Chrám Matky Božej v Paríži, známy aj ako Notre-Dame, je jednou z najikonickejších pamiatok sveta. Jej história siaha až do 12. storočia, a jej architektonický štýl gotiky fascinuje milióny návštevníkov ročne. Katedrála Notre-Dame, majestátne dielo gotickej architektúry, už osem storočí dominuje ostrovčeku Île de la Cité v srdci Paríža. Tento ikonický chrám, známy aj ako Chrám Matky Božej v Paríži, je nielen symbolom francúzskej histórie a kultúry, ale aj najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži. Jej história je plná udalostí, od korunovácií kráľov až po ničivé požiare, ktoré formovali jej súčasnú podobu.
Katedrála Notre-Dame (zastarane Chrám Matky Božej) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seine v Paríži. Považuje sa za jednu z najkrajších príkladov francúzskej gotickej architektúry.
V tomto článku preskúmame jej bohatú históriu, architektonické detaily a vplyv na rôzne kultúrne a umelecké diela, vrátane tých na Slovensku.
NOTRE-DAME: Nejnovější zprávy o obnově katedrály
Zrodenie Gotickej Ikony
História Katedrály Notre-Dame sa začala v roku 1163, keď pápež Alexander III. položil základný kameň. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159. Základný kameň položili v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Výstavba trvala takmer dve storočia, a bola dokončená v roku 1345. Chrám bol postavený na mieste, kde kedysi stál pohanský chrám zasvätený bohovi Jupiterovi, neskôr Bazilika svätého Štefana.
Myšlienka postaviť novú katedrálu vzišla od francúzskeho kráľa Ľudovíta VI., ale zhmotnila sa až počas vlády jeho syna Ľudovíta VII.
Významný teológ Bernard de Clairvaux kázal o živote v chudobe a pokore a stavby monumentálnych chrámov považoval za hriech. Naopak opát benediktínskeho kláštora Suger inicioval prestavbu kostola Saint-Denis na veľkú presvetlenú baziliku, ktorú budú nasledujúce pokolenia označovať za prvú stavbu gotickej architektúry. Práve Francúzsko sa v tomto období stalo kolískou architektonickej revolúcie a doslova ho začali pokrývať impozantné katedrály, postavené v novom slohu, ktorý neskôr, v období renesancie, Taliani pomenovali s tak trochu hanlivým podtónom ako gotický.
Nové chrámy boli v prvom rade oveľa väčšie. Ich výrazná výška sa vysvetľuje čoraz silnejšou potrebou dominovať nad domami obyčajných ľudí. Umožnilo to zdokonalenie krížovej klenby a na tú dobu išlo o obrovský technický pokrok. Ďalšou novinkou boli vitráže, ktorých cieľom bolo osvietiť dušu a viesť ju k pravému svetlu, považovanému za atribút Boha. No a treťou novinkou boli sochy a reliéfy svätcov. To všetko útočilo na zmysly ľudí a veľkolepá katedrála, spĺňajúca tieto i ďalšie atribúty v tom čase nového architektonického štýlu, mala v druhej polovici 12. storočia obrovský význam.
Architektonické Skvosty a Symbolika
Katedrála Notre-Dame je majstrovským dielom gotickej architektúry. Jej charakteristické znaky zahŕňajú:
- Vysoké veže: Severná veža je o niečo väčšia ako južná. Dosahujú výšku 69 metrov.
- Vitráže: Okná s farebnými sklami, ktoré osvetľujú interiér a vytvárajú mystickú atmosféru.
- Sochy a reliéfy: Zobrazujú biblické výjavy a postavy svätcov.
- Chrliče: Fantastické beštie, ktoré chránia budovu a odháňajú zlé sily.
Zakrivená strecha symbolizuje Božiu loď, poskytujúcu útočisko a bezpečie veriacim. Steny sú z hrubého betónu, čo zdôrazňuje monumentalitu stavby, no zároveň poskytujú stabilitu a izoláciu. Materiály, ako betón, drevo, železo a sklo, sú použité v dokonalom súlade, čím vytvárajú unikátnu atmosféru.
Notre-Dame je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry. Jej masívne priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály:
- Portál Svätej Anny
- Portál Posledného súdu
- Portál Svätej Panny Márie
V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch kráľov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov, postaveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej.
Charakteristickými prvkami sú aj chrliče, ktoré nielenže chránia budovu pred tečúcou vodou, ale majú aj symbolický význam - odháňať démonov a zlé sily od chrámu.
