo na prelome storočí
Posilneniu slovenského novinárstva napomáhali vydavateľské strediská v Martine, Bratislave, Skalici a Budapešti, hoci toto obdobie nebolo jednoduché. Výraznú recesiu prinieslo prijatie tzv. Apponyiho školských zákonov v rokoch 1907 a 1909 s následnou maďarizáciou škôl všetkých stupňov. V ich dôsledku boli prenasledovaní slovenskí národovci, redaktori, vydavatelia, dopisovatelia i rozširovatelia slovenskej tlače.
V roku 1900 vychádzalo len 31 slovenských periodík v porovnaní s 1132 maďarskými, v roku 1910 sa počet zvýšil na 45, z toho bolo 13 cirkevných a 7 odnárodňujúcich. Nízky náklad slovenských periodík dosahujúci v roku 1907 spolu len 7000 exemplárov a finančné straty ich vydavateľov vyplývali z chudoby a slabého národného povedomia slovenského ľudu s predchádzajúcim obdobím mierne vzrástol.
K ďalšiemu zhoršovaniu pomerov v slovenskom novinárstve prišlo počas vojny, kedy noviny zanikali v dôsledku politického prenasledovania, cenzúry, zámerným povolávaním vydavateľov, redaktorov a pracovníkov tlačiarní do armády, ale i v dôsledku nedostatku papiera a vysokých nákladov.
Pôsobenie v Skalici a vznik Československej republiky
Vydávanie novín v Skalici malo svoju tradíciu, v roku 1846 tu Jozef Miloslav Hurban začal s vydávaním jednej z najstarších literárnych revue v rámci Európy Slovensjepohladi na vedi, umeňja a literatúru. V roku 1848 prvý slovenský profesionálny novinár Daniel Gabriel Lichard vydával hospodársky týždenník Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, neskôr hospodársky časopis Obzor a vychádzalo tu množstvo ďalších slovenských tlačí a periodík zásluhou Škarniclovej, neskôr Teslíkovej tlačiarne.
Dr. Pavel Blaho nadviazal na bohatú tradíciu a aj prostredníctvom rozvetvenej vydavateľskej činnosti realizoval svoj osvetový a národnobuditeľský program medzi širokými vrstvami ľudu na západnom Slovensku (Nová domová pokladnica, Slovenský hospodár, Hlas) a dosahoval dobré výsledky. Od roku 1900 až do roku 1916 vydával regionálny časopis Pokrok,„týždenník venovaný ku poučeniu a vzdelaniu slovenského ľudu”, ktorého hybnou silou bol redaktor Ferdinand Dúbravský.
Po vyhlásení Československej republiky 28. októbra 1918 a po prijatí Deklarácie slovenského národa prijatej 30. októbra 1918 Slovenskou národnou radou v Turčianskom Svätom Martine, ktorou sa Slovensko prihlásilo k novému štátu, prichádzali do Prahy poplašné zvesti o situácii na Slovensku, kde nebolo výkonného orgánu, ktorý by prakticky uskutočnil zmenu systému. Národný výbor československý poveril preto Dr. Vavra Šrobára, Dr. Ivana Dérera, Dr. Antona Štefánka a Dr. Pavla Blahu ako členov Československej dočasnej vlády na Slovensku prevzatím moci a konsolidáciou pomerov na Slovensku.
Za sídlo dočasnej vlády zvolili Skalicu, kam sa jej členovia s vojenským sprievodom presunuli 6. novembra 1918. Zo Skalice riadili organizáciu novej štátnej moci do 14. novembra, kedy dočasná vláda oficiálne ukončila svoju činnosť. Dr. Pavel Blaho viedol svoj referát v Skalici až do konca roku 1918.
Prvé zasadnutie Československej dočasnej vlády sa uskutočnilo 5. novembra 1918 v dome priateľa MUDr. Pavla Blahu MUDr. Josefa Hrubého v Hodoníne, ktorý bol významným predstaviteľom českého národného hnutia na Slovácku, členom Českoslovanskej jednoty a pravidelným účastníkom luhačovických stretnutí. Zúčastnili sa ho tiež Kornel Stodola a Ing. Štefan Janšák.
Na zasadnutí si rozdelili okruhy právomocí a funkcie, vypracovali manifest k slovenskému národu, program svojej činnosti a dohodli postup vojenského obsadzovania Slovenska. Rozhodli i o vydávaní novín Sloboda s podnázvom „úradný vestník a zprávy dočasnej vlády československej na Slovensku”.
