História farnosti Zemplínsky Branč a udalosti spojené s blahorečením Anny Kolesárovej

Rímskokatolícka farnosť Zemplínsky Branč sa nachádza na adrese Kostolná 32, 07602 Zemplínsky Branč a jej hlavnou činnosťou je duchovná služba.

Vysoká nad Uhom privítala slávnosť uloženia relikvií bl. Anny Kolesárovej. Blahoslavená Anna Kolesárová sa symbolicky vrátila do svojho rodiska vo Vysokej nad Uhom pri Michalovciach. Na mieste bola ďakovná slávnosť spojená s uložením relikvií novej slovenskej blahoslavenej. Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František, beatifikačná slávnosť sa konala 1. septembra na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach. Mladé 16-ročné dievča v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády. Zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Blahoslavená Anna Kolesárová je prvá laička, ktorá bola na Slovensku blahorečená.

Slávnosti predchádzala modlitbová vigília so svätou omšou a večerom svedectiev a štafetový beh mladých z Košíc do Vysokej nad Uhom.

20.11. Bl.Anna Kolesárová,panna a mučeníčka

Anna Kolesárová mala šestnásť rokov, je to obdobie, kedy dnešní mladí prežívajú krízu morálnych hodnôt, krízu viery, kedy idú do sveta rozhliadnuť sa po hodnotách , po láske, čím sa Anna stáva blízkou každému mladému človeku, ktorý prechádza týmto obdobím.

Mladosť je príťažlivá, a preto mladí ľudia, ktorí túžia po kráse, túžia po úspechu, po láske, môžu v nej nájsť zaľúbenie. Pútnické centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej je miestom čerpania milostí. Pre širokú verejnosť to budú najmä nedeľné liturgické slávenia, možnosť zažiť to miesto a prežiť čas v modlitbe a tichu. Spoločenstvá a farnosti sa už prihlasujú s požiadavkou vlastných pútí , ktoré sa uskutočnia mimo organizovaných každomesačných modlitbových stretnutí," dodal Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Ďakovný víkendový program sa začal deň pred hlavnou slávnosťou. V sobotu 29. septembra 2018 o 7:00 h ráno vyrazila spred Katedrály sv. Alžbety v Košiciach bežecká štafeta mladých "S Ankou za život". Pôjdu na trase: Košice, Nižná Hutka, Bohdanovce, Rákoš, Slanec, Slanské Nové Mesto, Zemplínska Teplica, Egreš, Čelovce, Nižný Žipov, Zemplínsky Klečenov, Zemplínsky Branč, Novosad, Oborín, Veľké Raškovce, Vojany, Pavlovce nad Uhom. Cieľ je pri Domčeku vo Vysokej nad Uhom. Ich privítanie sa očakávalo o 16:45 h. O 17:15 h sa budú na mieste modliť radostný ruženec. Program ukončila svätá omša o 18:00 h, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, večer svedectiev s autorom relikviára Marekom Husovským a hercami z filmu o Anne a adorácia. Nedeľný program sa začal o 9:00 h modlitbou slávnostného ruženca, ktorý bude sprevádzať zbor z Pavloviec nad Uhom.

O 10:00 h bola naplánovaná svätá omša spojená s uložením relikviára bl. Anny Kolesárovej do Kostola Sedembolestnej Panny Márie. Predsedal jej košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Spevom sprevádzal Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a hostia. Po svätej omši mali možnosť všetci prítomní uctiť si relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej. Sprevádzať ich bude Schola cantorum z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Víkendový program ukončila modlitba Korunky Božieho milosrdenstva.

Pozostatky tela Anny Kolesárovej sú uložené v dvoch relikviároch. Prvý sa nachádza v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Uložili ho tam po slávnosti blahorečenia. Hlavný, ktorý využili na hlavnej slávnosti spojenej s blahorečením v Košiciach, bol uložený vo Vysokej nad Uhom. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej. Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické - tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru.

Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci. Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bude vo Vysokej nad Uhom, sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej. Po exhumovaní ostatkov sa usúdilo, že je to najvhodnejšia časť.

Anna Kolesárová bola blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach. Pápeža Františka zastúpil legát kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku blahoslavenej na 20. november.