Architektonické detaily Notre-Dame
Významné Udalosti a Vplyv Románu Victora Huga
Katedrála Notre-Dame zohrala dôležitú úlohu v dejinách Francúzska. V decembri 1804 sa tu korunoval Napoleon Bonaparte za francúzskeho cisára. Avšak, jej stav chátral, a francúzska revolúcia ju poškodila. V 19. storočí sa katedrála stala slávnou vďaka románu Victora Huga "Chrám Matky Božej v Paríži". Tento román prispel k záchrane a rekonštrukcii katedrály.
V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482 a katedrála Notre-Dame hrá v diele ústrednú rolu. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály. Victor Hugo svojím románom prispel k záchrane katedrály Notre-Dame a do určitej miery aj k tomu, že si našla miesto v srdciach mnohých Francúzov.
Chrám Matky Božej v Paríži je historický román od Victora Huga, ktorý sa odohráva v stredovekom Paríži v 15. storočí. Román je plný romantických prvkov, zobrazuje príbeh lásky, vášne, dobra a zla, spravodlivosti a krutosti, pričom sa zameriava na postavy krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda. Hlavnou myšlienkou diela je túžba po slobode, láske a ľudskosti, ako aj nenávisť voči bezpráviu a krutosti. Román zobrazuje konflikt medzi snom a skutočnosťou, pričom postavy sa snažia nájsť svoje miesto v spoločnosti a bojujú proti predsudkom a nespravodlivosti.
Román opakovane nastavuje zrkadlo spoločnosti, ktorá ľudí ako Quasimodo alebo Esmeraldu odmieta pre ich výzor alebo pôvod. Tieto postavy sú obeťou súdneho systému, masy aj mocenských hier cirkvi.
Victor Hugo, popredný predstaviteľ francúzskeho romantizmu, bol známy svojím citom pre spoločenské otázky, túžbou po zmene a záujmom o historické rekonštrukcie. *Chrám Matky Božej v Paríži* vznikol v roku 1831 v období rastúceho napätia medzi modernizujúcim sa Parížom a nostalgiou za veľkoleposťou minulosti. Hugo, podobne ako slovenskí romantici (napr. Andrej Sládkovič so záujmom o Kriváň či Ľudovít Štúr s víziou národnej obnovy), vníma pamiatky ako kľúč k národnej identite a pamäti.
Dej románu Hugo zasadzuje do konca 15. storočia, keď bol Paríž miestom prudkých sociálnych kontrastov. Chrám bol centrom nielen duchovného života, ale aj ľudových slávností, politických rozhodnutí a bojov o prežitie. Zároveň kniha vzniká v 19. storočí - v čase buržoáznych revolúcií, kedy sa otázky spravodlivosti a marginalizácie znovu dostávajú do popredia.
Chrám Matky Božej v Paríži nezostáva len výnimočnou umeleckou výpoveďou, ale aj varovaním pred ľahostajnosťou spoločnosti k iným, pred zneužitím moci a pred devastáciou kultúrneho dedičstva. Tematicky nadväzuje na tradíciu slovenskej literatúry, kde architektúra a “miesto pamäti” tiež zohrávajú dôležitú úlohu (porovnajme s Vajanského obrazom Turca či Dohnányho spomienkami na Bratislavu). Hugo poukazuje, že len skutočná ľudskosť - nie povrch, nie dogmatický zákon - dokáže napĺňať chrám života zmyslom. Aj dnes, keď zápasíme s otázkami spoločenskej nespravodlivosti či ochrany pamiatok, má jeho posolstvo stále čo povedať. Preto Chrám Matky Božej v Paríži ostáva živým dielom nielen literatúry, ale aj svedomia európskej civilizácie.
Požiar v Roku 2019 a Rekonštrukcia
V apríli 2019 zasiahol katedrálu Notre-Dame rozsiahly požiar, ktorý zničil jej veľkú časť. Pre mnohých Parížanov a ľudí na celom svete to bola veľká tragédia. Napriek tomu sa krátko po tejto udalosti začala rekonštrukcia stavby. Predpokladá sa, že Notre-Dame znovu otvorí svoje brány v roku 2024.
Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet správa o masívnom požiari, ktorý vypukol v strešnej časti katedrály. Vyše 400 hasičov sa podieľalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu. Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu.
Ľudia po celom svete súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzsku a miest.
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta.
Plány na otvorenie v roku 2024 by sa nemali oneskoriť.
