Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v mestskej časti Bratislava - Petržalka, nazývaná aj Lúky. Kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii - patrónke Slovenska. Farnosť patrí k najmladším na Slovensku. Bola zriadená na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 2001. Nový farský kostol bol posvätený 22. decembra 2001.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke
Naša mladá farnosť sa nachádza v časti Lúky. Naša farnosť je typicky mestská a sídlisková. Chrám sa nachádza na konci Petržalky, medzi panelákmi, blízko jazera Veľký Draždiak a Fakultnej nemocnice na Antolskej ulici. Farnosť mladá nielen časom jej trvania, ale aj tými, ktorí ju tvoria. Je živým spoločenstvom tých, ktorí sa snažia byť na mieste, ktoré malo byť bez Boha a posvätna, svojim životom soľou a svetlom. Spoločenstvo, ktoré chce byť otvorené a misijné, aby Kristovo svetlo odrážalo do čím viacerých sŕdc ľudí, ktorí naše sídlisko napĺňajú. Na stránke nájdete základné informácie o farnosti, praktické informácie o vysluhovaní sviatostí, prehľad o spoločenstvách ľudí, ktorí do farnosti patria a zúčastňujú sa na jej živote, aktuálne farské a liturgické oznamy.
História a kontext vzniku
Čas osídlenia Myjavskej pahorkatiny spadá do obdobia reformácie. Reformácia bola vyvolaná veľkými problémami v spoločnosti i v cirkvi. Uhorsku, a teda aj na Slovensku, malo špecifické príčiny. sa na Slovensku udomácnilo najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest. hlásila i väčšina uhorskej šľachty, ovplyvnená humanizmom.
Reformácia však problémy nielenže neodstránila, ale ich prehĺbila a priniesla i ďalšie. však vznikol až v 19. storočí snaha odstrániť chyby, ktoré sa v cirkvi skutočne vyskytovali. misionárska činnosť na územiach zasiahnutých reformáciou. novovzniknutá rehoľa jezuitov. ktorými vynikali Mikuláš Oláh (1553-1568) a kardinál Peter Pázmány (1616-1637). pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha prišli v r.1561 do Trnavy jezuiti. šírili v celej Európe. diecéznych klerikov, gymnázium a konvikt pre šľachtickú mládež. aj smrť cisára Maximiliána II. (+1576), ktorý sympatizoval s protestantizmom. závery Tridentského koncilu. Novým cisárom sa stal Rudolf II. úsilie. povstanie Juraja I. (1678-1681), ktoré malo silne protestantský charakter, a Františka II.
Protireformácia a náboženské nepokoje
Obnovu katolíckej cirkvi v Uhorsku prinieslo svoje ovocie. zostali protestantské. náboženská sloboda, boli tu už len v menšine. katolícku cirkev. pridávali protestanti, ktorí boli obmedzovaní v náboženskej slobode.
Viedenskej vláde vykonať dôkladnú protireformáciu v Uhorsku. pre šľachtu a kráľovské mestá, nie však pre poddaných. kostoly, ktoré práve držali a niektoré im boli vrátené. kostoly, smeli si postaviť dva nové (artikulárne). v prospech protestantov z r.1681. protestanti zostávali naďalej len trpenou cirkvou.
Povstanie Gabriela Bethlena (6.8.1619). jeseň r.1621 sa oddiel Myjavčanov pridal k Bethlenovmu povstaniu. napadli oddiel poľských kozákov, za čo sa dostalo Myjave odvety. Nemcami 24.11. medzi nimi v r.1643 aj 20 ročný čachtický pán František Nádašdy ml. panstve sa horlivo snažil o rekatolizáciu. jeho meno sa však neuvádza. Pôsobil tu len krátko. rozšírila sa okrem šlachty aj pre poddaných. ich rukách pred začiatkom povstania. Stvoriteľovi". navrátený evanjelikom už na jar 1647, kým mučenícka smrť Jána Végha je datovaná až do r.1648.
Evanjelickým farárom v Myjave bol v tomto období Gabriel Šebovič. r.1634-1652. Čachtický pán Fr.Nádašdy ml. úsilie o rekatolizáciu na čas poľavilo. duchovných. Vtedy musel aj D.Krman st. Myjavy. r.1661 prišiel na Myjavu katolícky kňaz. jeho pôsobisko Némethy neuvádza. kňazov na Myjave. výraznej menšine, čo sa dá súdiť aj zo správy D.Krmana ml. katolíckeho kňaza okolo r.1645. D.Krmana st. za farára do Sobotišťa. isté, či ho k oprave dátumu neviedla informácia o J.Zelienkovi. pôsobil v Čachticiach, čiže nie na Turej Lúke. čachtickom panstve za Fr.Nádašdyho ml. ho prinútilo odísť. nemohol prísť pred r.1643. st., keď bol vyhnaný z Myjavy.
