V súvislosti s dynamickým rozvojom personálnych zmien vo farnostiach majú slovenské diecézy rôzne prístupy. Zatiaľ čo jedna diecéza má tieto informácie voľne dostupné na svojej webovej stránke, iná zasa prekladanie kňazov považuje za záležitosť biskupstva, respektíve tieto informácie neposúvajú ďalej.
Také je zistenie redakcie Sveta kresťanstva po snahe priniesť čitateľom zoznam personálnych zmien v slovenských farnostiach zo všetkých slovenských rímskokatolíckych diecéz.
Biskupské úrady sme poprosili, aby nám poskytli informácie, ktorých kňazov biskup z ktorej farnosti kam preložil. O niečo podobné sme sa pokúsili pred štyrmi rokmi, no vtedy informácie o personálnych zmenách poskytli len tri diecézy. Ako sa teda skončil opakovaný pokus po štyroch rokoch?
Pravdou je, že všetky slovenské diecézy majú na internete zverejnený schematizmus, kde sa dá nájsť, ktorý kňaz v ktorej farnosti pôsobí. Preto je zvláštne, ak majú problém zverejniť informáciu, ktorý kňaz z ktorej farnosti odchádza a do ktorej prichádza.
Jediná slovenská diecéza, ktorá zverejňuje na internete kompletný zoznam personálnych zmien vo farnostiach, je Košická arcidiecéza - hoci treba vedieť, kde tieto informácie hľadať. Nachádzajú sa totiž v obežníkoch pre kňazov. Košické biskupstvo je jediné na Slovensku, ktoré tento obežník zverejňuje.
Iné diecézy sa odvolávajú na to, že obežníky sú interné informácie pre kňazov a obsahujú aj osobné údaje, pre ktoré sa nezverejňujú. Autor článku mal v minulosti možnosť nahliadnuť do jedného z obežníkov istej diecézy a je pravdou, že sa v ňom uvádzali aj informácie interného charakteru, ktoré by nemuselo byť vhodné zverejňovať.
Okrem Košickej arcidiecézy nemajú problém so zverejnením personálnych zmien ani Bratislavská arcidiecéza a Žilinská diecéza. Hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík na našu žiadosť odpovedal, že arcidiecéza zmeny vo farnostiach zverejní na svojej internetovej stránke, aj keď tento rok boli minimálne.
Opačný prístup k zverejňovaniu personálnych zmien zaujali Banská Bystrica, Spiš a Rožňava či Nitra.
Kým z Rožňavy na našu prosbu nereagovali, zo Spiša nám hovorca diecézy odpísal, že nebudú ďalej posúvať informácie o prekladaní kňazov.
Zo sekretariátu banskobystrického biskupa Mariána Chovanca nám v jeho mene odpísali, že „personálne zmeny kňazov sú záležitosťou biskupstva a nebolo by vhodné, aby boli zverejňované pred ich uskutočnením. Najviac zmien je v každom biskupstve k 1. júlu. Po 1. júli budú všetky zmeny dostupné na stránkach schematizmu Banskobystrickej diecézy“.
Zo schematizmu sa však nedajú vyčítať presuny, ten uvádza len aktuálny stav. Hovorca Nitrianskej diecézy Tibor Ujlacký zasa odpovedal, že obežník so zmenami je interným dokumentom, ktorý sa neposkytuje verejnosti, lebo obsahuje osobné údaje.
Naša redakcia už podobný pokus, teda získať informácie o personálnych zmenách z diecéz, urobila v roku 2021. Vtedy nám informácie poslala aj Rožňavská diecéza, no nereagovala Bratislavská arcidiecéza, ktorá však po štyroch rokoch túto informáciu ochotne poskytla.
Cirkevný právnik Ján Duda sa v spomínanom texte vyjadril, že diecézy nemajú príčinu tieto informácie zatajovať. „Ak sa napríklad niekto stane farárom v konkrétnej farnosti, je to samo osebe verejná záležitosť, ktorú ani nie je možné utajiť či utajovať,“ konštatuje Duda, ktorý je kňazom Spišskej diecézy.
„Do hry však vstupuje ochota alebo neochota úradníkov biskupských úradov informovať verejnosť o týchto veciach. Nikto si pravdepodobne rád nepridáva úlohy a povinnosti, ktoré nie je povinný urobiť, lebo mu to nijaký predpis výslovne neprikazuje, aby to urobil. Ale ak má biskupský úrad hovorcu, ktorého úlohou je informovať verejnosť, mal by sa tejto úlohy ujať a plniť si ju, najmä ak ide o informácie, ktoré sú z povahy veci verejnými,“ dodáva profesor Duda.
Pastoračná inštrukcia k dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio z roku 1971 konštatuje, že „ak cirkevné autority nechcú alebo nemôžu podávať informácie, najmä ak sú nevhodné na publikovanie, často vznikajú škodlivé ,šumy‘, ktoré nespĺňajú požiadavku pravdivosti“.