Požiar Katedrály Notre-Dame v Paríži
Zaujímavosti o Notre-Dame
- Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži.
- Pôvodný projekt stavby počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou.
- Na jej pôvodnú drevenú kostru sa použilo drevo z tisícov stromov.
- Pred katedrálou sa nachádza miesto, ktoré je pomyselným stredom Paríža.
Základné fakty o Notre-Dame:
- Názov: Cathédrale Notre-Dame de Paris (Katedrála našej Pani v Paríži, teda Panny Márie)
- Začiatok stavby: 1163
- Dokončenie stavby: 1345
- Účel stavby: Rímskokatolícky katedrálny chrám
- Architektonický štýl: Gotika
- Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
- Dĺžka: 128 m
- Šírka: 48 m
- Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko
Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci. Cirkev si najímala remeselníkov a platila im poväčšine muštom.
Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok.
V katedrále sa nachádza vzácna relikvia - tŕňová koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta.
V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá sa z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk.
V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.
Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.
Katedrála Notre-Dame je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Notre-Dame je postavená na mieste pohanského mesta. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.
Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.
Notre-Dame v kultúre
Katedrála Notre-Dame sa objavila v niekoľkých filmoch, napríklad adaptácie románu "Chrám Matky Božej v Paríži" (1939, 1956, 1982) a animovaný film z produkcie Disney "Zvonár u Matky Božej" (1996). Notre-Dame si môžete všimnúť aj vo filmoch "Amélia z Montmartru" (2001), "Van Helsing" (2004), "Ratatouille" (2007) či "Polnoc v Paríži" (2011).
Balet SND si presne v deň 11. marca 2018 pripomenul 200. výročie narodenia velikána, jedného z najvýznamnejších osobností klasického baletu, ktorý vytvoril pre Petrohradský imperiálny baletný súbor vyše 50 baletov a štýl ballet à grand spectacle, do ktorého patrí aj Esmeralda, rovnako ako Korzár, ktorý bol uvedený v SND pred tromi rokmi v choreografii a réžii Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča. Rovnaký tím prišiel aj teraz, aby doslova preniesol históriu do našej súčasnosti. Prezentovať na jednej strane ruskú výpravnosť a francúzsku noblesu z dejín baletu, na druhej strane produkciu, ktorá spája vrcholnú tanečnú techniku, dramatický príbeh, veľkolepý vizuálny efekt, charakterové tance a ktorá svojou okázalosťou bola predvojom hollywoodskych projektov súčasnosti zrejme nie je ľahký počin.
Notre-Dame a Košice
V Košiciach sa konala výstava "Bolo raz jedno námestie", kde sa návštevníci mohli dozvedieť veľa faktov o histórii mesta. Súčasťou výstavy boli autentické fotografie a mapa centra Košíc z roku 1869. Návštevníci mohli vidieť film o poslednom košickom fiakristovi, alebo taký, v ktorom sa po meste prechádzajú komici Július Satinský, Milan Lasica a Miroslav Horníček. Ten sa stojac pri Dóme sv. Alžbety prirovnal ku Quasimodovi, slávnemu hrdinovi románu Victora Huga Chrám matky božej v Paríži.
Výstava mala za cieľ vyvolať diskusiu medzi Košičanmi v súvislosti s výstavbou auparku na námestí. Členovia Spolku na podporu skrášľovania Košíc tvrdia, že model bol doteraz vystavený na magistráte a z 240-tisíc Košičanov ho videlo možno len 1000 ľudí.
Prístup k Notre Dame
Najpohodlnejším spôsobom, ako sa dostať k Notre Dame, je parížske metro. Množstvo autobusových liniek má zastávky v blízkosti Notre Dame, čo umožňuje ľahký prístup z rôznych častí mesta. Pre tých, ktorí by radi zažili príchod k Notre Dame po Seine, je Batobus výbornou možnosťou. Batobus je služba riečnej dopravy, ktorá funguje ako vodný autobus s viacerými zastávkami pozdĺž rieky, vrátane zastávky pri Notre Dame. Pre tých, ktorí už sú v centrálnom Paríži, môže byť príjemným zážitkom prechádzka k Notre Dame.
Katedrála je dostupná pešo z mnohých turisticky populárnych miest, ako je Latinská štvrť, Louvre alebo Marais. Notre Dame pripomína svetu odolnosť a krásu tohto historického mesta.
Dejiny si treba pripomínať. Vzdávať hold géniom v oblasti výtvarného umenia je absolútnou samozrejmosťou vo svetových galériách a múzeách.
***