História a architektúra kostolov sú často svedkami minulých čias a kultúrneho dedičstva. Na území mesta Prešov sa dnes nachádza dvadsaťjeden funkčných kostolov. Jeden z nich sa nachádza v známej mestskej časti Prešova - Solivare. Jedným z takýchto príkladov je aj Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Prešove.
Najstaršie Zmienky a Vznik Farnosti
Podľa hodnoverných historických dokumentov vzniklo na území Šarišskej župy v trinástom storočí viacero farností, no Solivar tu spomínaný ešte nie je. Najstaršiu správu, ktorá sa vzťahuje bezprostredne k územiu Solivaru poznáme z donačnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1262. V registroch pápežských desiatkov sa dozvedáme, že Solivar mal až dve farnosti, spomínajú sa tu dva farské kostoly, dve fary a prirodzene aj dvaja farári.
Solivar je samostatnou farnosťou od roku 1332 a za najstarší kostol sa považuje kostol na Hrádku zasvätený sv. Solivarská farnosť pred rokom 1804, tj. pred zriadením košického biskupstva, patrila k biskupstvu Jáger. V roku 1990 bol zriadený Solivarský dekanát, ktorý združuje 12 farností so sídlom v Kokošovciach. Vo februári 2006 sa sídlo dekanátu opäť vracia do Solivaru a dekanom sa stáva ThLic. Jozef Šechný, kanonik a po ňom PhLic.
Výstavba a Rekonštrukcie Kostola Najsvätejšej Trojice
Koncom 13. storočia dostali solivarskí obyvatelia oprávnenie začať so stavbou kostola na pravom brehu rieky Torysa. V každom prípade v roku 1413 dal Juraj Soós de Soóvar postaviť kostol, z ktorého časť stojí dodnes. Z tohto kostola ostala do dnešného dňa len loď, ktorá má všetky znaky pôvodnej gotickej stavby. Klenba je postavená na štyroch kamenných pilieroch. Nepokojné revolučné roky a mor v 16. storočí neobišli ani solivarský kostol.
Po dosadení farára dostala otázka farského kostola iné rozmery (doteraz bol farským kostol Sv. Keď sa r. 1751 farár Ján Kelner spolu s kaplánom presťahovali do novej farskej budovy postavenej na rozmedzí Solivaru a Soľnej bane, bolo potrebné vyriešiť aj otázku nového farského kostola, nakoľko vo farnosti okrem Soósovskeho kostola nebol vhodnejší. Dôvody pre jeho rekonštrukciu vrchnosť uznala a poukázala na jeho opravu 1200 forintov. Zvyšok nákladov uhradil gróf Anton Grassalchovich. Takto bol vybudovaný dnešný farský kostol Najsvätejšej Trojice.
V roku 1751 (uvádza sa aj rok 1757) sa kostol stal farským, a v tejto súvislosti sa realizovala významná baroková prestavba datovaná do roku 1757. Pred západné priečelie lode bola postavená veža (jej prístavba sa datuje aj do roku 1772) a zo severnej strany sakristia. V tejto etape získal aj nové vnútorné zariadenie, z ktorého si pozornosť zaslúži zdobená rokoková kazateľnica. Ďalšie práce sa realizovali aj v roku 1900 a potom v rokoch 1939-40 a 1949. Pamiatkovou obnovou prešiel chrám v rokoch 1981 - 82.
Architektonické prvky a interiér
Z gotickej stavby sa zachovala loď zaklenutá na trojlodie krížovou rebrovou klenbou nesenou piliermi polygonálneho prierezu. Klenby dosadajú na ihlancové konzoly doplnenými štítmi. Vznik kostola v roku 1413 dokladá gotická pamätná tabuľa s nápisom v gotickej minuskule na veži nad vstupným portálom. Jeho znenie je "Tento kostol postavil magister Šimom, syn magistra Jána Šóša zo Solivar v roku Pána 1413". Zachovala sa aj neskorogotická kamenná krstiteľnica.
Reštaurovaný bol v roku 1900. Bol rozšírený na východnej strane o sanktuárium a na západnej strane o vestibul. Pribudovaná bola sakristia a nové vstupné dvere. Je to trojloďová stavba, pričom bočné lode sú od strednej lode oddelené štyrmi piliermi. Nad oblúkom v hlavnej lodi je nástenná maľba Najsvätejšej Trojice s Pannou Máriou. V optickom strede sanktuária je umiestnený hlavný oltár, ktorý však už nie je pôvodný. V bočných lodiach boli tiež umiestnené oltáre zakúpené p. farárom F. Fabianom v šesťdesiatych rokoch. V presbytériu bola vzácna rokoková kazateľnica z polovice 18. storočia nezvyčajných tvarov. Vonkajšia architektúra kostola je charakterizovaná opornými piliermi v priestore lode a presbytéria. Veža bola spočiatku drevená až neskôr nová bola koncom 18. storočia barokizovaná.
