História farnosti Zvolen: Od stredoveku po súčasnosť

História rímskokatolíckej farnosti vo Zvolene je bohatá a siaha až do stredoveku. Mesto Zvolen bolo kráľovským mestom, kde väčšina obyvateľov boli roľníci a remeselníci. V 20. storočí sa Zvolen stal železničným uzlom a neskôr vznikla fabrika Union, čo prinieslo nové pracovné príležitosti.

Zvolen, mesto s bohatou históriou, je svedkom stáročí a mnohých historických udalostí, ktoré formovali jeho náboženský život. V meste pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré majú svoje vlastné jedinečné príbehy a prispievajú k duchovnému životu obyvateľov.

Námestie SNP vo Zvolene, centrum diania rímskokatolíckej farnosti.

Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety vdovy

Ústrednou dominantou námestia v meste Zvolen je prekrásny samostatne stojaci farský Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z konca 14. storočia. Patrí k tunajším najstarším a najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam. Hoci bol viackrát prestavaný, zachoval si svoj stredoveký ráz.

Kostol sv. Alžbety vznikol okolo polovice 13. storočia ako pomerne veľký jednoloďový kostol s dreveným stropom. Prvá zmienka o Zvolene pochádza z roku 1222, zatiaľ čo vznik kostola sv. Alžbety sa spája s listinou Bela IV., kde sa Zvolenčanom povoľuje voliť si farára. Z tohto obdobia sa nám zachoval ranogotický portál v južnej stene lode kostola, ktorý môžeme datovať práve do obdobia okolo roku 1250.

Počas svojej existencie bol viackrát prestavovaný, ale svoj stredoveký výraz si zachoval dodnes. V rokoch 1381-90 bola pôvodná neskororománska (ranogotická) stavba kostola prestavaná. V 14. storočí to bola iba jednoloďová stavba s rovným stropom v hlavnej lodi a polygonálne ukončenou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou. Ku svätyni bola na severnej strane pristavaná dnešná sakristia s malou kaplnkou. V priebehu 2. pol. 15. storočia bol ku severnej stene lode kostola pristavaný dvojpodlažný priestor, ktorého časť slúžila aj ako kráľovské oratórium a ďalšia časť ako radnica.

Stredovekú podobu kostola najviac zmenili stavebné úpravy z čias protestantizmu (obdobie približne medzi rokmi 1522 - 1673), kedy patril i zvolenský kostol, ako veľa iných, evanjelikom. Narastajúci počet veriacich zapríčinil okolo roku 1580 rozšírenie kapacity kostola o bočné empory, pričom zaklenuli aj hlavnú loď dnešnou hrebienkovou klenbou. Pravdepodobne niekedy v tomto období pristavali na západnej strane aj mohutnú vežu s renes. vstupným portálom.

Krátko po tom, ako sa kostol opäť vrátil do rúk katolíkom dal bohatý mešťan a hrolivý katolík Jozef Ebecký k južnej stene kostola pristavať ranobarokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie. Na začiatku 18. storočia, značne poškodený kostol Rákocziho vojskami, získal počas prestavby barokovú nádstavbu veže s vežovými hodinami. V 19. storočí bol kostol neogoticky upravený, čo sa týkalo najmä interiéru - výmaľba, hlavný oltár atď. Posledná veľká zmena prišla až roku 1999, kedy bol celý interiér kostola novodobo vymaľovaný Mgr. P. Čambálom.

Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety vdovy vo Zvolene.

Architektonické zaujímavosti

Kostol sv. Alžbety sa vyznačuje viacerými architektonickými prvkami, ktoré odrážajú rôzne historické obdobia:

• Kamenárske stavebné prvky z najstarších čias kostola, ako napr. gotická klenba vo svätyni s kružbovými konzolami, alebo got. rebrové klenby v sakristii, neskorogotická rebrová klenba pod organovou emporou, alebo renesančný hl. vstupný portál v podveží kostola.
• Ranogotickú sakristiu zaklenutú rebrovou krížovou klenbou s menšou pristavanou kaplnkou tiež zaklenutou.
• Kamenné renesančné epitafy.
• Barokový erb Zvolena, ktorý nesú dvaja anjeli na parapete organovej empory.

Zvolenská veža

Súčasťou kostola je aj 49m vysoká Zvolenská veža, ktorá bola postavená v druhej polovici 16. storočia. Na balkón veže sa dostanete točitým kamenným schodiskom, ktoré má 75 schodov. Veža má štyri balkóny, ktoré sú orientované na všetky svetové strany.

Veža kostola sv. Alžbety vo Zvolene by sa po rekonštrukcii mohla stať zaujímavým turistickým objektom. Centrum Zvolena s kostolom sv. Alžbety je jedinečné a ponúka pohľad na históriu a architektúru mesta. Rekonštrukčné práce si doteraz vyžiadali 23 500 €.

