Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V tomto článku sa pozrieme na jeho vznik, vývoj, rekonštrukcie a dôležité udalosti, ktoré sa s ním spájajú.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
História kostola
Kostol Najsvätejšej Trojice má dlhú a spletitú históriu. Trinitársky kláštor sa stal majetkom štátu a kostol filiálkou mestskej fary sv. Martina pod správou a riadením kanonika Jozefa Pribylu.
V roku 1843 bol Ján Czambert preložený do Veľkého Varadína, kde sa stal kanonikom tamojšej kapituly. Správa kostola bola zverená dómskemu kaplánovi Karolovi Maárovi, členovi Bratislavskej kapituly. Panovník schválil plat 300 zlatých ročne z náboženského fondu.
Arcibiskup Jozef Battyányi uvažoval o rozdelení mesta na šesť farností. Hnutie za povýšenie kostola Najsvätejšej Trojice na druhý farský kostol podporil aj Kremnicska, ktorý potvrdil potrebu novej farnosti. Napriek snahe, cieľ sa nepodarilo dosiahnuť. Aby sa vôľa fundátora mohla realizovať, bola potrebná pomoc a autorita arcibiskupa Jána Scitovského.
Nová fara v Bratislave bola ustanovená okrem hlavnej fary sv. Martina. Hranice novej farnosti boli určené a poznačené v zápisnici z kanonickej vizitácie. Panovník Jozef I. dostal kráľovskú aprobáciu 14. novembra 1853.
Inštalácia fary a farára
„Novoročná oslava obyvateľov Prešporka v roku Pána 1854 sa vyznačovala sviatočnosťou a radosťou. a ostrihomský arcibiskup pán Ján Krstiteľ Scitovsky z Nagykéru otvoril novozriadenú faru pri kostole sv. Trojice, kde sa mala začať zriedkavá slávnosť.“
Arcibiskup program slávnosti, ktorý vypracoval ostrihomský kanonik Jozef Pribyla, v apríli 1852 v Bratislavskej kolegiálnej kapitule pri Dóme sv. Martina. Dňa 1. januára 1854 o 10:00 hod. sa začala slávnosť. Po modlitbe podíde arcibiskupský legát k oltáru a v krátkosti vysvetlí príčinu tejto slávnosti.
Pred inštaláciou sa mali budovy - ako fara tak i kostol - riadne zreštaurovať a skrášliť. Dňa 1.januára 1854 o 10:00 hod. sa začala slávnosť. Duchu svätý” a jeho nasledujúce verše boli dospievané z chóra. Jozef Pribula podpísal vlastnou rukou protokol o inštalovaní farnosti.
Rekonštrukcie a úpravy
Schody pred kostolom boli obnovené k väčšiemu pohodliu. Strecha bola pokrytá plechom a natretá medenou farbou. Bol nainštalovaný aj hromozvod. Interiér bol vymaľovaný a získal veľký pôvab. Medzi nimi treba spomenúť najmä oltár Panny Márie Pomocnice. Okrem oltárov bol zrenovovaný aj orgán a kreslo kňaza bolo pozlátené.
Prvá renovácia organa bola urobená v roku 1845, druhá v roku 1867. Aj všetky oltáre a sochy nachádzajúce sa v kostole, sanktuárium ako aj sakristie bolo vyzdobené novými maľbami. Celá reštaurácia bola ukončená na konci októbra 1867.
V roku 1861 bol zreštaurovaný aj drevený kríž so sochou ukrižovaného Ježiša Krista umiestnený za Vydrickou bránou mesta, ktorý bol 2. augusta 1859 úplne zničený búrkou. Kríž bol slávnostne inaugurovaný 14. októbra 1860.
Interiér kostola Najsvätejšej Trojice
Cirkevné bratstvo a procesie
Arcibiskup určil uvedenie nového bratstva na 28.mája 1854. Malo sa založiť nové cirkevné bratstvo, ktoré bude šíriť mariánsky kult. Členovia bratstva mali obdržať odznak spoločenstva, mincu s obrazom Nepoškvrnenej Panny Márie.
V roku 1855, v druhom roku po inštalovaní novej farnosti sa konala ďalšia veľká slávnosť. Pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Pri oltári kostola Najsvätejšej Trojice bola tejto slávnosti umiestnená socha predstavujúca sväté nepoškvrnené počatie.
Podľa inštrukcií boli vyzdobené i budovy zvonka a to vlajkami a vetvičkami. Procesia viedla z kostola cez námestie ku námestiu milosrdných bratov a odtiaľ až ku soche Panny Márie.
Fundácie a majetok farnosti
Majetok farnosti vzrástol v roku 1860 o 1400 zlatých, ktoré boli vložené do obligácií verejného fondu. Maár objednal vo Viedni zhotovenie striebornej monštrancie na náklady farnosti. Na služieb Božích sa spolu s monštranciou zakúpilo aj strieborné kadidlo s loďkou a kríž.
Okrem schválených príslušným ordinariátom existovali pri kostole aj iné, mimoriadne votívne fundácie. Veriaci na pohreb zaplatili aj zádušnú omšu.
Prehľad dôležitých udalostí a faktov:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1843 | Ján Czambert preložený do Veľkého Varadína |
| 1845 | Prvá renovácia organa |
| 1853 | Kráľovská aprobácia pre novú farnosť |
| 1854 | Otvorenie novozriadenej fary |
| 1855 | Slávnosť dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie |
| 1860 | Majetok farnosti vzrástol o 1400 zlatých |
| 1861 | Reštaurovaný drevený kríž za Vydrickou bránou |
| 1867 | Druhá renovácia organa |
tags: #farsky #kostol #najsvatejsej #trojica