Dokument následne stanovuje: „Je preto potrebné obmedziť zachovávanie tajomstva výlučne na prípady, keď je v ohrození právo na dobrú povesť osoby alebo iné práva jednotlivcov či spoločenských skupín.“
Faktom však je, že to, čo je pre jednu diecézu informácia, ktorá sa neposkytuje verejnosti, iná diecéza nemá problém verejne publikovať na webovej stránke.
Diecéza Brno o personálnych zmenách informovala tento rok na sociálnej sieti veľmi originálnym a vtipným spôsobom.
Diecéza uverejnila status s nadpisom Prísne tajné. Pod tým pokračuje text: „Oddelenie strategických operácií Brnianskeho biskupstva je po roku opäť aktívne. Aj tento rok sa rozhodlo vyslať niektorých zo svojich mužov na tajnú misiu. Sú poverení úlohami s najvyšším stupňom utajenia. Ide totiž priamo o získavanie ľudských duší pre Najvyššieho.“
Originálny status pokračuje oznamom, že „vedúci oddelenia P. K. (iniciály diecézneho biskupa, pozn.) vybral 22 svojich elitných agentov, ktorí dostanú nové úlohy a nové pôsobiská“. Pod statusom sú fotografie kňazov s informáciou, odkiaľ a kam ich biskup prekladá, vložené akoby do letenky.
Podobný kreatívny prístup zvolila aj Olomoucká arcidiecéza, ktorá tiež zaujímavo graficky spracovala personálne zmeny v arcidiecéze aj s krátkym príhovorom arcibiskupa. Arcibiskup Josef Nuzík vysvetľuje, že kňazov presúva, pretože klérus starne. Hovorí, že arcidiecéza každý rok príde asi o desať kňazov v dôsledku veku, a tak sa veriaci musia pripraviť, že budú za sviatosťami dochádzať.
Ďalší dôvod prekladania uvádza vlastnú žiadosť duchovných a pri mladých kňazoch zasa potrebu získať skúsenosti. Pražská arcidiecéza o personálnych zmenách informuje vo svojom spravodaji, vlani tak urobila v septembrovom čísle. O personálnych zmenách podobne informuje aj biskupstvo v Českých Budějoviciach. O prekladaní kňazov už v máji napríklad informovala aj Plzenská diecéza.
České a moravské diecézy tak ukazujú, že o prekladaní kňazov sa dá informovať veriacich dokonca aj originálne, vtipne a bez toho, aby sa museli zverejňovať akékoľvek interné informácie.
Aj z postojov mnohých veriacich na Slovensku je totiž evidentné, že ich zaujíma nielen to, kto príde do ich farnosti, ale aj kam možno pôjde kňaz z niektorej susednej farnosti, ktorého registrovali, majú ho radi, prípadne kto bude pôsobiť vo farnostiach v okolí.
História a Významné Osobnosti
Koncom júla uplynie rok od náhlej smrti zatiaľ posledného banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Od úmrtia 70-ročného Rudolfa Baláža 27. júla 2011 spravuje Banskobystrickú diecézu diecézny administrátor Marián Bublinec. Práve on by sa mohol stať novým banskobystrickým biskupom. Avšak vzhľadom na tendenciu Benedikta XVI.
Banskobystričan Marián Sekerák na portáli svetkrestanstva.sk hovorí o tom, že v zásade môžu nastať tri varianty výberu nástupcu Mons. Baláža. Stať sa ním môže niektorý zo súčasných pomocných biskupov.
V takomto prípade by sa ako najpravdepodobnejší kandidát javil 64-ročný spišský pomocný biskup Andrej Imrich, o ktorom sa uvažovalo už pri rozhodovaní o novej hlave Spišskej diecézy. Druhou možnosťou je menovanie niektorého z kňazov banskobystrického kléru. Tu je kandidátov viacero.
Vďaka rôznorodým skúsenostiam a veku zaujíma osobitné postavenie Ján Krajčík (48), súčasný dekan dekanátu Banská Bystrica-katedrála. Ide o kňaza, ktorý po svojej ordinácii v roku 1988 bol až do konca totalitného obdobia mimo pastorácie, pričom kňazské skúsenosti nadobúdal nielen doma, ale aj v Rusku ako prefekt petrohradského kňazského seminára.
Ďalej je to Marián Bublinec (46), súčasný administrátor diecézy. Pôsobí zároveň ako vedúci Katedry katechetiky a pedagogiky v Kňazskom seminári sv. Medzi kandidátov z tejto kategórie možno zaradiť aj riaditeľa Biskupského úradu Vladimíra Farkaša (53) či doterajšieho biskupského tajomníka a ceremoniára Jozefa Štrbu (45).