Rozhodnutie opisuje v knihe Zlatá kniha Slovenska, ktorá vyšla pri príležitosti osláv prvého decénia Československej republiky, advokát JUDr. Jaroslav Koutecký, ktorý sa v roku 1891 usadil v Strážnici a hneď od počiatkov nadviazal kontakty s Dr. Pavlom Blahom a Dr. Ľudovítom Okánikom. Obnovil tradíciu stretávania sa na pomedzí Slovenska a Moravy pod Javorinou, aktívne sa zúčastňoval luhačovických stretnutí a akcií česko-slovenskej vzájomnosti. Píše: „Ešte toho dňa uzniesla sa dočasná vláda vydávať úradný časopis a správy Dočasnej vlády československej na Slovensku a pomenovať ho Sloboda. Na žiadosť mojich priateľov Dr. Šrobára, Dr. Blahu a Dr. Okánika ujal sa vedenia tlačovej kancelárie dočasnej vlády na západnom Slovensku môj syn, terajší advokát v Zábřehu, Dr. Jaroslav Koutecký ml., ktorý bol vtedy koncipientom a ktorý zostal preto hneď už v Uherskej Skalici u Dr. Blahu. Už dňa 8. novembra 1918 vyšlo prvé číslo Slobody.“
Časopis Sloboda
Situáciu v súdobých periodikách po vzniku republiky a postoj Dr. Blahu charakterizuje Štefan Janšák v životopise Dr. Pavla Blahu: „V tomto zápase všetkých proti všetkým cítil sa Blaho cudzo, ba i nešťastne… Už sú preč časy drobnej práce podľa realistického vzoru. Demagógia ovládla úplne bojové pole! A do jej politickej arény vstúpil Blaho absolútne nepripravený. Hlasisti postavili si medzi svoje prvé prikázania sebakritiku. Čo teraz s touto nepopulárnou mravoukou? Na čo spytovať svedomie? Na čo odvažovať vlastnú intelektuálnu a mravnú hodnotu? Na tú sa nikto nepýta! Chcú maś tvoj hlas pri voľbách a tvoj súhlas so straníckym programom. Viac nič… Preč s poučením, ktoré šíril kedysi Pokrok, Nová Domová pokladnica, skalické Ľudové noviny! Kto by sa dal niečím podobným obťažovať? Dnes berie žurnalista do ruky pero, nie aby šíril osvetu, ale aby sa voličovi zapáčil… Od večera do rána nemohol však Blaho zahodiť svoju lepšiu minulosť. V novembri 1918 pokračoval tam, kde roku 1914 prestal. Založil časopis Slobodu, vychádzajúci spočiatku dva razy týždenne.” (Janšák,Š.: Život Dr.Pavla Blahu II., s. 240)
O funkcii a pôsobení časopisu svedčí i záznam v knihe K. A. Medveckého Slovenský prevrat: „Ľud nás prijímal všade s nadšením a poslúchol nás ochotne, keď sme mu vysvetlili ústne na slávnostných zhromaždeniach v Skalici, Holíči, Svätých Jánoch, Veľkých a Malých Levároch, Malackách, Senici, Trnave atď., o čo ide, a keď sme ho i tlačou v novozaloženom časopise „Sloboda“ poučili, aké sú jeho povinnosti.“ (Medvecký, s. 336)
Noviny, ktorých redaktorom bol do konca roku 1918 JUDr. Jaroslav Koutecký ml., vychádzali vďaka pružnej spolupráci s tlačiarňou Jozefa Teslíka a jej sadzačmi Michalom Kubíčkom, Robertom Švochom a Jozefom Matuškovičom dvakrát týždenne. Plnili v poprevratovom období mimoriadne dôležitú úlohu, pretože prinášali v chaotickej dobe veľmi potrebné informácie, ktoré boli priame, bezprostredné a celkom aktuálne. Pomáhali obyvateľstvu zorientovať sa v pomeroch pri normalizácii života v náročnom období po ukončení vojny a vzniku Československej republiky. Dostávali k užívateľom usmernenia a vyhlásenia novej vlády.
Dr. Pavel Blaho si bol na základe svojich bohatých skúseností dobre vedomý významu informácií v konsolidačnom procese, ako i nutnosti poskytovať aktuálne informácie. V prvom čísle Slobody, ktoré vyšlo v rozsahu jedného listu, bola v úvode uverejnená správa Dr. Blahu o vzniku Československej republiky a správa o vstupe československých vojsk na Slovensko. Menšie noticky informovali o jednotlivých krokoch vzniku republiky, o situácii na Slovensku a ohlasoch na nové zriadenie. Oznámili tiež zloženie, kompetencie jednotlivých členov dočasnej vlády, popísali jej nadšené prijatie a prvé kroky na západnom Slovensku.