Razy Tatári prepadli Turú Lúku i Myjavu. odišiel Ján Krman do Bukovca, kde čoskoro zomrel. až na Moravu. Cisár Leopold I. 10.8.1664 uzavrel, bol veľmi nevýhodný. r.1667 František Fragenpan. habsburskému absolutizmu, s cieľom obnoviť autonómiu uhorských magnátov. sprisahania sa aktívne zapojil aj František Nádašdy ml., čachtický pán. procesov a konfiškácií majetkov. sa dostali na galeje. spôsobovalo veľké napätia a krvavé strety. sprievodom. ktorých dal privolať ev.farár Daniel Krman st. Krmanovej manželky. J.Ch.Korec (Cirkev v dejinách Slovenska, str. tomto incidente musel D.Krman utiecť a skrývať sa. Ďalší krvavý incident sa stal v nedeľu 4.6.1673 v Senici. nenechala na seba dlho čakať. Senicu a aj ďalšie dediny v okolí, ktorých obyvatelia mali účasť na vzbure. týchto udalostiach senický farár Michal Čermák (ktorý tam pôsobil od r. prevzal faru v Dojči. Mikuláš Blaškovič, Ján Simonides a Václav Kyselý. nebolo jednoduché. v chatrči málo chránenej proti dažďu, vetru a zime. vrátilo do katolíckej cirkvi 1500 veriacich. Simonides S.J. vzburách v r.1672 v Turej Lúke a v r.1673 v Senici. Mikuláša Végha v Brezovej pod Bradlom. čomu by nasvedčoval výraz “okolo sviatku všetkých svätých”. vraždenia boli pochytaní, kruto mučení a popravení. necelé dva týždne 12.11.1674 na jeho miesto Ján Silesius. nastúpil, dáva tušiť rodinnú blízkosť kňazov. príbuzenský vzťah, nevieme.
Náboženské slobody. pričom dostali po dva kostoly v každej stolici (artikulárne kostoly - t.j. určené); Myjava však medzi nimi nebola. Branč, pod ich vplyv sa dostala aj Myjava. odovzdali evanjelikom, 15.8. Daniel Krman musel odísť a znovu sa skrývať. vrátil sa v r.1681 Daniel Krman. že zavraždenie P.Cyrilla sa udialo v r.1681. voči protestantom, pretože ten sa konal až v priebehu apríla. tejto oblasti dostali až v lete 1683. evanjelického farára do Myjavy, o Turej Lúke sa však v tejto súvislosti nehovorí. avšak práve v tých istých rokoch tam už bol aj D.Krman st. D.Krman st. evanjelického farára a prijali katolíckeho, nepriniesli výsledok. týchto do ôsmych dní prepustili. sľúbili, ale nesplnili. katolíckeho. Hneď nato - 4.10. evanjelický farár Daniel Krman ml. vyhrážané vojenským zásahom. zaviezol do viedne turolúcky zeman Daniel Basilides. žiadosť, v ktorej sa odvolávali na ochranný list komisárov z r.1646. dôvodu bol ochranný list cisára Leopolda I. mu kľúče od kostola; a už 13.5. situácia, keď sa Myjavčania dožadovali evanjelického farára u cisára. pôsobil v asi 30 km vzdialenom Beckove. 6.apríla. evanjelický farár Matúš Sabatka prišiel na Myjavu 13.5.1690. “odstránil katolícke obrazy a monštrancie”. zodpovednosť, M.Sabatka už 28.5. odišiel z Myjavy. bolo odsúdených a cisár Leopold I. Varsika neprišlo k zásahu, boli udalosti v Sobotišti. kňaza a dosadili evanjelického farára. 1698 bola prepustená na slobodu a boli jej tiež vrátené majetky. na základe ktorého sa vykúpili z urbárskych povinností. kostoly katolíkom. že na Myjave mal byť inštalovaný katolícky kňaz, čo sa však nepodarilo. udalosť prešetriť a odstrániť evanjelických farárov v Myjave a okolí. poverenie v Myjave, Brezovej, Vrbovciach a Krajnom sa stretlo s neoblomným odporom. a odišiel do Nemecka. evanjelických cirkví. deklaráciu, ktorá slúžila myjavčanom ako ochranný list. vedeného Františkom II.
