Koho narodenie si pripomíname v tento čas? Ktože sa nám to narodil? Kto je vlastne Ježiš?
Pre hinduistov je jeden z potulných liečiteľov alebo jednoducho len jeden zo ctihodných učiteľov. Liberálni teológovia veria, že bol dokonalý morálny vzor pre celé ľudstvo. Moslimovia veria tomu, že bol jeden z prorokov. Satanisti si myslia, že bol porazený a pre ďalších ľudí je len nejakým anjelom alebo duchom, ktorý tu kedysi bol.
Ak veríme tomu, že Ježiš je Boh, ktorý sa stal človekom, tak jeho slová majú nenahraditeľnú moc a význam pre celé ľudstvo. Otázkou pre teba teraz je: Kým je Pán Ježiš pre teba? Je pre teba len jeden z múdrych ľudí, liečiteľ, dokonalý vzor morálky?
Čo možno vedieť o Ježišovi z Nazareta? To je základná otázka historického výskumu o Ježišovi, ktorý od svojich začiatkov zamestnáva teológov a začal sa anonymným zverejnením od H. S. Reimarusa († 1768) pochádzajúcich „Wolfenbüttelských fragmentov“ G. E. Lessingom († 1781). Zatiaľ čo kristológia sa zaoberá systematickou teologickou a spirituálnou reflexiou o význame osoby Ježiša Nazaretského, pod heslom historický Ježiš si všíma jeho život z historickej perspektívy.
Ježiš, galilejský Žid, žil a pôsobil v nábožensky a politicky pohnutej dobe. V Palestíne sa nachádzali obidve židovské školy Hillel a Šammai v najväčšom rozkvete. V Alexandrii v Egypte písal a vyučoval náboženský filozof Filón Alexandrijský († po 40). Niekoľko rokov po Ježišovej smrti sa v Jeruzaleme narodil Jozef Flávius († okolo 100), najvýznamnejší židovský historik v antike.
V „Antiquitates Iudaicae“ (93/94) informuje, že Ježiš žil v dobe rímskeho prokurátora Poncia Piláta a zomrel v Jeruzaleme smrťou na kríži (ant. Ježiš pochádzal z Nazareta, a síce z rodiny remeselníka. Jeho Matúšom a Lukášom dosvedčené narodenie v Betleheme (Mt 2,1; Lk 2,4-16) sa nedá historicky dokázať, ale nemožno ho ani s istotou vylúčiť. Rok narodenia je sporný.
Ježiš sa zaiste narodil pred smrťou Herodesa Veľkého v roku 4 pred naším letopočtom. Informácie na začiatku Lukášovho príbehu o detstve (Lk 2,1n) nasvedčujú narodeniu v posledných rokoch vlády Herodesa. Na začiatku Ježišovej verejnej činnosti stojí krst vodou Jánom Krstiteľom. Ježiš mohol zakúsiť túto udalosť ako rozhodujúci povolávajúci zážitok.
Kto bol Ježiš? | 3-MINÚTOVÝ KATECHIZMUS 27
Ježiš sa líši od Jána v tom, že v centre jeho ohlasovania nie je nastávajúci Boží súd hnevu, ale priblížené Božie panovanie, ktoré Ježiš vidí začínať svojím pôsobením. Na začiatku svojho ohlasovania Ježiš opustil svoju rodinu v Nazarete a najskôr býval asi v dome rybára Šimona. Okruh Ježišovej pôsobnosti sa obmedzoval spočiatku na jeho vlasť Galileu. Zhromaždil okolo seba kruh učeníkov. Užší kruh učeníkov tvorili Dvanásti. Oni reprezentujú dvanásť kmeňov zahŕňajúcich ľud Izraela, primárneho adresáta Ježišovho poslania. Hovorcom kruhu Dvanástich bol Šimon z Kafarnaumu, ženatý rybár. Aj iní členovia kruhu Dvanástich mohli byť ženatí.
