Farský chrám sv. Michala Archanjela: Dejiny a súčasnosť

Farský kostol sv. Michala Archanjela je významnou sakrálnou stavbou, ktorá prešla bohatou históriou a viacerými stavebnými úpravami. V článku sa pozrieme na jeho pôvod, rozšírenia, rekonštrukcie a umeleckú výzdobu.

Pôvodný kostol a jeho rozšírenia

Pôvodný kostol stál pravdepodobne na mieste dnešného kostola alebo o niečo vyššie smerom k cintorínu. Bol obrátený smerom na východ a celý bol zhotovený z dreva. Bol veľmi vyzdobený, vnútri celý vymaľovaný. Spočiatku mal len jeden oltár v strede s obrazom sv. Michala Archanjela a po bokoch so sochami svätých apoštolov Petra, Pavla, Jána a Jakuba. Na vrchu bola korunovaná Panna Mária.

Kostol prekonal viaceré stavebné úpravy, ktoré ho značne rozšírili, pretože rozmery kostola nestačili pre veľké množstvo veriacich, ktorí sa sem schádzali na bohoslužby zo širokého okolia. V roku 1728 boli už postavené dva nové bočné oltáre k úcte Bičovaného Krista a Svätej rodiny. Vchod do kostola viedol cez dvojité dvere zosilnené dupľovaným šindľom, natretým na zeleno. Pozoruhodné je, že v kostole boli bočné chóry určené pre hudobníkov, čo svedčí o rozsiahlosti stavby. Na hlavnom chóre bol trojdielny šesťregistrový organ. Pred kostolom stála malá drevená zvonica, v ktorej boli dva zvony. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, obkolesený ohradou z dreva.

K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1752, keď bol rozšírený o jednu tretinu. Kostolu pribudli nové okná, odteraz bol osvetlený už šestnástimi oknami a taktiež sa zvýšil počet radov lavíc z doterajších dvoch na štyri. Keďže bol kostol celý z dreva, kvôli dažďu bol oddola až nahor obitý šindľami a po celom obvode suchými ambitmi. Celý kostol bol vydláždený štvorcovými kameňmi. Sakristia bola malá a tesná. Spovednica sa nachádzala vo svätyni.

Interiér kostola

Kazateľnicu zdobili sošky 4 cirkevných učiteľov, 4 evanjelistov a socha Stvoriteľa sveta. Hlavný oltár niesol obraz sv. Michala, prebodávajúceho draka. Po stranách stáli sochy svätých apoštolov Petra, Pavla, Jakuba a Jána. Najvyššie bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, ako korunuje Pannu Máriu. Bohostánok bol čiernej farby, spestrený zlatými čiarami a ozdobený zlatými stĺpikmi. Pred oltárom visela zdobená sklenená lampa, ktorú zapaľovali len v nedeľu a vo sviatok. Na oltári bolo tiež šesť postriebrených svietnikov a dva ihlanovité relikviáre, v ktorých boli uložené ostatky svätých.

Umiestnili tu aj jeden neporušený relikviár s ostatkami sv. Serváca a Amandy, ktoré doň vložil ostrihomský biskup Michal Frivajský. Okolo oltára bolo zábradlie. Pribudli aj dva nové bočné oltáre, takže spolu boli v kostole už štyri bočné oltáre. Bočný oltár k úcte Kráľovnej anjelov niesol maľovaný obraz a sošku Panny Márie. Aj na tomto oltári bol neporušený relikviár s ostatkami svätých mučeníkov Perfecta, Placida a Serva, ktoré doň vložil viedenský biskup František Anton Marxer. Druhý bočný oltár bol zasvätený sv. Jozefovi. Bol v ňom umiestnený relikviár s ostatkami svätých Mansvety a Verekundy, ktoré doň vložil v žilinskom farskom kostole 24. júna 1791 nitriansky biskup František Xaver Fuchs. Tretí bočný oltár k úcte sv. Márie Magdalény bol upravený na spôsob kaplnky a bol podobne vystrojený ako ostatné oltáre, nemal však žiadne relikvie svätých. Až v roku 1872 zadovážil preň relikviár svätej Vincencie a Krescencie miestny farár Ján Holáč. Relikviár spočiatku nemal ani štvrtý bočný oltár, zasvätený sv.