Vo veži boli dva zvony posvätené jágerským biskupom K. Esztherházym cca r. 1775. Ani jeden už v súčasnosti vo veži nie je. Momentálne bijú vo veži tri zvony, z nich len dva sú napojené na elektrický pohon. Veľký zvon vo veži má nápis: Joseph vir Mariae, de qua natus este Christus. Posledné väčšie zmeny sa týkali interiéru kostola - hlavne sanktuária. Boli prispôsobené liturgickým predpisom II.
Filiálne Kostoly a Kaplnky vo Farnosti
V samotnom Solivare sú tri kostoly - farský kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici a filiálne kostoly: Sv. Jána Krstiteľa na Soľnej Bani a kostol Sv. Štefana, Uhorského kráľa na Hrádku, kde sa momentálne sväté omše neslávia kvôli jeho nevyhovujúcemu stavu. Vo farnosti sa nachádza i Kaplnka sv. Rocha. Traduje sa, že sa postavila z príspevkov veriacich, na odvrátenie moru, ktorý obec zachvátil roku 1830.
- Farský kostol Najsvätejšej Trojice, Solivar
- Kostol Narodenia Jána Krstiteľa, S. Baňa
- Kaplnka sv. Rocha, S.
- Komunitno-pastoračné centrum, Šváby
- Kostol Sedembolestnej P. Márie, Ruská N.
- Kostol Božieho milosrdenstva, Teriakovce
- Kostol sv. Štefana, Uhorského kráľa na Hrádku
Pamiatky mesta Prešov
Kostol sv. Štefana Uhorského
Súčasný, barokizovaný rímskokatolícky Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa stojí práve na mieste drevozemného hradu Castrum Salis, zničeného v polovici 13. storočia. Najdôležitejším dokladom existencie kostola na kopci Hrádok je epitaf šľachtica Juraja Soósa pochádzajúci z roku 1261. Existuje ale predpoklad, že základy tejto stavby môžu byť ešte o niečo staršie, už z obdobia konca 12. storočia.
Farským kostolom ostal až do roku 1757, kedy sa novým farským kostolom stal kapacitne väčší Kostol Najsvätejšej Trojice. Príčinou bol zlý technický stav kostola na Hrádku. Došlo k vychýleniu jedného z obvodových múrov a poškodeniu klenby. Príčinou je pravdepodobná nestabilita podložia kopca Hrádok.
Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia počas ktorej bol strop nahradený tehlovou klenbou, ktorú spevňovali piliere pribudované z vonku. Kostol mala spevniť aj veža pribudovaná v roku 1773. V roku 1800 prišiel do Solivaru košický architekt Juraj Kitzling, aby vypracoval projekt na záchranu chrámu. Napriek tomu v 1814 roku v dôsledku krádeže železných spojok, ktoré spevňovali budovu, bolo vydané nariadenie o zákaze používania kostola z bezpečnostných dôvodov.
Vďaka častým rekonštrukčným prácam financovaných z darov miestnych veriacich zostal Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa zachovaný dodnes. Najväčšie práce boli vykonávané v rokoch 1830, 1879, 1913, 1949 a 1981. Posledné menšie opravy na fasáde a streche boli uskutočnené v roku 2009.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani sa začal stavať v roku 1719, pričom už od začiatku výstavby sa hovorilo o „banskom kostole”. Neďaleký soľný závod pridelil miesto na jeho výstavbu v miestach, kde sa nachádza kaplnka Sv. V tomto kostole sa zhromažďovalo cca 500 veriacich. Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Kostol mal klenbu, ktorá bola z nevhodných dosiek a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778. Bola to posledná okolnosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola.
Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó rokoval o novostavbe s kráľovskou dvornou komorou. Návrh bol následne predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil. Exteriér Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa sa vyznačuje vyváženou klasicistickou architektúrou. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti. V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci z dvoch častí. Zadnú časť presbytéria tvorí na stene maľovaná architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanon, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne.
V presbytériu sa nachádza klasicistická kazateľnica pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Vlastná hlavná loď je klenutá tzv. českou plackou a uprostred nej je evanjeliový výjav „Reč na Hore blahoslavenstiev”. Pred reštauráciou tam bol obraz „Samaritánka pri studni života”. V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi. V lodi sú dva bočné oltáre vyhotovené z dreva. Jeden zobrazuje sv. Jozefa a druhý Pietu. Oba sú z prvej polovice 19. storočia.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne.
tags: #farsky #kostol #najsvatejsej #trojice #presov