Farský kostol sv. Jakuba v Čadci bol svedkom významných udalostí v histórii mesta. Najstarším dodnes zachovaným kostolom na horných Kysuciach je barokový kostol sv. Bartolomeja v centre Čadce, ktorý bol postavený v roku 1734 na mieste staršieho dreveného kostola.
Námestie slobody v Čadci.
Tragédia v Kysuckom Novom Meste v roku 1904
Aj 16. august 1904 sa v Kysuckom Novom Meste začal nevinnou detskou hrou so zápalkami, ktorá sa však nakoniec skončila nevídanou tragédiou s obrovským dosahom na celé mesto i blízke okolie. V roku 1904 bolo mimoriadne teplé leto. Mesto trápili silné horúčavy a inak tomu nebolo ani v ten osudný utorok. V meste sa práve konal výkladný jarmok.
Okolo 11. hodiny zasiahli námestie mračná dymu, ktoré sa valili z miest, kde mali pri Kysuci hospodárske budovy obyvatelia Hornej ulice. Ohniskom požiaru bola stodola Jána Lukáča, kde sa dvaja chlapci hrali so zápalkami. Keďže v polovici augusta už bolo po žatve, stodoly humná boli plné pokoseného obilia. Ľudia sa snažili zachrániť svoj majetok, najmä dobytok. Kombináciou horúceho počasia a veľkého sálavého tepla z požiaru vznikol tepelný vír, ktorý napomáhal rozširovaniu plameňov po celom meste, ba dokonca sa preniesol i na ľavý breh Kysuce, kde v Budatínskej Lehote zhoreli tri drevené domy.
Z ohniska požiaru na Hornej ulici sa požiar šíril južným smerom, teda nanešťastie z okraja mesta do jeho centra. Prvá budova, ktorá mu v tejto časti padla za obeť bol farský Kostol svätého Jakuba. Kostol bol úplne zničený, rovnako i najcennejšie predmety z jeho vybavenia: monštrancia a iné liturgické predmety, oltárny obraz - dar grófa Suňoga z roku 1714 i staré cechové zástavy. Spadnuté zvony sa roztavili...
Po kostole nasledovala fara a námestie. Bohužiaľ, požiar mal taký rýchly priebeh, že samotné hasenie bolo nemožné, navyše dve studne, ktoré boli v tom čase na námestí, boli zasypané ruinami. Z dnešného pohľadu, keď sme zvyknutí na vysokú profesionalitu príslušníkov hasičských zborov, až tragikomicky pôsobí situácia, keď miestnym hasičom zhorela drevená ručná striekačka skôr, ako stihli rozvinúť hadicové vedenie.
Na pomoc boli povolané hasičské zbory zo Žiliny, Čadce a Veľkej Bytče a vojaci 71. pešieho pluku z Trenčína. Velenia zásahu sa ujal Ján Moravčík zo žilinského DHZ. Najhorľavejšími materiálmi boli strechy s drevenými krovmi a šindľovou krytinou, preto nariadil ich strhávanie. Toto postihlo i strechu Mariánskeho kostola. Cez noc obyvatelia uložili deti do domov svojich spoluobčanov v Malej Dúbravke (dnes ulica 1. mája), ktorá bola od ohňa ušetrená a sami pokračovali v krotení živlu. Bohužiaľ ani noc nepriniesla zlepšenie situácie a zhoreli ďalšie domy.
Kysucké Nové Mesto po požiari v roku 1904.
Vyslobodenie od pokračovania tej hroznej skazy prinieslo až predpoludnie stredy 17. augusta 1904, keď sa náhle vietor obrátil smerom do poľa a požiar zastavil v tesnej blízkosti Mariánskeho kostola. Aj keď väčšina občanov mesta statočne bojovala s pohromou, mimoriadnu odvahu prejavili najmä Ján Majerčík - vojak z trenčianskeho pluku, ktorý vyniesol z horiaceho domu päť detí a mladá žena Piroška Matuškovičová, ktorá vbehla do Mariánskeho kostola, kde si pre hrozné sálavé teplo nikto netrúfol, a zobrala odtiaľ monštranciu s cibóriom. Tieto predmety potom zahrabala do hliny na roli v mieste, kde dnes stojí pamätník k 40.
Po dvoch desivých dňoch 16. - 17. augusta 1904 prišiel čas bilancovania. Hneď v prvý deň požiaru zhoreli Veronika Tichá (+62), Magdaléna Tabačková (+56), Anna Bielková (+20), Anna Šlopková (+60), Štefan Vendrinský (+5), Mária Kotirová (+6), pod utekajúcimi židovskými občanmi Móricom Weilom (+71) a jeho dcérou (+?) sa prelomila lavička a obaja sa vo vriacej vode uvarili. Z 21 ťažko popálených obyvateľov ďalší štyria neprežili. Zhorelo 350 domov a zostalo asi 30.
V knihe pokrstených na farskom úrade vykonal vtedajší dekan Šmída zápis: „Zhorel farský kostol, Sviatosť oltárna a všetky cenné predmety. Bolo všetko zničené, znehodnotené. Zhorela fara, škola, meštiansky dom, colnica, súd, notárstvo, synagóga, školy - slovom všetky významné budovy. V Dolnej ulici zostalo 10 domov a Malá Dúbravka. Dolný kostol bol tiež z troch strán zasiahnutý ohňom a podarilo sa ho zachrániť vďaka niektorým ľuďom. Tento deň sa dá nazvať jeruzalemská tragédia, na ktorú budú celé generácie spomínať.
Ako už bolo spomenuté, mesto sa z tejto tragédie spamätávalo dlhé roky. Tragédie, ktoré spôsobila jedna zápalka, jedno drievko s hlavičkou zo sulfidu fosforu spolu s detskou naivitou. Religiozita obyvateľov zavelila, a tak už po 2 rokoch, v roku 1906, bol zrenovovaný Kostol sv. Jakuba. Oveľa horšie to však bolo s obydliami mešťanov. Pomaly, pomaličky, krok za krokom opätovne budovali svoje príbytky, až prišiel o desať rokov ďalší august s mobilizáciou do 1. svetovej vojny, ktorý zasa na dlhé roky pozastavil rast mesta.
| Obeť | Vek |
|---|---|
| Veronika Tichá | 62 |
| Magdaléna Tabačková | 56 |
| Anna Bielková | 20 |
| Anna Šlopková | 60 |
| Štefan Vendrinský | 5 |
| Mária Kotirová | 6 |
| Móric Weil | 71 |
| Weilova dcéra | Neznámy |