Zničenie a výstavba nového kostola

Postupným rozširovaním a zväčšovaním sa Kostol sv. V roku 1788 strhol víchor vežu, a tak veriaci postavili novú vysokú vežu. Na jej vrchole bol železný pozlátený kríž s nápisom IHS. Spolu so stavbou novej veže postavili pred kostolom aj novú zvonicu. V nej umiestnili dva požehnané zvony: väčší zasvätený sv. Michalovi a menší sv. Martinovi. Farský kostol sv. Michala na niektorých miestach začal práchnivieť a postupne sa čoraz väčšmi nakláňal na jednu stranu. V roku 1815 už bolo nachýlenie povážlivé a vyžadovalo si nutný zásah, ak sa kostol nemal zrútiť.

Kostol však nemal žiadneho feudálneho patróna, a preto sa nepodarilo získať potrebné financie na kompletnú reštauráciu. Ako-tak sa podarilo urobiť len menšie opravy z obecných prostriedkov. Neskôr bola poškodená aj strecha a istotne sa objavovali aj ďalšie nedostatky, ktoré boli priebežne odstraňované. Na konci 19. storočia, v novembri 1888, sa po takmer 220 rokoch svojho jestvovania stal obeťou ničivého požiaru, ktorý zapríčinila nevyhasnutá svieca na oltári, a do tla vyhorel. Na jeho mieste bol postavený dnešný kostol. Po starom chráme nezostala žiadna hmotná pamiatka, ani obrazy, ani kalichy, ani knihy, ani rúcha.

Súčasný Kostol sv. Michala Archanjela

Počas svojej existencie bol viackrát rekonštruovaný. Najväčšie rekonštrukcie sa uskutočnili po 2. svetovej vojne, keď bol na viacerých miestach zasiahnutý delostreleckou paľbou, a potom po roku 1989.

Kostol sv. Michala Archanjela je jednoloďová sakrálna stavba s polygonálnym presbytériom. Predstavaná veža je zavŕšená ihlanovou strechou. Fasáda kostola je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Oltár je centrálne stavaný do výšky okolo hlavného obrazu sv. Michala Archanjela. Vľavo od oltárneho obrazu je umiestnená socha sv. Štefana, vpravo socha sv. Ladislava, uhorských kráľov, ktoré odrážajú čas postavenia kostola v dobe silnej maďarizácie. Nad oltárnym obrazom sú stupňovite umiestnené sochy štyroch západných cirkevných otcov: sv. Augustína, sv. Gregora Veľkého, sv. Hieronyma a sv. Ambróza. Uprostred na najvyššom stupni je socha znázorňujúca Boha Otca. Bohostánok nesie zobrazenie sediaceho vyučujúceho Krista, po stranách štyria anjeli s nápisom „Sanctus“.

V strede presbytéria je novodobý drevený oltár (obetný stôl) s výjavom Pánovej poslednej večere, na ktorom sa v súčasnosti slávi sv. omša, a ambona s plastikou sv. Na podstavcoch na stenách pri presbytériu sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. Taktiež sa tu nachádza relikviár s relikviami sv. Ambróza, sv. Karola Boromejského, sv. Na bočnej stene je obraz Božieho milosrdenstva. Na bočných stenách v lodi kostola sa nachádzajú olejomaľby Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho od známeho slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa, ktoré boli na pôvodných bočných oltároch. Na dvoch bočných oltároch sú sochy sv. Jozefa a sv. Terézie z Lisieux. Ďalej na podstavcoch ešte menšie sochy sv. Antona Paduánskeho, sv. Vendelína a sv. Jána Pavla Druhého.