Mesto Zvolen a rímsko-katolícka farnosť prejavili záujem sprístupniť vežu verejnosti, aby si mohli obyvatelia a turistickí návštevníci z vtáčej perspektívy bezpečne prehliadnuť jedno z najväčších námestí u nás. Preto sa dekan Vojtech Nepšinský obrátil letákom na občanov Zvolena s prosbou o finančnú pomoc. Na túto zbierku bol zriadený špeciálny účet SK06 1111 0000 0066 1528 6030.

Archeologické objavovanie okolia kostola

Archeologické objavy nebudú viditeľné len nad zemou, ale aj pod ňou. Do podzemia zrekonštruovali stavbári schodisko, kde návštevník uvidí originálne pozostatky stredovekej stavby.

Významné nálezy:

• Karner: Drevená konštrukcia s kopulou kopíruje vzhľad niekdajšej kaplnky, jej zachované zvyšky dlhé roky ukrývala dlažba, neskôr trávnik.
• Radnica: Na severnej strane boli objavené zvyšky radnice z druhej polovice 15. storočia.
• Cintorínska ohrada: Okolo kostola, ktorý je zo začiatku 13. storočia, postavili koncom 15. storočia cintorínsku ohradu.
• Hroby: Našli sme približne šesťdesiat hrobov. Kopali ich jeden cez druhý.
• Vápenná jama a vápenná pec: Malček predpokladá, že sú z 13. storočia, keď pôvodne románsky kostol sv. Alžbety stavali, alebo zo 14., keď ho prestavali do gotického slohu.
• Prví osadníci: Základy praniera, takzvanej klietky hanby, aj zoskupenie kolových jám po drevených konštrukciách, ktoré archeológovia objavili ešte v roku 2008 pri dnešnej tribúne, potvrdzujú, že na námestí bolo v blízkosti kostola sv. Alžbety trhové miesto.

Gotický karner pri Kostole Sv. Alžbety

V rokoch 2005 a 2006 bol počas archeologického výskumu pri farskom Kostole sv. Alžbety vo Zvolene objavený a odkrytý gotický karner zo 14. storočia. Karnerovú Kaplnku Božieho tela postavili pri farskom kostole ako centrálnu stavbu niekedy okolo polovice 14. storočia. V prípade zvolenského karneru išlo o stavbu menej zvyčajného šesťuholníkového pôdorysu.

Popis Karneru:

• Vonkajší priemer lode: 9 m
• Vnútorný priemer suterénnej časti: 8 m

K šesťbokej lodi sa vo Zvolene pripájala z východnej strany neveľká svätyňa polygonálneho pôdorysu (vnútorný priemer je 2,8 m) a zo západnej strany prístavba kopírujúca tvar troch strán šesťuholníka. V roku 2012 bola nad nimi postavená z dreva náznaková rekonštrukcia stavby.

Farnosť Božského Srdca Ježišovho

Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku.

Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.

Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov.

Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.

Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov.

Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali.

So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku.

Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch.

Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.

Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.

Farnosť Zvolen a jej veriaci oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen. Farnosť Zvolen - Západ oslávila 20 rokov od svojho vzniku.

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene.

Kostol sv. Matúša v Zolnej

Kostol sv. Matúša v Zolnej, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, sa nachádza na miernom návrší uprostred obce. Je to ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú vzácne nástenné maľby datované do druhej polovice 14. storočia. Kostol, obohnaný obranným múrom, navštívil v roku 2000 aj princ Charles, čo prispelo k zvýšenej pozornosti o túto vzácnu sakrálnu stavbu.

Komplexná rekonštrukcia, prebiehajúca medzi rokmi 2011 až 2017, pomohla vrátiť kostolu v Zolnej pôvodnú podobu zo začiatku 14. storočia. Sväté omše sa tu slávia vždy v prvú nedeľu mesiaca a na slávnosť patrocínia kostola - sv.

Rímskokatolícky kostol sv. Matúša pochádza z obdobia 2. pol. 13. storočia (okolo rokov 1260 - 1280). Ide o malý ranogotický vidiecky kostolík, postavený na miernom návrší nad obcou a obohnaný obranným múrom. Vznik zolnianskeho kostola, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, sa spája s menami dvoch šľachticov z rodu Kütös, Bichora a Zubraty. Z historických prameňov sa dozvedáme, že kostol v Zolnej stál už pred rokom 1292.

Podobu kostola, ako ho poznáme dnes, mu vtlačili prvé dve najvýznamnejšie stavebné etapy. V prvej stavebnej etape (čiže niekedy v poslednej tretine 13. V období okolo rokov 1310 - 1320 prešiel kostol druhou významnou stredovekou prestavbou. K severnej stene svätyne sa pristavala štvorcová sakristia, zvýšil sa priestor hlavnej lode a svätyňa sa zaklenula novou rebrovou klenbou.

