Tento článok sa zameriava na historický vývoj cirkevnej organizácie a tradícií na území Slovenska, s dôrazom na polnočnú omšu a Očovú tradíciu. Priblížime si obdobie Uhorska, zakladanie farností, vplyv jezuitov a ďalšie významné udalosti, ktoré formovali náboženský život v našich krajoch.
Kostol Všetkých svätých v Očovej
Cirkevná Organizácia za Uhorska
Z čias Veľkej Moravy nie je o cirkevnej organizácii známo veľa. Za Uhorska, z čias panovania sv. cirkevná organizácia stabilizovaná. Vidiek, dediny ako u nás nebol známy. Polia sa obrábali z mesta, vzdialenejšie na spôsob majerov, alebo lesov.
- Fary po osadách: V 12. a 13. storočí vznikali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb.
- Hradné farnosti: Pravdepodobne boli zriadené hradné farnosti, kde mali kostol pri župnom, alebo inom hrade (castrensis).
- Pohrebiská: Z praktických potrieb museli voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín, ktorý slúžil ako miesto pohrebiska, s časťou pre roľníkov.
Financovanie a Výživa Farárov
Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 kat. o duchovného pastiera. Výživu mal zabezpečenú dupľovaný majetok, 48 k. j. Pôdu mu obrábali farníci pre jeho potreby. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napr. Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe Jastrabá, Kremn. Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska.
Asi takto boli hradné farnosti.
Zakladanie Nových Farností
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv, pretože pomohlo veriacim. Mali vlastný cintorín, kostol na bohoslužby a sviatosti. Kostol bol opevnené miesto /castellum/.
Ťažkosti pri zakladaní:
- Farári sa stretávali vždy na veľké ťažkosti s rozdelením svojej farnosti, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku.
- Veľká ťažkosť bola s dotáciou nového F.
Zakladanie nových farností prebiehalo tam, kde to potreba ukazovala, napr. v obciach Dolina, H. Lehota, Predajná, Valaská, V. Pole, H. Ždaňa, J. Lutila, Skl. Teplice, H. Štubňa.
Najväčší rozmach zakladania farností nastal za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zriaďoval miestne kaplánske stanice, akosi na skúšku, v najchudobnejších krajoch horských dolín, napr. v Č. Horách a Tajove. Vo zvolenskom okrese Detvianska Huta a Vígľ, na H. Nitre H. Ves, Lazany a Sebedražie, v okrese Žiar n/Hr. Lúčky, Píla, Močiar, N. Lehota, Prochot a v martinskom okrese H.
V rokoch 1806-1808 boli tieto stanice systemizované na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. Jemu ako členovi šľachty nie ľahko mohli odmietnuť žiadosti. Zakladanie nových farností bolo požehnaním, lebo na dlhú dobu nebolo treba zriaďovať nové farnosti.
Na konci 19. st. boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke a po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.
Banská Bystrica a Cirkevné Pomery
„Bystrica“, osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej, sa stala novým sídliskom pri ústí potoka Bystrice do Hrona. Na námestí stáli domy waldbürgerov a ringbürgerov.
Na konci 14. st. mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest. Sem patrili: B. B. Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a B. Belá. Závideli bohatstvo a rozvoj komunity.Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Zakladačná listina Belu IV. z r. uvádza voľby farára, ktorého volil magistrát. F mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena.Richtár zdá sa nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera, ktorý tu dlho neostal, odišiel r. 1532. Bol ženatý. Magistrát popudzoval proti F. a ten sa obrátil o pomoc ku OAB.
Vplyv Jezuitov
Začiatkom 17. storočia Týchto začal duchovne obsluhovať od r. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. ho nepustili a nebolo slobodno ani pochovať do cintorína. Provinciál vyhovel a poslal r. do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. Prví žiakov, lebo tí im boli naklonenejší ako Nemci, ktorí ich odmietali. R. pribudli ďalší kňazi, 1653 konvertovali dve prvé ženy. R. Trikell povýšil misiu na rezidenciu, s pátrami, ktorí účinkovali v Kremnici.
R. dovolil, aby bola prevedená do držby SJ. R. iné cirkevné budovy patriace fare a rektor prevzal funkciu farára. Podľa nariadenia panovníka vrátiť okupované kostoly, ale ľudia vôbec nerešpektovali, preto 17. nov. 1671 plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly. Od r. budú natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu.
R. 1679 gen. mocou vyhnali „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“. R. odviedli od jezuitských škôl. Jezuitom poradil, aby odišli a oni hneď odišli do Trenčína, iní nasledovali neskoršie. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. R. dostali prepozitúru v Šahách.
R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. R. bola povýšená na kolégium. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka. Kolégiu odobrali farský dôchodok a benefícium altárie. R. Protestovali u Bercsényiho, ale márne. R. všetci jezuiti. V škole vyučovali dvaja kňazi, P. Kubovič a P. a jeden civilný učiteľ. 1.1.1709 sa vrátili dvaja pátri, neskoršie ďalší. 6.nov. prišiel gen. v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho. Slovenský kostol rekoncilioval P. Matej Weler, voj. sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom.