Vývoj Myjavy a výstavba kostola
Čachtický pán František Nádašdy ml. r.1661 bolo už 21 domov na lúke Pod majerom, na ľavom brehu rieky Myjava. základ pre vznik dnešnej Myjavy. “Nová Dedina”, ako sa až do začiatku 20. storočia mlynov, postúpil obci, za čo sa mu zaviazali odvádzať stanovené poplatky. slúžili k vybudovaniu nového centra Myjavy. výstavbe novej Myjavy i zvýšeniu počtu obyvateľov. 25.5.1697 nový kostol. cisárskom dvore v r.1701 stavba kostola pokračovala ďalej. Rákocziho. zo svojho majetku Krištof Erdődy, vlastník polovičky čachtického panstva. vypálená cisárskym vojskom. superintendenta piatich stolíc. ktorý bol predtým v r.1692-1696 evanjelickým farárom v Sobotišti. žiadať ho o podporu. v Rusku. Rákocziho pri Trenčíne. 1.mája 1711 bol uzavretý mier v Satu Mare. mu zložia sľub vernosti. pochopiteľné, že jeho návrat nie všetci privítali s radosťou. predošlého luteránskeho farára na Myjave Jána Peťka. za učiteľa do Prietrže, tam sa stal neskôr farárom. všetkého podvrhom. lenže on zomrel 29.11.1725. nepravdepodobný. r.1723 a rezbárske práce v interiéri boli dokončené až v r.1729. zriadený cintorín ohradený múrom. obavu, aby nevznikli dve samostatné dediny. ktorý nezniesol odklad. Aký to bol, môžeme sa dnes už len domnievať. prípade však bolo jeho konanie naozaj prezieravé. resp. tie, ktoré mali v držbe v r.1681. Myjavský kostol medzi ne nepatril. kostol vrátený katolíkom. tejto požiadavke. dekrét na ich odstránenie. protestantov. kto staval kostol na Myjave a kto ho kedy užíval. Mikuláš Pálfy v r.1721 potvrdil zákonné užívanie kostola evanjelikmi. Krmanovo pôsobenie sa objavili v r.1722, ale priamy zásah voči nemu nedocielili. vlastníctva kostola. delegáciu odísť bez úspechu.
Kostol sv. Mikuláša v Trnave
Odstránenie Daniela Krmana ml. a následné udalosti
U evanjelického farára Daniela Krmana ml. protestanti z Moravy, pretože za vlády cisára Karola VI. prísnejšie zákony proti protestantom. nebolo to dostačujúcim dôvodom na zásah proti Krmanovi. moravský katolík Václav Mlynář s tým, že je navštevovaný pokušeniami. za posadnutého modlil, načo Mlynář prestal mať záchvaty. evanjelickej cirkvi. panovníkovi a tak cisár Karol VI. záležitosť prešetriť. Vyslanci nitrianskej stolice prišli 5.9. zvoniť na poplach. na strážmajstrov dom. aj prísažného stolice. zatknúť Krmana. odvezené, i niektoré ďalšie domy boli prázdne. napokon sa v decembri vzdal úradom v Bratislave, kde bol ihneď uväznený. miestodržiteľskej rade a potom panovníkovi. 8.1.1731 začalo súdne rokovanie. sa o katolíckej cirkvi, o sv. 13.3.1729 svätorečený) a o Eucharistii. navrhol odsúdiť Krmana na doživotné väzenie. mať evanjelického farára, ale len katolíckeho. ušiel, opustil krajinu a vrátil sa bez povolenia (ä ). vydal Karol VI. 20.5. Zvyšok života Daniel Krman ml. prežil vo väzení na bratislavskom hrade. 23.9.1740 vo veku 77 rokov. cirkvi. Na tento fakt existujú rozdielne pohľady. dôležité posty, neprejavili vôbec záujem mu pomôcť. potvrdeného cisárom Karolom VI. 20.mája 1731, v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár. realizácii rozhodnutia prišlo až v auguste. na oboch stranách. myjavskému richtárovi, že 12.8. deputácie spolu predstaviteľmi katolíckej cirkvi vykonať kráľovský mandát. Mali tam prísť v nedeľu 12.8. obratom poslali druhý list, aby teda prišli v pondelok. prišlo do Vrbového 12 ľudí.