Naproti tomu Ježiš podobne ako Ján Krstiteľ žil v bezženstve - na znak „výlučnosti a úplnosti svojho poslania“ (J. K širšiemu kruhu učeníkov patrili od začiatku aj ženy, medzi nimi Mária z Magdaly, ktorej sa v evanjeliách pripisuje veľký význam (Mt 28,1; Lk 8,2; Jn 19,25; Jn 20,1.11-18). Ježišovo verejné pôsobenie podľa synoptikov trvalo jeden rok, podľa Jána dva až tri roky.
Mnohé hovorí za to, že Ježiš zomrel v roku 30, a síce 7. apríla, pretože pri tomto termíne pripadol prípravný deň na sviatok Paschy na piatok, v ktorý bol Ježiš podľa Jána ukrižovaný. Ježiš síce iste nešiel do Jeruzalema s úmyslom, aby zomrel, avšak zjavne hľadal nejaké rozhodnutie a bol si pritom celkom vedomý vysokého rizika. Lebo jeho ohlasovanie prichádzajúcej Božej vlády a jeho mesiášske povedomie sa museli zraziť s predstavami a očakávaniami kňazov a saducejov, ktorí s farizejmi reprezentovali ľud.
Tento konflikt sa vyhrotil vo vyhnaní obchodníkov a predavačov z chrámového okrsku (Mk 11, 15 - 18). Tzv. Či tým Ježiš chcel predpovedať koniec chrámového kultu, to musí zostať otvorené a závisí to od toho, či sa logion o chráme (Mk 14,58) počíta k ipsissima verba Jesu.
V každom prípade sa Ježiš musel pri svojom vystúpení v Jeruzaleme ocitnúť v konflikte so židovskými autoritami, takže je pravdepodobné, že ho členovia Synedria nechali zatknúť a vydali Pilátovi. Prečo prišiel Ježiš k smrti, kto sa na nej podieľal a kto je za ňu zodpovedný? Formálny rozsudok smrti zo strany Synedria, z ktorého vychádza Marek 14,64, je s veľkou istotou vylúčený, keďže Synedrium počas rímskej okupácie nebolo k tomu oprávnené.
Podľa názoru židovského sudcu a právneho učiteľa Chaima Cohna († 2002) malo vypočúvanie pred členmi Synedria za cieľ odhovoriť Ježiša od jeho nároku, že je Mesiášom Izraela, aby ho zachránili; avšak tým sa bagatelizuje zjavný konflikt medzi Ježišom a židovskou vrchnosťou.
Väčšina exegétov vychádza skôr z toho, že členovia Synedria okolo veľkňaza Kajfáša nechali zatknúť Ježiša komandom z chrámovej polície a kňazskej palácovej stráže, aby ho vypočúvali a vydali Pilátovi (porov. Niektorí exegéti sú názoru, že ho nechali zatknúť z dôvodu politického poburovania a v záujme židovského ľudu ho vydali ešte pred sviatkom Paschy: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud“ (Jn 18,14).
Pravdepodobnejšie je vychádzať spolu so Svätým písmom z náboženského konfliktu Ježiša so Synedriom a tak nielen z poriadkovo-politických, ale aj z teologických motívov. Tzv. vyčistenie chrámu (Mk 11,15-19) mohlo byť bezprostrednou pohnútkou k zatknutiu (Mk 14,58; 11,15-19). Síce Ján 2,14n - po zničení chrámu v roku 70 po Kristovi - chápe vyčistenie chrámu ako odstránenie chrámového kultu.
Logion o chráme, ktoré patrilo pravdepodobne do skorej súvislosti tradície o vyčistení chrámu, sa vo svojej nám známej forme rozoznateľne vzťahuje na Ježišovo zmŕtvychvstanie, a preto je sotva pôvodné. Obvinenie, že Ježiš si nárokuje kráľovstvo Židov, sa nemohlo opierať len o vyčistenie chrámu, resp. o logion o chráme. A tak nie je ani vylúčené, že sa Ježiš na konci sám pred Synedriom (Mk 14,6n) a v procese (Mk 15,2) priznal ako Mesiáš Izraela a kráľ Židov.