Okrem iných opatrení to bolo vymenovanie Miloša Úlehlu do funkcie okresného komisára v Holíči, menovanie prof. Jozefa Rozima riaditeľom česko-slovenského gymnázia v Skalici a školských inšpektorov mestského školstva Ľudovíta Bunčáka v Skalici a Pavla Groebla v Holíči. Už 6. novembra bolo v oboch mestách zavedené vyučovanie v slovenskej reči, k čomu vyzvali i všetky ostatné národné výbory. V závere bola celá štvrtina rozsahu venovaná prehláseniu dočasnej vlády Slovenskému národu!: „Pred tisíc rokmi zničili Maďari a Nemci náš československý štát, slávnu kedysi a mocnú veľkomoravskú ríšu. Tisíc rokov sme žili v područí a otroctve cudzieho národa…Konečne prišla doba oslobodenia. Splnil sa sen našich najlepších mužov.
Podoba, rozsah i obsah Slobody prechádzali postupnými zmenami. Prvých štrnásť čísiel vychádzalo v podobe jedného listu formátu 36 x 25cm, od čísla 15 až do konca vydávania bol formát 39 x 25 cm. Počet strán sa rozšíril počnúc číslom 16 na 4 strany, 6 strán dosiahol len pri vydaní dvojčísla, ktoré vychádzalo od februára 1919 častejšie. Postupne sa na počte 6 strán ustálil, len výnimočne už potom vyšla Sloboda so štyrmi stranami alebo naopak ôsmimi. Vyvíjala sa i hlavička a množstvo v nej uvádzaných údajov. Od čísla 11 sa zjavuje i cena - 20 halierov. Periodicita dvakrát týždenne sa zachovala do konca roka 1918 a ako vydavateľ bola v tomto období uvádzaná „tlačová kancelár dočasnej vlády na Záp. Slovensku“.
V druhom čísle (12.11.) Sloboda informuje o pohybe československých vojsk, o medzinárodných udalostiach, o vzniku TJ Sokol v Skalici a Holíči, v rubrike Denné správy vyzýva proti úžere a pašovaniu, podáva správy o zmenách na úradoch a pod., v treťom čísle (15.11.) zverejňuje oznam, že bola otvorená pravidelná doprava na trase Veselí - Devínske Jazero a uvádza jej cestovný poriadok. Štvrté číslo (17.11.) prináša správu o zvolení prvej československej vlády, jej zložení, prvom zasadnutí, uverejňuje nariadenia na ochranu archívov, kultúrnych a umeleckých pamiatok, ako i pokyny slovenským učiteľom a škôldozorcom. Spätne popisuje príchod dočasnej vlády 6. novembra do Skalice. Až do konca roku informuje o vývine situácie, o pomeroch, osvetľuje postoje vlády k zásadným otázkam - štátnemu usporiadaniu, jazykovej, náboženskej otázke, prináša nariadenia, popisuje dôležité návštevy a ohlasy. O postupnej konsolidácii života svedčí, že ku koncu roka sa už v novinách objavujú i inzeráty, reklamy, prvé oddychové prozaické útvary a poézia.
Sloboda bola k čitateľom distribuovaná prostredníctvom národných výborov, potravných spolkov a jednotlivých predajcov. Dočasná vláda československá na Slovensku oficiálne ukončila svoju činnosť v Skalici 14. novembra 1918, kedy bolo zvolané do Prahy Národné zhromaždenie a ustanovením vlády Československej republiky zanikla jej právomoc, 15. novembra bola podaná formálna demisia dočasnej vlády. Dr. Pavel Blaho zostal v Skalici sám a vykonával funkciu komisára pre západné Slovensko. Vybavoval dôležité administratívne úlohy, vymenúval úradníkov pre novovznikajúce národné výbory a iné úrady, zriaďoval školy, organizoval zásobovanie, riadil obsadzovanie miest, vysielal četníkov na udržovanie poriadku, informoval. Úradníci z Čiech sa zastavovali u Dr. Pavla Blahu s dekrétmi alebo žiadosťou o dekréty a s ďalšími inštrukciami pokračovali na miesto určenia. Zasahoval, kde bolo potrebné, a pracoval napriek tomu, že nemal dostatok financií a nemohol sa dočkať písomného poverenia a oficiálneho udelenia plnej moci. Jeho práca bola ukončená začiatkom januára 1919.
Od začiatku účinkovania v Skalici si získal Dr. Pavel Blaho pre svoju činnosť a prostredníctvom jej pôsobenia široký okruh známych a spolupracovníkov. V období príchodu dočasnej vlády do Skalice aktivizoval pre spoluprácu mnohých z tohto okruhu, ale i odchovancov, ktorým pomohol vyštudovať. Jedným z nich bol Ján Sopko (1889-1963), pôvodom z Holíča. Na Blahovo odporučenie absolvoval dvojročné štúdium na obchodnej akadémii v Uherskom Hradišti. Počas letných prázdnin 1906 a na jar 1907 pomáhal spolu s Františkom Šimonovičom pri práci v informačnej kancelárii Dr. Pavla Blahu v Skalici. Po ukončení štúdia nastúpil do práce v matičnom vydavateľstve Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine, kde robil v administrácii a oboznámil sa i s redakčnou prácou pri vydávaní slovenských tlačí.