Kult relikvií je uctievanie pozostatkov (z lat. reliquiae) blahoslaveného, alebo svätého. V prípade uctievania relikvií svätca sa jedná o liturgické sprítomňovanie zosnulého, ktorý už dosiahol slávu neba. Ide teda o akúsi sublimáciu kultu zomrelých, ktorý je prítomný vo všetkých kultúrach. Prvé znaky uctievania relikvií existovali už v 2. stor. po Kr., keď si ich kresťania uctievali vo výročný deň smrti svätca. Uctievanie ostatkov svätých je výslovne uvedené už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi r. 156 po Kr.

Mučeníctvo Sv. Polykarpa je v ňom opísané nasledovne: „Vzali sme jeho kosti, ktoré sú cennejšie než drahé kamene a jemnejšie ako prečistené zlato a položili ich na vhodné miesto, kde nám Pán umožnil, aby sme zhromažďovali, tak, ako sme schopní, a v radosti a veselosti oslavovali narodeniny jeho mučeníctva.“

Po tom, ako kresťania dostali slobodu (r. 312 po Kr.) sa okolo hrobov a relikvií začali stavať kaplnky a chrámy. Aj v dnešnej dobe sa do oltára v kostole vkladajú relikvie aby tak symbolizovali spojenie putujúcej cirkvi (zem) a oslávenej cirkvi (nebo). Cirkevné právo sa k tomu vyjadruje nasledovne: „Má sa zachovať starobylý zvyk ukladať pod pevný oltár relikvie mučeníkov alebo iných svätých podľa noriem, podávaných v liturgických knihách.“ (KKP 1983, kán. 1237) V relikviách je uctievaný svätec, ale oslavovaná Božia milosť ktorá sa preukázala v jeho živote.

II. Vatikánsky koncil sa r. 1963 v konštitúcii Sacrosanctum concilium vyjadril: „Cirkev si podľa tradície uctieva svätých a má v úcte aj ich autentické relikvie a obrazy. Veď sviatky svätých ohlasujú obdivuhodné Kristove skutky v jeho služobníkoch a veriacim poskytujú vhodné príklady na nasledovanie.“ V cirkevnom práve je zároveň explicitne - zakázané predávať relikvie (KKP 1983, kán. 1190 §1). Cirkev teda teda odporúča uctievanie relikvií, zároveň sa však stará o to, aby nedochádzalo k ich zneužitiu. V uctievaní relikvií nie je nič magické, ale určite má viesť k posilneniu viery veriaceho. Jedná sa o sprítomnenie Božích milostí cez telesné pozostatky svätca.

Použitie kostí proroka Elizea prinavrátilo mŕtvemu mužovi život: „Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.“ (2 Kr 13, 20 - 21) To je jednoznačný biblický príklad Božieho zázraku prostredníctvom kontaktu s ostatkami svätca. Podobne šlo v prípade ženy uzdravenej z krvotoku dotykom lemu Kristovho plášťa (Mt 9, 20 - 22), a tiež chorých, ktorí boli uzdravení, keď Petrov tieň padol na nich (Sk 5, 12 - 16). „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk 19, 11 - 12).

Kategórie relikvií podľa dôležitosti:

  • Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)
  • Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.
  • Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec (napr.

Od založenia obce boli Matiašovčania rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17.storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni. Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti:

Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749

Meno kňaza Pôsobnosť
Szombathy, Joachim 1745 - 1747
Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
Pribóczy, Adam 1749 - 1752
Klembárszky, Ján 1752 - 1760
Pribóczy, Adam 1760 - 1762
Nagy, Ján 1762 - 1763
Hoderman, Adam 1763 - 1768
P. Leander 1768 - 1769
Novák, Michal 1769 - 1770
Maxim, Ján 1770 - 1800
Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
Morvay, Peter 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka
Rády, Jozef 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie.
Ratkó, Andrej 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov.
Thain, Štefan 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice
Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice
Szöcs, Jozef 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov
Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce.
Koromház, Štefan 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské.
Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce.
Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov
Rebjak, Pavol 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce,
Lipka, Luboš, Mgr. 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6. 1998 Bardejov, sv. Egídia - A.Tkáč, prim.

Obe liturgické slávnosti prinieslo naživo vo svojom vysielaní Rádio LUMEN a TV LUX.

tags: #farnost #zemplinsky #branc