Farský kostol sv. Jána Krstiteľa je názov viacerých kostolov na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam niektorých z nich.
Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote
Rímskokatolícka farnosť v Rimavskej Sobote vás srdečne pozýva na EVANJELIZAČNÝ SEMINÁR s katolíckym misionárom Josephom Sunnym a jeho tímom z Anglicka, ktorý sa uskutoční v dňoch 14.9.2022 a 15.9.2022 v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.
Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Kružne
V nedeľu 24. septembra 2023 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. V nedeľu 2. októbra 2022 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. V nedeľu 19. septembra 2021 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. V nedeľu 13. 6. 2021 sme sa tešili odpustovej slávnosti Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v našom filiálnom kostole v Kružne. Odpustovým kazateľom bol vdp. Jozef Spišák, farár z Hnúšte.
Farský kostol sv. Jána Krstiteľa
Farský kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1905 v neogotickom štýle s pôdorysom v tvare latinského kríža. Kostol projektoval Ing. Jozef Pfinn, hlavný inžier Košicko-bohumínskej železnice. Stavbou bol poverený Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom bol Peter Ráth-Ruttkay. Z vďačnosti voči nemu je na okne vo svätyni vitráž svätého Petra. Keďže manželka dobrodincu bola Helena, na druhom okne je zobrazená matka cisára Konštantína sv. Helena s krížom v ruke.
Kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Rudnaiom. V presbytériu dominuje neogotický oltár s centrálnym reliéfnym zobrazením krstu Ježiša v Jordáne, na vrchole je ikonografické zobrazenie Boha Otca, ktorý je obklopený tromi cherubínmi. Nad scénou krstu sa nachádza symbol Ducha v podobe holubice, tak ako píše Evanjelium. Ján Krstiteľ je zobrazený vo svojej typickej ikonografickej podobe s pastierskou palicou, na ktorej je nápis Agnus Dei (Baránok Boží), lebo on tak označil Ježiša. Po stranách sa nachádzajú sochy uhorských svätých kráľov Štefana a Ladislava. Po bokoch tabernákula sú malé reliéfy: vľavo scéna s Melchizedechom, kráľom Salema, ktorý prináša obetu chleba a vína, napravo zas obetovanie Izáka patriarchom Abrahámom.
Oltár dopĺňajú zlaté symboly štyroch evanjelistov (človek (anjel), býk, lev, orol), ktorí sú rovnako zobrazení na štyroch obrazoch na stenách presbytéria (tieto obrazy boli na pôvodnej kazateľnici). Vo výklenkoch oltára sú postavy anjelov (na oltári je celkom zobrazených jedenásť anjelov). Vľavo (pohľad od vchodu) je oltár Panny Márie Lurdskej, nad ktorým je na stene maľba zjavenia Panny Márie Bernadette Soubirousovej, na druhej strane sa nachádza oltár Božského Srdca s nástennou maľbou zjavenia Ježiša Márii Margite Alacoque v Paray-le-Monial. Na oknách od oltára vľavo (pohľad od vchodu) sú zobrazení: sv. Peter, archanjel Gabriel, sv. Ružena Limská, sv. František Assiský, sv. Cyril a Metod, sv. Alojz Gonzaga. Od oltára vpravo je sv. Helena, sv. Alžbeta Uhorská, sv. Ján Nepomucký, sv. Anna s malou Máriou, sv. Andrej Svorad a Benedikt, sv. Cecília. Vzadu pod chórom sú malé sošky sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terézie z Lisieux a sv. Júdu Tadeáša. Naľavo od vchodu sa nachádza starobylá socha bolestnej Márie - Pieta. V interiéri chrámu je zaujímavá neogotická krstiteľnica vedľa presbytéria, na stenách kostola je štrnásť zastavení krížovej cesty.
Liturgický priestor presbytéria kostola s osadením kamenného oltára, ambony a kríža navrhla akad. arch. Mária Sabová. Rekonštrukcia presbytéria bola prevedená v roku 2010. V kamennom oltári budú uložené ostatky bl. sestry Zdenky Schelingovej. Slávnostné posvätenie obnoveného kostola sa uskutočnilo v nedeľu 4. septembra 2011. V areáli chrámu sa nachádza kovový misijný kríž, ktorý je kópiou kríža na vrchole veže.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.
Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania.
Pôvodná svätyňa sa zmenila na vstupnú časť predsiene s novým stropom a nad chórom, ktorý bol pribudovaný, bola zachovaná pôvodná sieťová neogotická klenba svätovítskeho typu, s desiatimi erbmi miest východného Slovenska a erbom mesta Prešov z roku 1453. Zo západnej strany bol chrám zväčšený, predĺžený a ukončený polkruhovou apsidou, kde sa nachádza dnešná svätyňa. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne.
Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.
Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.
V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie. V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.
Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv.
Prehľad významných udalostí:
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Posviacka kostola v X | 1. október 1905 |
| Zriadenie Prešovskej eparchie | 22. september 1818 |
| Slávnostná posviacka katedrály v Prešove | 6. január 1882 |
| Návšteva pápeža Jána Pavla II. v Prešove | 2. júl 1995 |