Jána Sopku poveril Dr. Pavel Blaho 5. novembra 1918 vedením pokladnice dočasnej vlády a od 1. januára 1919 prevzatím redakcie a funkciou zodpovedného redaktora Slobody. Zároveň mu v rámci jednej zmluvy zveril i likvidáciu agendy dočasnej vlády, vedenie Obchodnej banky a vedenie pokladnice Potravného spolku v Skalici. Funkciu zodpovedného redaktora Slobody vykonával do 9. októbra 1920, kedy ju po ňom prebral Ferdinand Dúbravský, Ján Sopko sa stal riaditeľom Americkoslovenskej banky v Skalici.
Do 1. januára 1919 mala Sloboda podtitul Úradný vestník a Zprávy Dočasnej vlády československej na Slovensku a prináša niektoré Blahove nariadenia, význačnejšie zákony republiky a správy o postupujúcej okupácii. Počnúc druhým číslom roku 1919 menuje sa Sloboda len Politickým a národohospodárskym časopisom, orgánom slovenského západu. Sama teda obmedzila svoje žurnalistické poslanie na menšie teritórium, prispôsobujúc sa starej politickej tradícii Blahovej a rámcu jeho činnosti, sústredenej v stolici Prešporskej a južnej Nitrianskej. Zmena odzrkadľuje situáciu po ukončení činnosti dočasnej vlády a jej tlačovej kancelárie. Ako vydavateľ je od tohto čísla uvádzaný Dr. Pavel Blaho.
Prvé číslo pod vedením Jána Sopku vyšlo 5. januára 1919 a noviny prešli viacerými zmenami. Periodicita sa zvýšila, Sloboda vychádzala až do 4. mája 1919 trikrát týždenne v utorok, štvrtok a sobotu, ďalej už len v sobotu ako týždenník. Redakcia začala pracovať s telefónom, po každej stránke sa zvýšila profesionálna úroveň novín, ich grafická úprava i obsahová stránka. Prišlo k usporiadaniu i vytvoreniu nových rubrík: úvodník, politické správy, denné správy, národohospodár, dopisy, malý oznamovateľ, besiedka, literatúra, obzor Sokola, reklamy a inzeráty. Rozšíril sa počet prispievateľov, pestrosť žánrov a obsahu, kvalita spracovania. Nachádzame v nej množstvo zaujímavých dobových záznamov, napr. o inštalácii Dr. Ľ. Okánika za nitrianskeho župana, o rabovaní v Skalici v januári 1919, nešťastí generála Štefánika a slávnosti sadenia Lipy slobody 4. mája 1919, regulácii rieky Moravy, elektrizácii Skalicko-holíčskeho okresu.
Popri práci v úradnej funkcii snaží sa dr. Pavel Blaho v roku 1919 mierniť i na stránkach Slobody narastajúcu nevraživosť voči Čechom; popri zahranično-politických informáciách objavujú sa články na obranu celistvosti republiky a za porozumenie vláde zápasiacej s problémami. 6. septembra 1919 nachádzame v novinách gratuláciu Ferdinandovi Dúbravskému k 70. narodeninám. Ferdinand Dúbravský (1850-1926), učiteľ, osvetový pracovník, ľudový spisovateľ, známy pod pseudonymom Strýčko Ferdinand, redaktor (Pokrok, Stráž na Sione, Ľudové noviny, Noviny mládeže), prišiel po vzniku Československej republiky z Mödlingu do Skalice a ihneď začal pôsobiť ako administrátor Slobody. Jeho príspevky sa objavovali v novinách po celú dobu vychádzania.
V roku 1920 bola medzi záplavou aktuálnych informácií hlavná pozornosť na stránkach novín venovaná významným celospoločenským udalostiam; oslavám 70. narodenín prezidenta T.G.Masaryka, živej predvolebnej kampani, voľbám a výsledkom volieb do parlamentu. Časť správ postupne nahrádzajú politicko-spoločenské komentáre, polemiky, výzvy a väčší priestor je venovaný inzercii a hospodárskym reklamám. K sťažovaniu podmienok vydávania prispel rast ceny papiera. Redakcia častejšie zverejňuje oznamy a výzvy na uhrádzanie predplatného. Od 16. októbra 1920 sa zodpovedným redaktorom časopisu Sloboda stal už ako 71-ročný Ferdinand Dúbravský.
Martin Horák zanechal významnú stopu v slovenskom novinárstve a publicistike. Jeho práca bola zameraná na šírenie osvety a národného povedomia v náročnom období, kedy slovenské periodiká čelili mnohým prekážkam. Jeho prínos je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúrnej histórie.