Kláštor pod Znievom je jednou z najstarších obcí v regióne Turiec, s prvou písomnou zmienkou o osade pochádzajúcou z roku 1113. Táto zmienka je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I.
Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň.
Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí upravený. Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia.
Medzi pamiatky obce patrí:
- Znievsky hrad
- Kláštor a kostol
- Farský kostol sv. Mikuláša
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, kedy bola spomenutá na hraničnej listine kráľa Kolomana.
V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorí v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773, založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila.
Začiatkom 18. storočia v Kláštore pod Znievom založili umelecko-rezbársku školu. Od roku 1850 bola obec sídlom okresu a súdu. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej.
Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky. Hagiografický motív pochádza z odtlačku pečate obce z prelomu 16. a 17. storočia.
Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť. Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.
Miestne múzeum - Pamätná izba, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia znievskeho gymnázia, uchováva bohatú kultúrnu históriu obce. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine.
Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase.
„Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.
Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy.
„Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová.
Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.
„Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing.
Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.
Možností dopravy je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.
Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer. V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.
Zrúcanina hradu, ktorý kedysi niesol názov Turčiansky hrad, stojí na vápencovom vrchu Zniev, vo výške 985 m n. m. Navštívte obec Kláštor pod Znievom, v okrese Martin, a vydajte sa stredne náročnou trasou na približne hodinový výstup. Za odmenu si vychutnáte majestátne výhľady na Martinské hole či vrchy pohoria Veľká Fatra. Zastávkou pre oddych Vám bude Kalvária sv. Kríža.
História hradu siaha až do 13. storočia, kedy sa spomína v listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. V tých časoch Turčiansky hrad slúžil na administratívne účely pre vtedajší región Turiec, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej župy, ktorá mala nové sídlo, hrad stratil svoje významnejšie postavenie a dostal nové meno Zniev. Dominantou hradu bol vežovitý palác s okolitou hradbou. V 16. storočí bol pri dobývaní kráľom Ferdinandom I. ťažko poškodený.
V súčasnosti sa zachovali poškodené základy horného hradu a torzo malej vežičky. Zvyšky hradby sú sotva spozorovateľné.
V obci sa nachádza viacero historických pamiatok:
- Kláštor a kostol (premonštrátov, potom jezuitov) z polovice 13. storočia.
- Farský kostol z 2. polovice 13. storočia.
- Kúria klasicistická z 1. polovice 19. storočia.
- Domy z 1. polovice 19. storočia.
- Ulicová radová zástavba.
V 70. rokoch 19. storočia vznikla rezbárska škola typu umeleckej priemyslovky so štyrmi ročníkmi; jej absolventi pôsobili ako rezbári-remeselníci. Zanikla v roku 1909.
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Znievsky hrad | Zrúcanina hradu z 13. storočia |
| Kláštor a kostol | Premonštrátsky kláštor z polovice 13. storočia |
| Farský kostol sv. Mikuláša | Kostol z 2. polovice 13. storočia |
| Pamätná izba | Múzeum venované histórii obce a gymnázia |
Obec Kláštor pod Znievom je širokej verejnosti známa predovšetkým vďaka jednému z troch neštátnych (tzv. patronátnych) slovenských gymnázií, ktoré v 60-tych rokoch 19. storočia, teda v čase tuhej maďarizácie, založili slovenskí vlastenci, pretože na klasických štátnych gymnáziách sa nútene vyučovalo v maďarčine. Tieto gymnáziá (okrem Kláštora pod Znievom to bolo gymnázium v Revúcej a v Martine) tvorili spoločne s Maticou slovenskou oporu slovenského národného života, preto boli tŕňom v oku maďarskej vrchnosti, ktorá ich v 70-tych rokoch zatvorila. Pamätná budova znievskeho gymnázia je dnes sídlom malého obecného múzea. Jeho expozícia je venovaná dejinám Kláštora pod Znievom od najstarších čias, resp. od prvej písomnej zmienky, tiež ľudovým tradíciám a remeslám pestovaným v oblasti.
Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.
Uplynulý piatok a sobotu realizovalo Považské múzeum v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine a obcou Kláštor pod Znievom archeologický výskum na hrade Zniev. Výskum pozostával z troch sond. Sonda I mala za úlohu vo vyhradenom priestore vyrovnať terén, aby sa získalo ďalšie miesto na ukladanie kameňa potrebného na úpravu poškodených murív, ktorý v členitom teréne hradu nie je kde deponovať. Sonda II označuje polohu juhozápadnej obytnej miestnosti, do ktorej interiéru sa v minulosti zrútila časť západnej obvodovej steny. Tu bola odstránená časť sutinového závalu tak, aby bolo možné zdokumentovať spadnutý blok muriva, ktorý bude neskôr rozobratý a kameň z neho opätovne použitý na murovanie.
S nadmorskou výškou 985 m je Zniev druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku. Pozostáva z horného a dolného hradu, pričom horný je starší, vybudovaný už v prvej polovici 13. stor. Slúžil ako komitátny hrad, preto sa aj v 14. storočí nazýval Turčianskym hradom (castrum Turus). Spomedzi významných vlastníkov možno spomenúť Mikuláša Kostku (1530) a Františka Révaia (1545), neskôr sa stal korisťou Bočkajovcov, Tökölyovcov a Rákociovcov.
Zniev a Kalvária Kláštor pod Znievom
Ak sa rozhodnete navštíviť Kláštor pod Znievom, nezabudnite si pozrieť aj ďalšie zaujímavosti v okolí:
- Turčianska galéria - Župný dom v Martine
- Múzeum Andreja Kmeťa v Martine
- Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach
- Slovenské národné múzeum v Martine
- Etnografické múzeum v Martine