Podžupan im potom predstavil ich budúceho farára Štefana Nedeckého. deň 14.8. Keďže sa zišlo málo ľudí, bolo ďalšie zhromaždenie zvolané na 15.augusta. obyvateľov, ale opäť sa dostavilo málo ľudí. Kubovič kostol vysvätil. pôvodnú matriku viedol Krman od r.1723. rod čachtických pánov Erdődyovcov. napomáhať farnosti v materiálnych potrebách. ho potom potvrdil. menovanie do inej funkcie. vôbec jednoduchú situáciu. určite tu bola i menšina katolíckeho obyvateľstva. si ich vedel nový farár získať. 22.8. mal prvý krst. detí. V nasledujúcom období sa počet krstov pohyboval medzi 20-30 mesačne. uvadza Varsik. prevažne v novembri) a za celý rok 1732 ich bolo 68. mierne, snažiac sa tak získať dôveru ľudu. nejako rozdeľovať, ale chcel im všetkým slúžiť rovnako. V matrike niet ani stopy po nejakých prestupoch z tých čias. 14.3.1734, keď sa ujal úlohy prefekta v kňazskom seminári. stal generálnym vikárom ostrihomského arcibiskupa a veľprepoštom. farárom a vice-archidiakonom. vynikajúcej vzdelanosti”. svojej smrti 29.8.1760. do sviatku sv.Tomáša (asi 21. prišiel na sviatok sv.Inocenta (28.12.) 1732 a pôsobil tam do 4.4.1734. predpokladať z často sa meniaceho rukopisu v matrikách. J.Maršovského zo septembra 1760 spomína kaplána, ale ho nemenuje. Maršovského smrťou, od 1.6. do 20.9.1760. ktorá mala 8000 obyvateľov, potrebovala v tom čase kaplána. 2.polovici 18.stor., takže väčšina sa zúčastňovala katolíckych obradov. obradov klesol.
Vysluhovateľov, a teda dá sa sledovať i pôsobenie kaplánov. opatrení voči protestantom i na ďalších miestach. so striedavým a dosť malým úspechom. Za vlády Karola VI. prišlo k radikálnejšej protireformácii. opatrenie uskutočnilo až v r.1731. Resolutio Carolina z 21.3. artikulárnych kostoloch. datovaným vo Viedni 14.októbra1732 bola ich žiadosť zamietnutá. evanjelikom odobrala neartikulárne kostoly. Pavol Kubovič. i so zápisom vo farskej matrike. prevzatí kostola o tri týždne neskôr. Pôsobil tu do 21.11.1736. Jan Bilik, od 6.12. Všetko nasvedčuje tomu, že toto obdobie bolo v Turej Lúke pokojné. ani vydanie tolerančného patentu v r.1781 sa tu asi zvlášť neprejavilo. z katolíckej cirkvi. r.1779 bol v Turej Lúke zriadený nový cintorín. cintoríne blízko kostola bol 3. 10. Vrbovce. Požehnať ho prišiel 17. senického VAD, kým Turá Lúka podľa všetkého do myjavského VAD. dôvodu, že to tam bude môcť posunúť dopredu náboženskú prácu. čiže starý kostol, odobratý v januári ostal katolíkom. VAD patrila kato...
Zvony boli do kostolnej veže nainštalované až neskôr. Ich posviacka sa konala 28. júla 2002. Pred postavením nového kostola a jeho posvätením sa bohoslužby konali v miestnom kultúrnom dome, ktorý sa nachádza v blízkosti dnešného kostola. Chrám sa nachádza medzi panelákmi, blízko jazera Veľký Dráždiak a veľkej nemocnice na Antolskej ulici. Jedná sa o moderný chrám kruhového pôdorysu. Z architektonického hľadiska vyniká najmä veža kostola, ktorá sa špirálovito ťahá do nebies. Veža tvorí veľký svetlík do presbytéria kostola. Interiéru kostola dominuje socha Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí mŕtve telo Ježiša. Zaujímavosťou kostola je replika obrazu Panny Mária Guadalupskej a drobná socha Panny Márie pochádzajúca z Brazílie.
Relikvie a svätí
Priamo v kostole sa nachádzajú relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schellingovej a Titusa Zemana. Sú umiestnené v ozdobných kalichoch. V chodbe spájajúcej kostol s farou sa nachádza triptych obraz rozdelený na 3 časti pričom v strednom obraze sa nachádza ukrižovaný Ježiš a v dvoch bočných obrazoch sa nachádzajú podobizne svätých: Pavol z kríža, Gabriel Possenti, Gemma Galgani.