Napokon tretím variantom je biskupské menovanie kňaza z inej, ako Banskobystrickej diecézy. Paradoxne príkladom takéhoto postupu bolo menovanie Róberta Bezáka (52), dovtedy rehoľného kňaza pôsobiaceho na území Banskobystrickej diecézy, za trnavského arcibiskupa.
Je trochu čudné, keď Vatikánu tak dlho trvá menovanie nástupcu banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, na druhej strane tak rýchlo a bez slov pápež odvolá arcibiskupa Róberta Bezáka.
Ako povedal známy rímskokatolícky kňaz a salezián Anton Srholec na utorkovom koncerte za Róberta Bezáka na Hlavnom námestí v Bratislave: „To sa nenájde na Slovensku jediný biskup, jediný kňaz, ktorý by povedal svoj názor, čo on pre nás urobil?
Banskobystrická rímskokatolícka diecéza bola zriadená 13. marca 1776 odčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy. Od 30. decembra 1977 patrila pod metropolitné biskupstvo bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Dovtedy bola metropolitným biskupstvom Ostrihomská arcidiecéza. Od 14. februára 2008 patrí pod metropolitné sídlo - Bratislavskú arcidiecézu. Rozloha diecézy je 5 424 km², tvorí ju 16 dekanátov. Patrónom Banskobystrickej diecézy je sv.
*Bývalý banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis (vymenovaný 28. augusta 1999) pôsobil v meste pod Urpínom do 14.
V súvislosti s dynamickým rozvojom umelej inteligencie chce Cirkev vniesť pokojný a hĺbkový hlas do diskusie o jej etickom využívaní. Lev XIV. Karol Darmoros - Vatican NewsSvätý Otec vyjadril radosť z toho, že druhý deň konferencie sa koná v Apoštolskom paláci, čo, ako zdôraznil, je „jasným znakom túžby Cirkvi byť súčasťou týchto diskusií, ktoré sa priamo týkajú súčasnosti a budúcnosti našej ľudskej rodiny“.
Lev XIV. poznamenal, že dynamický rozvoj technológií vyvoláva nádej, ale aj obavy. „Umelá inteligencia, najmä generatívna umelá inteligencia, otvorila nové horizonty na mnohých úrovniach - vrátane rozvoja výskumu v oblasti zdravotnej starostlivosti a vedeckých objavov - avšak vyvoláva aj znepokojujúce otázky týkajúce sa jej možného vplyvu na otvorenosť ľudstva voči pravde a kráse a na našu jedinečnú schopnosť chápať a spracovávať skutočnosť“, zdôraznil pápež.
V posolstve pápež varoval pred zamieňaním množstva informácií so skutočnou inteligenciou. „Prístup k údajom - ani ten najrozsiahlejší - nemožno stotožňovať s inteligenciou, ktorá predpokladá otvorenosť človeka pre konečné otázky života a orientáciu smerom k Pravde a Dobru,“ dodal Lev XIV.
Pápež vyjadril osobitné obavy o deti a mladých ľudí, pričom poukázal na možné dôsledky používania umelej inteligencie na ich neurologický a morálny vývoj.
Cirkev, zdôraznil Svätý Otec, chce do diskusie o umelej inteligencii vniesť perspektívu integrálneho rozvoja človeka a spoločnosti. Pápež vysvetlil, že ide o blaho ľudskej osoby nielen v materiálnom, ale aj v intelektuálnom a duchovnom zmysle.
„Ide o ochranu nedotknuteľnej dôstojnosti každého človeka a o rešpektovanie kultúrneho a duchovného bohatstva národov sveta,“ dodal. „Úloha, ktorú máte pred sebou, nie je ľahká - ale je mimoriadne dôležitá,“ napísal Lev XIV.
Pre lepšiu ilustráciu postojov diecéz k zverejňovaniu personálnych zmien, nasledujúca tabuľka sumarizuje prístupy rôznych diecéz na Slovensku:
| Diecéza | Prístup k Zverejňovaniu |
|---|---|
| Košická arcidiecéza | Zverejňuje kompletný zoznam v obežníkoch pre kňazov |
| Bratislavská arcidiecéza | Zverejňuje zmeny na internetovej stránke |
| Žilinská diecéza | Zverejňuje zmeny na internetovej stránke |
| Trnavská arcidiecéza | Zverejňuje zmeny na internetovej stránke (ak sú minimálne) |
| Banská Bystrica | Informácie považuje za záležitosť biskupstva, zverejňuje len aktuálny stav v schematizme |
| Spišská diecéza | Neposkytuje informácie o prekladaní kňazov |
| Rožňava | Bez reakcie |
| Nitrianska diecéza | Obežník so zmenami je interný dokument |
Táto tabuľka poskytuje prehľad o rôznorodosti prístupov a zdôrazňuje, že zatiaľ čo niektoré diecézy sú otvorené v poskytovaní informácií, iné preferujú interné riadenie týchto záležitostí.
