Kostol Panny Márie Snežnej: História a Architektúra

Kostol Panny Márie Snežnej si pripomína 70 rokov od požehnania. V októbri 1948 bola súčasťou kostola aj 50-metrová veža, ktorá sa týčila nad Bratislavou.

Počiatky duchovného života na Kalvárii

Počiatky duchovného života na Kalvárii siahajú až do roku 1712, keď Bratislavu zasiahla morová epidémia. Mešťan Ján Lauermann z vďačnosti za to, že jeho rodina mor prežila, dal postaviť pri neďalekej Hlbokej ceste mariánsku kaplnku. Do vnútra vložili kamennú sošku vyhotovenú podľa mariazellského vzoru. Socha je dnes na hlavnom oltári v Kostole Panny Márie Snežnej. Lauermannova kaplnka tiež nezanikla, ale v súčasnosti tvorí presbytérium Kaplnky sv.

Časom sa táto lokalita stala veľmi obľúbeným pútnickým miestom a vedľa Lauermannovej kaplnky postavili v roku 1824 mariánsky kostolík Panny Márie Snežnej. Farnosť sa však rozrastala a kostolík kapacitne nestačil. Začalo sa uvažovať o jeho rozšírení. Takto vznikla myšlienka novostavby. Záujem o toto miesto totiž prekračoval farnosť a celé mesto.

V roku 1943 sa začalo s búraním starého kostola. Výstavbu nového sprevádzali ťažké roky, nie je ani úplne jasné autorstvo kostola z hľadiska architektúry. Do konca vojny bola hrubá stavba hotová a zastrešená. Pri prechode frontu sa údajne stratili architektonické plány kostola a františkáni nevedeli, ako ďalej pokračovať. Dodatočný projekt dokončenia kostola vypracoval architekt František Florians, vďaka ktorému má kostol súčasnú podobu. „Zďaleka ale nebol dokončený. Podlaha bola len betónová, chýbal oltárny obraz, organ,“ vysvetľuje brat Dominik a zároveň pripomína, že veža v tom čase už stála ako prirodzená súčasť kostola.

Kostol Panny Márie Snežnej, pohľad od Horského parku, asi 1955.

Zásah komunistickej moci a zbúranie veže

Po zásahu komunistickej moci voči rehoľníkom museli františkáni Kalváriu opustiť a kostol prešiel do správy diecézy. Keď komunisti začali v 50. rokoch plánovať pamätník sovietskych hrdinov Slavín a uvedomili si, že by nebol jedinou dominantou Bratislavy, rozhodli sa vežu na Kalvárii odstrániť. Pôvodne však Slavín vôbec nemal byť výšková dominanta. V roku 1954 sa uskutočnila architektonická súťaž, ktorú vyhral návrh profesora Emila Belluša, ktorý nepočítal so Slavínom ako dominantou do výšky.

„Zaujímavé je, že tento Bellušov návrh bol odmietnutý. Celú vec riešila tzv. ideová rada na čele s predsedom Zboru poverníkov Rudolfom Strechajom, ktorý presadzoval, aby bol Slavín dominantný socialistický pomník. Následne Ústredný národný výbor s referátom pre veci cirkevné komunikoval s miestnym farárom Alexejom Országhom. „Bol to prorežimový kňaz.

Štátna moc presvedčila cirkev, aby sama požiadala o zbúranie veže. Následne Ústredný národný výbor 19. septembra 1959 preto rozhodol, že veža sa zníži na úroveň sakristie. Búrať sa začalo v júni 1959. Ako ďalej hovorí, štátny aparát sa nazdával, že demolácia pôjde veľmi ľahko, ale zistilo sa, že je to kvalitná stavba, preto možno pochybovať o narušenej statike. Veža obsahovala železobetónovú konštrukciu a množstvo tehál.

Štvormetrový kríž na veži mal kovovú konštrukciu a podľa interných pokynov sa malo jeho odstránenie uskutočniť buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Keď ho vidíme zložený na schodoch, automaticky si kladieme otázku, či sa z tohto skladu niekedy opäť postaví nad Bratislavu.

Podľa brata Dominika bol miestny farár Országh takpovediac na koni. Plán búrania veže sprevádzal aj určitý odpor, ak to tak možno nazvať, zo strany odboru výstavby ÚNV, kde sa niektorí inžinieri vyjadrili, že nie je vhodné vežu odstraňovať. „V zákulisí komunistických kruhov sa šírilo, že farár je ochotný a nejaká inteligencia je proti. Bežní ľudia však verejne proti búraniu neprotestovali.

Hoci komunistická propaganda pôsobila premyslene, ľudia na jej lep nesadli. „Medzi ľuďmi sa vedelo, o čo v skutočnosti ide,“ hovorí brat Dominik. Hoci trhlina bola reálna, či bola veža objektívne jej príčinou a teda pre stavbu problémom, nevieme podľa brata Dominika hodnoverne povedať. Dnes môžete vidieť pri kostolnom múre nízku miestnosť štvorcového pôdorysu. Na tomto mieste stála veža. Nízka miestnosť je však novostavba, ktorá vznikla potom, čo sa upustilo od stavby novej veže koncom 90. Pôvodný 4-metrový kovový kríž z veže nechali stavbári uložený na schodišti pod chórom kostola.

Ako spomína brat Dominik, už v roku 1997 bol vypracovaný projekt dostavby veže, ktorý schválila Trnavská arcidiecéza, dokonca bol pri kostole pristavený aj žeriav. „Teraz je pre nás prioritou interiér, ktorý napriek projektu z roku 1959 zostal nedokončený,“ vysvetľuje nám dominikán. „Nie preto, aby sme demonštrovali moc, hoci by to bola iste dominanta na obzore Bratislavy. Skôr vidím prirodzený dôvod, veď každý normálny kostol má vežu aj so zvonom, a my máme pripravený jednak pôvodný zvon z barokového kostolíka a tiež nový, veľký zvon, ktorý sme dostali ako dar v 90. rokoch.

Či už budú zvony na novej veži zvoniť na poplach, či za mier, ako písal komunistom farár Országh, nie je podstatné.

Tabuľka: Kňazi pôsobiaci v lazianskej farnosti

tags: #farsky #kostol #panny #marie #sneznej