Na chóre sa nachádza mechanický píšťalový jednomanuálový, 10-registrový organ. Vymaľovanie interiéru kostola sa uskutočnilo v roku 1923. Je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu, ktorý sa zameral na výzdobu klenieb. Na zreteli mal aj patrocínium chrámu - sv. Michala Archanjela - preto na obrazoch namaľoval množstvo postáv anjelov. Na klenbu vo svätyni umiestnil obraz s anjelmi, ktorí adorujú pred svätou Hostiou a kalichom s Pánovou krvou v rukách anjela v strede. Víťazný oblúk je zobrazením dejín spásy, v centre s archou zmluvy s dvoma cherubínmi. Archou zmluvy v Novom zákone je Panna Mária. Na pravej strane oblúka vidieť starozákonné postavy: Abraháma a Izáka, Mojžiša a kráľa Dávida, sedemramenný svietnik a anjela s tabuľami Desatora; na ľavej strane zas sv. Petra a Pavla, sv. Cyrila a Metoda a anjelov s krížom. Na klenbách v lodi je viacero obrazov. Na prvom je Najsvätejšia Trojica, na ďalšom Svätá rodina s anjelmi. Na strednej klenbe sú zobrazení 4 anjeli a 4 evanjelisti. Na obraze sv. Andreja Svorada a Beňadika, slovenských pustovníkov, vidieť jaskyňu na Skalke a siluetu Trenčianskeho hradu. Na klenbe nad chórom je zobrazená sv.

Pri presbytériu zo severnej strany je malá kaplnka; v nej sa nachádza obraz Panny Márie Matky ustavičnej pomoci a obraz Sedembolestnej Panny Márie, kamenná socha Piety z 2. pol. 19. stor. a kríž z 1. pol. 19. stor. Pri bočnej kaplnke sa nachádza mramorová krstiteľnica s vyrezávaným dreveným svietnikom. Kostol posvätil (dedikoval) po generálnej oprave 2. októbra 2005 nitriansky biskup Viliam Judák.

Barokový rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v strede obce. Stavať sa začal 8. mája 1753 a dokončený bol v roku 1755. Roku 1902 bola pristavená svätyňa (11,5 m) aj s oboma sakristiami. Celý chrám má dĺžku cca 45 m. Vysviacka nového renovovaného chrámu sa konala 5. októbra 1902. Dnešnú podobu kostol nadobudol po mnohých rekonštrukciách - obnova chrámovej maľby, rekonštrukcia strešnej krytiny, nová fasáda chrámu z čias pôsobenia farára dp. Na hlavnom oltári (foto) je vyobrazený patrón chrámu - sv. Michal Archanjel. Smerom k bočným oltárom sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla ako tiež Panny Márie a Pána Ježiša. Na klenbe v chrámovej lodi je otvorené nebo s korunováciou Panny Márie.

Až do prvej svetovej vojny viseli v kostolnej veži tri zvony. Počas prvej svetovej vojny skonfiškovali z kostolnej veže dva zvony. Zachoval sa len zvon z roku 1763 s hmotnosťou 396 kg zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. V roku 1926 počas pôsobenia farára Ernesta Kosca boli zadovážené tri nové zvony, ktoré posvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko v nedeľu 23. mája 1926. Zvony poháňajú elektromotory z r. 1975, ktoré by mali byť v blízkej dobe nahradené novými. Zvony sú zavesené v trojpoľovej oceľovej zvonovej stolici. Majú padajúce reverzné srdcia. V súčasnosti sa vo veži okrem spomenutých štyroch zvonov (v ľudovej , resp. „kostolníckej“ reči nazývané „Hrubý“, lebo má „najhrubší“ zvuk, teda je to najväčší zvon, „Odfarný“, stredný zvon, ktorý je umiestnený ako prvý „od fary“, „Gangál“ alebo „malý“ zvon, a najmenší zvon „Cengál“, resp. „umieráčik“) nachádzajú ešte dva malé zvony, hodinové, zadovážené dp. Radoslavom Gazdíkom v roku 2010 v súvislosti s nainštalovaním automatických vežových hodín.