Už v jeho identifikácii so Synom človeka vidia niektorí exegéti nepriame prihlásenie sa k mesiášskej dôstojnosti, takto aj židovský učenec D. Evanjelickí exegéti G. Theißen a A. Merz vychádzajú vo svojom štandardnom diele „Der historische Jesus. Ein Lehrbuch“ z toho, že Ježiš zhodnotil titul Syn človeka mesiášsky a vzťahoval ho na seba. Mesiášsky nárok sa vraj bezprostredne dotýkal politickej vlády, keďže Mesiáš Izraela ako Bohom ustanovený kráľ mal posvätiť a zhromaždiť ľud (Ž 17,3 n. 32), ale nárok na kráľovstvo predstavoval podľa rímskeho zákona zločin hodný smrti.
Keďže Ježiš sa považoval za poslaného k celému ľudu Izrael, šiel definitívne do Jeruzalema, ktorý už predtým viackrát navštívil pri príležitosti veľkých pútnických sviatkov. Toto mesto bolo v tej dobe (ako i dnes) národným a náboženským centrom Izraela.
S odkazom na zhodujúce sa svedectvo štyroch evanjelií je exegetický výskum vcelku zajedno v tom, že Ježiš zomrel v piatok. Podľa synoptikov bol tento piatok prvým slávnostným dňom sviatku Paschy, ktorý sa začína sederovým večerom po zotmení. A tak synoptici vychádzajú z toho, že pri poslednej večeri Ježiša s jeho učeníkmi išlo o paschálne stolovanie (Mk 14,12-16; Mt 26,17-19; Lk 22,7-13.15); dňom Ježišovej smrti musel byť potom 15. Nisan.
Ján stanovuje ako deň Ježišovej smrti prípravný deň k sviatku Paschy (Jn 19,14), teda 14. Nisan, v ktorý sa v chráme zabíjali veľkonočné baránky. Preto členovia Synedria, ktorí vypočúvali Ježiša, odmietali vstúpiť do pretória, „aby sa nepoškvrnili, ale mohli jesť veľkonočného baránka“ (Jn 18,28). Podľa štvrtého evanjelistu sa deň Ježišovej smrti a Pascha zhodujú; a tak zdôrazňuje, že v tú sobotu bol „veľký sviatok“ (Jn 19,31).
Po tom, čo bola od J. Sotva našiel uznanie pokus francúzskeho historika A. Jauberta († 1980) harmonizovať chronológiu evanjelií prijatím rozličných kalendárov, oficiálneho Jeruzalemského mesačného kalendára a Slnečného kalendára Esénov. Prevzatie esénskeho slnečného kalendára by predpokladalo aj vzťah Ježiša s Esénmi, ktorý je dnes sotva ešte považovaný za pravdepodobný. No predovšetkým Ježišovo ohlasovanie sa sotva znáša s rigoróznou sobotnou praxou Esénov.
Proti chronológii štvrtého evanjelistu sa často argumentovalo jeho zjavným teologickým záujmom. Avšak novšie výskumy ukázali, že príbeh utrpenia podľa Jána má silný záujem o historické fakty, štvrtý evanjelista disponuje mimoriadnymi poznatkami o miestach a je veľmi dobre oboznámený so židovskými sviatkami. Výsluch Ježiša pred členmi Synedria v noci, resp. ráno na sviatok Paschy je veľmi nepravdepodobný, takisto aktivity židovských žalobcov pred Pilátom.
Podľa chronológie synoptikov by členom Synedria sotva zostal čas na prípravu a slávenie sviatku Paschy. Podľa astronomických výpočtov pripadá 14. Ak k tomu vezmeme Lukášovu chronológiu 3,1, Ján Krstiteľ začína svoje kázanie pokánia pri Jordáne „v pätnástom roku vlády cisára Tibéria“ (Lk 3,1a), pričom podľa rímskeho výpočtu ide o obdobie medzi rokmi 28 a 29.