V druhej polovici 14. storočia (1360 - 1390) vyzdobili interiér kostola nástennými maľbami, ktoré boli vytvorené technikou fresco-secco. Nástenné maľby, ktoré môžeme teraz obdivovať v interiéri kostola, boli vytvorené v rôznych časových horizontoch. Za najstaršiu nástennú maľbu sa dá pokladať malý obraz sv. Juraja, ktorý je namaľovaný na omietke pod Kristologickým cyklom. Potom nasledoval Kristologický cyklus na severnej stene lode kostola s dvomi výjavmi svätcov v juhovýchodnom rohu lode kostola (sv. Mikuláš a sv. Katarína).

Obraz sv. Valentína, ktorý je na ľavej strane od víťazného oblúku, patrí k najmladším maliarskym prejavom stredovekej nástennej maľby v lodi kostola. Výjav sv. Valentína môžeme datovať do obdobia okolo roku 15...

Kostol sv. Matúša v Zolnej.

Gréckokatolícka cirkev vo Zvolene

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zdieľa duchovnú tradíciu Byzantskej ríše a formu oslavy Boha počas liturgických modlitieb, ako ju poznali aj východorímski cisári vo svojom hlavnom meste v Konštantínopole, najmä v jej hlavnom chráme v Hagii Sofii. Rôznymi cestami sa táto východná tradícia dostala aj na Slovensko a v súčasnosti ju zastupujú Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev.

Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave. Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Gréckokatolícke liturgie sa od vzniku farnosti slávili v kaplnke Zvolenského zámku. V nedeľu 14.5.2023 farnosť Zvolen a jej veriaci spolu s vladykom Milanom Lachom SJ, pomocným biskupom bratislavskej eparchie oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen, ktorej patrónom je evanjelista svätý Ján Teológ.

Zvolenský zámok, miesto bohoslužieb gréckokatolíckej a pravoslávnej farnosti.

Duchovný život vo Zvolene

Po zániku Uhorska a vzniku Československa sa kňazi snažili pozdvihnúť duchovný život vo farnostiach, vrátane Zvolena. Rozvíjala sa spolková činnosť, charita a divadlá. Propagovali úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a mariánsku úctu. Ľudia začali mesačne chodiť ku svätej spovedi a na prvý piatok k svätému prijímaniu. Zvlášť sa rozprúdil duchovný život za Slovenského štátu, keď vo farnostiach rehoľníci konali tzv. ľudové misie.

Komunistické obdobie a tajná cirkev

Po 2. svetovej vojne nastúpila komunistická moc, ktorá náboženstvo označila za "ópium ľudu" a začala uskutočňovať ateizáciu. Zrušila rehole a nad Cirkvou ustanovila dozor. V tejto situácii vznikla tzv. tajná cirkev, kde rehoľní kňazi tajne pracovali a zhromažďovali skupinky mladých ľudí na duchovné cvičenia. Vo Zvolene tak pracovali saleziáni ako Ing. Jozef Štamec, Ing. Nikodém Vašek, Ing. Jozef Krušac, Ing. Jozef Urban a Ing. Václav Kocian.

Obnova po Nežnej revolúcii

Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni a farnosť sa rozdelila na viacero farností: Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová. Taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku. Vo filiálke farnosti Zvolen-mesto - Lieskovec - je postavený nový kostol, ktorý bol zasvätený sv.

Účinkovanie rehoľných sestier

Vo farnosti Zvolen malo svoj vplyv aj účinkovanie rehoľných sestier. Najprv to boli sestry vincentky, ktoré sa venovali výchove dievčat. Potom to boli sestry františkánky, ktoré pracovali ako zdravotné sestry v nemocnici. Po r. 1950 boli štátnou mocou vysťahované, ale v r. 1968 sa do Zvolena vrátili. Po Nežnej revolúcii prišli zásluhou dekana Mons. Nepšinského rehoľné sestry zo Španielska, ktoré vo Zvolene rozbiehali charitu. Teraz pôsobia vo farnosti Zvolen-mesto tri rehoľné sestry - františkánky, sestry sv. Františka z Assisi. Účinkovanie rehoľných sestier vo farnosti je požehnaním.

Život farnosti sv. Alžbety a charitatívna činnosť

Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska.

Charita sv. Alžbety, pôsobiaca v okresoch Zvolen a Krupina, je aktívna v pomoci ľuďom v núdzi. Zapája sa do rôznych projektov a iniciatív, vrátane distribúcie potravinových balíčkov.

Tabuľka: Významné Udalosti a Prestavby Kostola sv. Alžbety

tags: #farnost #zvolen #azadp