Obec Ždiar, nachádzajúca sa v údolí medzi Belianskymi Tatrami a hrebeňom Spišskej Magury, má bohatú históriu, ktorá sa odráža aj v jej náboženskom živote. Prechádzku celým Ždiarom možno vnímať ako menšiu túru. Obec sa popri ceste tiahne v dĺžke niekoľkých kilometrov a zarezáva sa do viacerých dolín. Silné ľudové cítenie prevláda aj v dnešnej modernej dobe.
Panoramatický pohľad na Ždiar
Počiatky farnosti
Niekedy sa zapíše to, čo sa práve hodí, inokedy dôjde k omylu nejednoznačným výskumom. A práve to druhé sa udialo pri rázovitej obci Ždiar. Donedávna sa považoval rok 1282 za rok prvej písomnej zmienky o obci. Fakty hovoria niečo iné. Skutočný záznam o Ždiari, atramentom na pergamene, pochádza až z roku 1590. Drsné podnebie a husté lesy nepriali masívnemu usídľovaniu obyvateľstva v tejto zamagurskej lokalite. Medzi prvých trvalo žijúcich Ždiaranov môžeme zaradiť valachov, drevorubačov, uhliarov a pastierov.
V roku 1693, na rozkaz pána Samuela Lušenského, si obyvatelia Ždiaru postavili drevenú kaplnku na nižnom konci obce. V roku 1712 mal kostol jeden oltár a jeden malý zvon. Bohoslužby sa tu vykonávali jedenkrát mesačne pre 111 duší. Už tento kostol mal patrocínium Návštevy Panny Márie, ktorej obraz sa nachádzal na hlavnom tehlovom oltári.
Na začiatku 18. storočia kaplnku zrejme rozšírili, pretože v roku 1733 sa uvádza už ako drevený filiálny kostol, patriaci k fare v Lendaku. V roku 1739 sa stal samostatným farským kostolom. Správa z roku 1761 ho opisuje ako starý a značne zničený, ktorý ani nestačí pojať všetkých veriacich. Podľa kanonickej vizitácie ho už nechceli opraviť, ale doporučili postaviť nový a väčší. Ešte v roku 1922 bol na tomto mieste starý cintorín s dreveným krížom.
Výstavba kostolov v Ždiari
Druhý kostol bol postavený na tom istom mieste v roku 1768, rovnako z dreva. Slúžil obyvateľom až do 10. februára 1831, keď bol predaný na verejnej dražbe.
Podnet na stavbu tretieho ždiarskeho kamenného kostola v strede obce dal v roku 1809 Karol Planic, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ. Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol sprístupnený v roku 1831 a rozšírený o predsieň v roku 1886.
Je to typ jednoloďového vidieckeho kostola s polygonálnym zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. V presbytériu a sakristii je pruská klenba, v lodi rovný strop. Hlavná fasáda kostola je zakončená profilovanou podstrešnou rímsou, ktorá pokračuje na priečelí ako kordónová a delí hmotu stavby od štíhlej nadstavanej veže. Ihlancová strecha veže je posadená na terčíkovú rímsu.
Interiér kostola
V interiéri kostola sa nachádza plastika, polychrómovaná drevorezba na severnej strane lode - Kristus na kríži, od ľudového rezbára Liptáka z rokov 1870 - 1880. Z pôvodného dreveného kostola sa zachoval bývalý hlavný oltár sv. Anny z polovice 17. storočia, v súčasnosti je zavesený na severnej strane lode. Na bočnom oltári je obraz sv. Trojice od Viliama Linharta z roku 1897. Na hlavnom oltári je obraz znázorňujúci stretnutie Panny Márie u svojej príbuznej Alžbety.
Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie v Ždiari
Biblická udalosť stretnutia Márie s Alžbetou je znázornená aj v erbe obce Ždiar. Panna Mária s gloriolou si pri stretnutí podáva ruku s Alžbetou. Erb má pre obyvateľov Ždiaru hlboký ľudský a duchovný význam. Je tu znázornené stretnutie dvoch žien v požehnanom stave. To nám pripomína, že človek ako osoba a obraz Boží má rovnakú hodnotu a dôstojnosť už pred narodením od okamihu počatia.
Väčší chór sa nachádzal oproti oltáru a na ňom bol orgán. Táto doba priniesla takýto zasadací poriadok: Vo „furtke“ stáli, alebo sedeli oneskorenci, pod chórom mladší ženatí chlapi, na chóre mládenci, v laviciach na ľavej strane ženy, na pravej strane muži, medzi lavicami presbytériom dievčatá, vpredu mladšie a za nimi staršie.
V ždiarskom chotári sa nachádzalo viacero krížov: Na Príslope, Na Strednici, Pod Strednicou, Pri Jascíkoch, Pri Zoričákovcoch, Na starom cintoríne, Pod Vojtaššákovcami, Pri Slebodovskom moste, Na Magure. Všetky boli drevené, okrem kríža pod Strednicou a pri Zoričákovcoch, ktorý bol z kameňa s kovovým krížom. Desiaty kríž sa nachádzal na novom cintoríne. Z niekdajšej ohrady kostola ostala menšia kaplnka. Vnútorné zariadenie je z prvej polovice 20. storočia.
Filiálka Tatranská Javorina
V súčasnosti do farnosti Ždiar patrí ako filiálka aj susedná obec - Tatranská Javorina s krásnym dreveným kostolíkom z konca 19. storočia, ktorý je zasvätený svätej Anne. Drevený rímskokatolícky Kostol sv. Anny dal v roku 1903 postaviť knieža Hohenlohe. Zasvätený je patrónke lesnej práce.
V súčasnosti farnosť, do ktorej patrí aj filiálka Tatranská Javorina, s unikátnym a jedinečným dreveným kostolom z 19. storočia, spravuje od 8. júla 2019 vdp. Mgr.
TATRANSKÁ JAVORINA rímskokatolícky drevený kostol sv. Anny
Biblická správa o návšteve Panny Márie u Alžbety
Biblická správa o návšteve Panny Márie u Alžbety:
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
Magnifikat - Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Dnes viac ako 5 km dlhá laznícka obec Ždiar sa vyvinula v údolí medzi Belianskymi Tatrami a hrebeňom Spišskej Magury, so stredom obce vo výške 896 m. Poddaní lendackého veľkostatku krížovníkov na tomto území klčovali a vypaľovali, „.žiarili" prales, z čoho vznikol aj názov neskoršej obce. Tá sa tu vyvinula v 3. polovici 16. storočia a v listine z roku 1593 sa spomína už ako vyvinutá osada. Vtedy prešla do vlastníctva Juraja Horvátha (1540-1617), majiteľa dunajeckého zámku v Niedzici.