Ježiš Kristus a Poľsko v Historickom Kontexte

História kresťanstva v Poľsku je bohatá a plná významných udalostí a osobností. Tento článok sa zameriava na niektoré kľúčové momenty a svätých, ktorí zohrali dôležitú úlohu v poľskej náboženskej histórii.

Svätí a Blahoslavení

Svätá Štefánia

Narodila sa 7. septembra 1457 v lombardskom mestečku Orzinuovi neďaleko Brescie. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní.

Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, potvrdil pápež Benedikt XIV. dňa 14. decembra 1740.

Svätý Rajmund z Penafortu

Narodil sa okolo roku 1175 v Penaforte neďaleko Barcelony, v Katalánsku. Stal sa jedným z najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby. Roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v Barcelone vstúpil do Rehole kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie.

Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.

V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov.

Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII.

Blahoslavený Gundislav

Narodil sa koncom XII. storočia v Tagilde v Portugalsku. Zo začiatku bol farárom, potom štrnásť rokov putoval a navštevoval svätyne vo Svätej zemi a v Ríme. Keď ho po návrate domov privítali s vyhrážkami a palicami, začal viesť pustovnícky život. Napokon vstúpil do Rehole kazateľov. Po ukončení noviciátu dostal súhlas k tomu, aby sa v sprievode iného brata vrátil na staré pustovnícke miesto v Amarante. Ďalšie roky života vyplnil rozjímaním o nebeských veciach a kázaním evanjelia okolitým ľuďom. Dôraz kládol na asketické cvičenia. Zomrel v Amarante asi v roku 1259. Pápež Klement X. schválil jeho úctu 10. júla 1671.

Blahoslavená Anna Monteagudo Ponce de León

Narodila sa 26. júla 1602 v Arequipa v Peru. Jej otcom bol Španiel Šebastián Monteagudo de la Jara a matkou Peruánka Františka Ponce de León. Už od troch rokov veku ju rodičia zverili na výchovu dominikánskemu kláštoru sv. Kataríny, v ktorom zostala do štrnásteho roku života. Po roku strávenom v kruhu svojej rodiny proti vôli svojich rodičov sa vracia naspäť do kláštora, kde v roku 1618 vstupuje do noviciátu pod menom Anna od Anjelov.

V kláštore vykonávala službu kostolníčky (do roku 1632), úrad predstavenej noviciek (do roku 1645) a predstavenej kláštora (do roku 1647). Vždy bola vzorom dokonalej modlitby, milosrdnej lásky v kláštore ako aj mimo kláštora. Ochotná vždy poradiť, bola naplnená misionárskym nadšením a milosrdenstvom voči dušiam v očistci. Rehoľnú disciplínu udržiavala s vytrvalosťou, príkladnosťou, zrelosťou a vyrovnanosťou. Po desiatich rokoch paralytického onemocnenia a po následnom oslepnutí zomiera 10. januára 1686 vo veku osemdesiatštyri rokov. Už počas svojho života sa tešila povesti svätosti. Za blahoslavenú ju 2. februára 1985 vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Peru.

Blahoslavený Bernard (Anton)

Narodil sa vo vznešenej rodine roku 1430 v Katánii na Sicílii. Mladosť premárnil. Keď sa však v súboji ťažko poranil, odpovedal na volanie Božej milosti a v roku 1452 vstúpil k bratom kazateľom. Vo veľkej láske chcel slúžiť len Bohu, aby sa podobal ukrižovanému Kristovi, ktorého umučenie uctieval.

Vynikal prejavmi milosrdnej lásky voči blížnym, najmä k núdznym a nemocným. Z tohto dôvodu prijal pomoc urodzených spoluobčanov a postavil veľký špitál, ktorý stojí dodnes. Pokiaľ žil, múdro ho spravoval. Keď dostal príkaz, aby obnovil rehoľný život, celý sa venoval tomuto dielu. Horlivo kázal a mnohých spoluobčanov priviedol k Bohu. Zomrel v Katánii 11. januára 1487. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 8. marca 1825.

Svätá Margita Uhorská

Sv. Margita bola dcérou uhorského kráľa Belu IV. a Márie Laskarisovej, dcéry carihradského cisára. Ešte pred jej narodením (r. 1242) ju zasvätili Bohu ako obetu za oslobodenie vlasti od Tatárov. Pred dovŕšením jej štvrtého roku zverili ju mníškam dominikánkam vo Veszpréme. Keď mala iba dvanásť rokov, zložila rehoľnú profesiu do rúk Magistra rehole Humberta de Romans v novom kláštore v Budíne, ktorý postavil kráľ zvlášť pre ňu. Obdivuhodne rýchlo kráčala k vrcholu dokonalosti a celkom sa odovzdala ukrižovanému Kristovi.