Rozdelenie Farnosti
Za reformácie bola erigovaná fara na Šp. Doline. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. R. samostatné kaplánske stanice, r. 1806 povýšené na fary, napr. Jakub, Uľanka a Harmanec. Kaplánske stanice boli zriadené pri špitáli roku 1303. R. 1303 sp. cum tribus capelanis - medzi 1332-1337 sp. Melchior - 1494 sp. Anton magister - 1503 sp. - od 1544 éra ev. farárov. správy vedenej jezuitami.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: d. 45,5m, š.12m, v.21 m. do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. ktorú upevnili na vnútorné pilastre. Svätyňa dostala oválnu podobu. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry a bočné krátke chóry s obrazovou sklomaľbou.
V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná, segmentovo zakončené z doby renesančnej. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Z južnej strany je štýlový, gotický. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Predstavujú vieru, nádej a lásku a svetlo viery. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici
Kaplnky
Na strane kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene, obdialníkového pôdorysu. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Druhou kaplnkou je kaplnka Tela Kristovho, združenia baníkov. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
História Kostola
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. Odpustkové buly, vydané r. sa dá uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. Pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. Kaplnka sv. Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota. Kostol sv. Stojí vedia farského zo severnej strany. Jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra.
Folklórna Skupina Goral Suchá Hora
Významným prvkom kultúrneho života v regióne je aj Folklórna skupina Goral zo Suchej Hory, ktorá pravidelne vystupuje na rôznych podujatiach. Súčasná folklórna skupina Goral zo Suchej Hory síce nemá dlhé pôsobenie, ale jej členovia sú plní chutí, elánu do ďalšej práce pri zachovávaní goralských zvykov, piesní, tanca a muziky, čo dokazujú aj tým, že sa im v roku 2019 podarilo zorganizovať už 12 ročník Goralskej nedele, na ktorej vystupujú nielen domáci gorali, či gorali z blízkych obcí, ale pravidelne aj hostia - folklórne súbory z iných regiónov, či blízkeho Poľska.
Folklórna skupina Goral Suchá Hora
Významné Vystúpenia a Aktivity
- Goralská Veľká Noc: Tradičné podujatie, ktoré skupina organizuje každý rok.
- Podroháčske Folklórne Slávnosti: Pravidelná účasť na tomto významnom festivale.
- Beskydské Slávnosti: Účasť mladších tanečníkov na festivale v Turzovke.
- Natáčanie s RTVS: Skupina sa zúčastnila natáčania koledovania pre reláciu Kapura.
- Medzinárodné Festivaly: Účasť na festivaloch v Poľsku a Českej republike.
Prehľad Vystúpení
Folklórna skupina Goral zo Suchej Hory má bohatú históriu vystúpení na rôznych podujatiach doma aj v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie patria:
- 2025: Lovčica Trubín, Banská Bystrica, Ždiar, Zuberec, Malatina, Chlebnice
- 2019: Stará Ľubovňa, Banská Bystrica, Pieniny, Vlachovo, Zuberec, Malatina, Ciekanow (Poľsko)
- 2018: Ludrová, Starý Smokovec, Zuberec, Belá, Oravice, Klenovec, Chlebnice, Suchá Hora
- 2017: Liesek, Ostrava, Hladovka, Tvrdošín, Stará Ľubovňa, Očová, Zuberec, Sihelné, Lendák, Stará Bystrica, Horný Hrušov, Dolný Kubín, Suchá Hora
- 2016: Suchá Hora, Zakamenné, Bratislava, Dolný Kubín, Bratislava, Brezovica, Sliače, Zázriva, Malatina, Východná, Námestovo, Liesek, Suchá Hora
- 2015: Liesek, Suchá Hora, Rosiná, Dolná Streda, Suchá Hora, Dzianisz (Poľsko), Rabčice, Turie, Heľpa, Červeník, Habovka, Rabča, Krajská súťaž pod Roháčmi, Suchá Hora, Zázrivá, Námestovo, Liesek
- 2014: Trstená, Liesek, Dolná Streda, Trnavská brána, Malatina, Chlebnice, Ptaszkowa (Poľsko), Nawojowa (Poľsko), Suchá Hora
- 2013: Bratislava, Liesek, Suchá Hora, Ždiar, Suchá Hora, Suchá Hora
- 2012: Liesek, Suchá Hora, Labowska (Poľsko), Mútne, Oravice, Sihelné, Východná, Oravský Podzámok, Suchá Hora
- 2011: Nižná, Krivany, Malatina, Starokrzepice (Poľsko), Stryszawa (Poľsko), Suchá Hora
- 2010: Liptál (Česká Republika), Vychylovke, Rabča, Suchá Hora
- 2009: Trstená, Suchá Hora, Skalité, Podbieľ, Malatiná, Oravice
- 2008: Dolný Kubín, Habovka, Mútne, Vychylovke, Očová, Zuberec, Oravice, Vitowe (Poľsko)
- 2003: Suchá Hora, Kokava nad Rimavicou, Malatina
- 2002: Dolný Kubín, Liptovské Matišovce, Práznov, Malatina, Mútne
- 2001: Veselé, Zvolen, Zuberec, Oravice, Detva, Východná, Malatina, Oravský Podzámok
- 2000: Suchá Hora, Horná Nitra, Telgárt, Tokáreň (Poľsko), Maríková, Detva, Dubnica
- 1999: Bratislava, Krivá, Tokáreň (Poľsko), Ždiar, Suchá Hora, Zuberec, Oravice, Detva, Pyrzyckie (Poľsko)
- 1998: Dolný Kubín, Nižná, Zázrivá, Suchá Hora, Zuberec, Sihelné