Na mnohých miestach v našej farnosti sú umiestnené kríže. V každej miestnej časti, aj viacero. Veriaci sa pri nich stretávajú na modlitbách, veď kríž je znakom spásy. Najvýznamnejším krížom vo farnosti je pieskovcový kríž (Kalvária) na cintoríne postavený v r. 1952 (vytvoril sochár Jan Jeništa z Bystřice pod Hostýnem), obnovený v r. 2024 (zreštauroval ho p. Ľubomír Vavruš zo Slavnice pri Bolešove).

Dotvára obraz Záhoria po Bitke pri Moháči. Opevnených kostolov na západnom Slovensku je požehnane. Niektoré sú krajšie, iné menej.

Medzi najstaršie a najhodnotnejšie historické pamiatky patrí dominanta mesta, rímskokatolícky farský kostol sv. Michala Archanjela postavený v roku 1785 v barokovo-klasicistickom slohu na mieste starého gotického kostola s interiérom so vzácnymi obrazmi a maľbami.

Kostol postavili niekedy po roku 1260 (prvá písomná zmienka v roku 1280) vo vyvýšenej polohe nad riekou Hornád. Išlo o niečo menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom v románskogotickom štýle. V priebehu 14. storočia zväčšili priestor svätyne tak, že tú pôvodnú zbúrali a nahradili novou, takmer dvakrát tak dlhou s polygonálnym záverom. Nová svätyňa mala šírku ako loď. V 15. storočí (pred rokom 1486) odstránili severnú sakristiu a nahradili ju podstatne väčšou. V rokoch 1486 - 1490 pristavali zo severnej strany bočnú Kaplnku sv. Kozmu a Damiána. V roku 1500 dal Štefan Mariássy postaviť aj južnú Kaplnku sv.

V roku 1773 bol kostol poškodený požiarom, ktorý zvlášť zasiahol pôvodnú západnú vežu. Pri následnej obnove v barokovom stavba novo zaklenuli a vežu opravili a navyše aj zvýšili. Opätovne oheň poškodil objekt v 1882, čo si znova vyžiadalo aj opravu veže v roku 1891. Začiatkom 20. storočia ju však zasiahol blesk a zničil ju. Musela tak byť postavená nanovo v neogotickom slohu. Takisto bola predĺžená severná loď. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. V roku 1998 sa v súvislosti s položením podpodlahového kúrenia uskutočnil archeologický výskum, ktorý pomohol objasniť najstaršie dejiny chrámu. V rámci prác došlo tiež k zníženiu úrovne podlahy o vyše 30 cm na úroveň zo 14.

Pôvodný kostol z 13. storočia mal podobu jednoloďovej stavby s predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom s opornými piliermi na nárožiach. Od lode ho oddeľoval víťazný oblúk.

Na stavbe sa už prelínajú románske a gotické prvky, čoho pekným príkladom je pôvodne hlavný južný portál do lode kombinujúci románske ústupky a stĺpiky s goticky lomeným oblúkom archivolty. Zdobia ho košovité hlavice s rastlinnými motívmi.

Priestor presbytéria nie je oddelený od lode víťazným oblúkom, čo je netypickú riešenie, s ktorým sa stretávame len pri kláštorných stavbách (napr. Červený Kláštor).

Rebrá klenby južnej kaplnky dosadá na konzoly zdobené reliéfmi ľudských tvárí, zvierat i heraldických znakov.

V interiéri kostola sa nachádza viacero bohato zdobených náhrobných kameňov Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia.

Dňa 21. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. V júli 2012 zasiahol vežu blesk a spôsobil menšie škody na vybavení.

Kostol stojí v opevnenom areáli na kopci v centre obce a vďaka svojej polohe je neprehliadnuteľný. Areál kostola býva zamknutý.

Tabuľka: Chronologický prehľad významných udalostí

tags: #farsky #chram #sv #michala #archanjela