Horlivo sa venovala rehoľnému odriekavému životu a skutkom milosrdenstva. S nadšením za obnovu pokoja a s neoblomnou statočnosťou pri odhaľovaní nespravodlivosti spájala dojemnú nežnosť voči sestrám, ktorým túžila preukazovať tie najnižšie služby. Obdivuhodnou láskou horela k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Vynikala úctou k Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Zomrela dňa 18. januára 1270 a pápež Pius XII. ju zaradil do počtu svätých dňa 19. novembra 1943. Jej telesné pozostatky sa v XVII. storočí stratili.

Ján Sobieski a Obrana Viedne

Jednou z kľúčových udalostí, kde sa prejavila kresťanská solidarita a viera, bola bitka pri Viedni v roku 1683. Poľský kráľ Ján III. Sobieski zohral zásadnú úlohu pri oslobodzovaní mesta od tureckej nadvlády. Jeho vojenská zdatnosť a hlboká viera boli kľúčové pre víťazstvo kresťanských vojsk.

Kara Mustafa Paša si bol na toľko istý svojím víťazstvom, že nepovažoval za potrebné, aby tieto dôležité kopce nad mestom, od západu vyčnievajúce, obsadil. Tak sa dostalo oslobodzujúce vojsko bez väčších ťažkostí na Lysú horu.

Posledný augustový deň dorazili vojská Sobieskeho do Oberhollabrunnu (Dolné Rakúsko). Karol Lotrinský bol pred časom súperom Sobieskeho ohľadom kandidatúry na poľský trón a tak stretnutie dvoch dávnych rivalov bolo údajne dosť trápne. Predsa sa však podarilo všetky ťažkosti premôcť a Karol Lotrinský predostrel svoj plán na napadnutie nepriateľa, na ktorý Sobieski pristal. Útok mal prichádzať smerom od Viedenského lesa.

Pôvodne mal viesť bitku sám cisár, a vtedy zasa on by si bol nárokoval vrchné velenie nad celým vojskom. Pápež Innocent XI. ho odrádzal od tohto úmyslu prostredníctvom kapucína, ľudového kazateľa, Marca z Avianu, ktorého radu cisár nakoniec prijal.

Veď je známe, že Ján Sobieski už pred východom slnka v malom kostolíku kamaldulského rádu, na Jozefovskej hore (terajší Kahlenberg) miništroval pri svätej omši, ktorú konal Marco z Aviana. Obľúbený ľudový kazateľ sa potom odobral na vyvýšenejšie miesto medzi vojsko s krížom v ruke, aby tam prosil za ochranu a víťazstvo kresťanov nad pohanským vojskom.

Vrchné velenie nad vojskom, ktoré sa rozložilo popri západnej časti Viedne, prevzal prirodzene Sobieski sám, lebo predsa len bolo treba považovať ho za vrchného vodcu celého kresťanského vojska, veď Poliaci tvorili viac ako tretinu kresťanského vojska. Prehliadnuc postavenie Turkov, ihneď postrehol neprajnú situáciu protivníka a čoskoro tichým, no, rozhodným hlasom uisťoval svoje okolie: „Kara Mustafa Paša zle rozložil svoj tábor. Pobijeme ich.“

Víťazstvo kresťanského vojska samo o sebe, ale najmä vo svojich dôsledkoch, bolo veľmi významné. Na bojisku ostalo asi 10 000 pobitých Turkov, kým na kresťanskej strane padlo asi 2000 mužov. Ohromná korisť padla do rúk víťazov: 117 kanónov, 15 000 stanov, medzi nimi i nádherný stan tureckého veľkého vezíra, na 10 000 volov a tiav, tiež toľko oviec, 600 mešcov plných piastrov, početné zástavy a iný vojnový materiál.

Oslobodenie prišlo pre mesto iste v poslednej hodine. Sám Sobieski píše o tom: „Mesto by sa už sotva bolo udržalo na päť dní. Cisársky hrad je dostrieľaný, je akoby prederavený, bašty sú podkopané a povyhadzované do vzduchu, takže poskytujú úžasný pohľad. Veď sú to už len ohromné sutiny kamenia. Všetky vojská konali statočne svoju úlohu. Všetci pripisujú víťazstvo Bohu a mne“.

Tabuľka: Prehľad Kľúčových Osobností

tags: #jezis #kristus #polskym #kralom