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila v roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. Pochádzala z 11 detí a jej krstné meno bolo Cecília. V roku 1931 nastúpila do kláštora v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu. Do noviciátu vstúpila roku 1936 a prijala rehoľné meno Zdenka. Od roku 1942 pracovala ako ošetrovateľka v Humennom a nakoniec do roku 1952 v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Spravila to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, ktorý tvrdil, že väzňov deportujú do Ruska, kde budú popravení. Ešte v roku 1952 ju zatkla ŠTB. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, počas ktorého bola mučená, ju súd odsúdil za velezradu na 12 rokov vo väzení a na 10 rokov straty občianskych práv. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že v roku 1955 bola podmienečne prepustená a deň nato prijatá v trnavskej nemocnici ako pacientka. V tejto o pár dní nato zomrela na následky mučenia. Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave a v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín v Podunajských Biskupiciach. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II.
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom.
Sv. Pavol z Kríža, kňaz, ľudový misionár, zakladateľ rehole Pasionistov. Bol veľkým mystikom, ktorý dopomohol rozvíjať úctu k umúčenému Kristovi, ako zdroju zmierenia a odpustenia. Pochádzal z Talianskeho Piemontu a žil v 18. storočí. V živote prežíval veľké trápenia a duchovné skúšky, zároveň aj dary a milosti. Mal milosť zjavení Ježiša a Panny Márie, ako aj duší z Očistca, ktoré mu opísali muky, ktorými prechádzajú. Pestoval veľké umŕtvovania vo svojom živote, aby v sebe aj fyzicky pestoval úctu a nábožnosť ku Kristovmu utrpeniu. Sv. Pavol trávil denne veľa hodín v modlitbe a adorácii. Na cestách chodil bosý bez ohľadu, aké bolo počasie a nosil so sebou veľký drevený kríž na znak úcty k utrpeniu Krista. Už za života svätého Pavla z Kríža ľudia boli svedkami veľkých zázrakov, uzdravovania chorých, kriesil zosnulých a obracal hriešnikov. Mužskú rehoľu Pasionistov založil v roku 1720 a v roku 1771 založil aj ženskú vetvu rehole. Sv.
Rehoľným menom Gabriel od Bolestnej Božej Matky (Gabrielle Dell´ Addolorata) sa narodil v roku 1838 v talianskom Assisi. Patril do rehoľného rádu Pasionistov. Zomrel v mladom veku 24 rokov. Počas krátkeho života dokázal vyvinúť veľké úsilie v duchovnom živote. Vyznačoval sa vernosťou rehoľným pravidlám, duchom pokánia, horlivosťou v modlitbe, úctou k Bolestnej Božej Matke a obdivuhodnou trpezlivosťou. Podarilo sa mu zachrániť dedinu ležiacu blízko kláštora pred drancovaním počas revolučných bojov za vznik Talianskeho štátu. Ako mladý rehoľník ochorel na tuberkulózu. Navzdory bolestivému ochoreniu a umŕtvovaniu si stále zachovával bodrú povahu, konal dlhé prechádzky po vidieku, usporiadaval obety za chudobných a v blízkej dedine často vyučoval deti katechizmu. Miestni obyvatelia ho mohli častokrát vidieť, ako kľačí pred obrazom Panny Márie, s rozpaženými rukami, ako by bol v extáze. Sv.
Gemma Galgani bola talianska mystička nazývaná aj "dcéra umučenia" pre svoje hlboké napodobenie Kristovho utrpenia. Obzvlášť je uctievaná v kongregácii Spoločenstva utrpenia Ježiša Krista (Passionistov). Vo veku 19 rokov vážne ochorela - zakrivila sa jej chrbtica, ochrnula na nohy, stratila sluch a vypadali jej vlasy. Nikto jej nevedel pomôcť. Až príhovor k ctihodnému Gabrielovi Possentimu pomohol a ona bola zázračne uzdravená. Z vďačnosti sa Gemma rozhodla vstúpiť do kláštora. No neprijali ju, aj napriek viacerým pokusom. Gemma si potom uvedomila, že Božia vôľa bude zrejme iná. 8. júna 1899 dostala stigmy. Každý štvrtok večer potom upadala do extázy. Popritom sa rany obnovili. Krvácali zvyčajne do piatku poobedia alebo až do soboty rána. Potom sa zatvorili a na ich mieste zostali len biele jazvy. To sa opakovalo tri roky. Keď tento jav prestal, na miestach stigiem jej až do smrti zostali biele jazvy. Okrem toho bola aj mysticky bičovaná - na jej tele sa zjavovali rany, ktoré Ježiš dostal pri bičovaní. Trpela aj bolesti tŕňovej koruny, prežívala Kristovu agóniu, znášala ťarchu jeho kríža. Zomrela v roku 1903.
Veriaci si tak môžu pripomínať bohatú históriu a duchovné dedičstvo tohto významného miesta. Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie v Lukách je nielen miestom pre bohoslužby, ale aj symbolom viery, spoločenstva a kultúry v Petržalke.