Ježišov proces sa stal v modernom výskume na židovskej i kresťanskej strane predmetom dôkladných výskumov. Aj keď sa časti Synedria aktívne podieľali na vydaní Ježiša, jednako neexistoval žiaden židovský rozsudok smrti proti Ježišovi. Proces proti Ježišovi bol rímskym súdnym procesom. Nie nejaká židovská inštancia, ale rímsky miestodržiteľ Pilát odsúdil Ježiša na smrť a dal ho popraviť.
Obvinenie z „Bohovraždy“ na adresu Židov sa opiera o správy evanjelií. Nebol to však ľud Židov, ktorý priviedol Ježiša k smrti; boli to (jednotliví) členovia Synedria a rímsky miestodržiteľ Pilát, ktorí odstránili Ježiša. Dochovaný nápis na kríži „Židovský kráľ“ (Mk 15,26) udáva dôvod popravy.
Tento „titulus“ je všeobecne považovaný za autentický. A tak Ježiš bol ukrižovaný, pretože sa mu vyčítalo, že si osoboval kráľovstvo. Tým sa myslí obvinenie od členov Synedria, že sa vydával za pretendenta na mesiáša a kráľa. Keďže nárok na kráľovstvo predstavuje podľa rímskeho zákona zločin hodný smrti, totiž crimen laesae maiestatis populi Romani (zločin urážky majestátu), Pilát odsúdil Ježiša na smrť.
Rímskymi vojakmi, ktorí boli poverení jeho popravou, bol Ježiš najskôr zbičovaný a potom ukrižovaný mimo mesta na Golgote, „čo v preklade znamená Lebka“ (Mk 15,20-32). Ježiša na kríž pravdepodobne priklincovali, a nie uviazali; že to bolo celkom bežné, to ukazujú posmrtné pozostatky ukrižovaného z Giv’at ha-Mitvar, ktoré boli nájdené v roku 1968.
Aké boli Ježišove posledné slová? Marek a Matúš tradujú výkrik opustenosti (Mk 14,34.37; Mt 27,46.50), ktorý však bol súčasťou dôveryplnej modlitby (Ž 22,2). Podľa Lukáša Ježiš hovoril židovskú večernú modlitbu (Ž 31,6) predtým, ako vydýchol svojho ducha (pneuma; Lk 23,46).
Jednomyseľná informácia evanjelií je taká, že ešte v deň Ježišovho ukrižovania jeho mŕtve telo pochoval Jozef z Arimatey (Mk 15,42-47). Evanjelista Ján vychádza z toho, že aj Nikodém bol pri Ježišovom pohrebe (Jn 19,39).
Ježišovým životom sa učenci zaoberali od začiatku - takto Augustín ([† 430] cons. ev.) alebo Ludolf Saský ([† okolo 1378] Vita Christi). Hodina moderného historického výskumu o Ježišovi nadišla počas osvietenstva, z dôvodu otvorenia nových prístupov k viere v Krista, ale aj kvôli vyslobodeniu historického Ježiša z údajných dogmatických prisvojení.
Prvá fáza (First Quest) sa začína pri H. S. Reimarusovi († 1768), zahŕňa výskum Ježišovho života v 19. storočí a siaha až po W. Wredeho († 1906). Po nej nasleduje krátka fáza radikálnej historickej skepsy (No-Quest); tú predstavuje R. Bultmann († 1976), ktorý sa nazdával, že o historickom Ježišovi nemožno vedieť nič isté okrem toho, že žil a zomrel.
Druhá fáza historického výskumu o Ježišovi (New or Second Quest) sa začína Bultmannovým žiakom E. Käsemannon († 1998), ktorý v roku 1954 napísal epochálny článok „Problém historického Ježiša“, v ktorom v protiklade k svojmu učiteľovi Bultmannovi považuje za možné určite poznanie o kľúčových údajoch v Ježišovom živote a o obsahu Ježišovho posolstva.
Käsemann pri svojom pýtaní sa na historického Ježiša vychádzal zo synoptickej tradície a zameriaval sa na dvojaké kritérium rozlišovania: za ježišovské treba považovať to, čo sa nedá vysvetliť ani zo židovského prostredia a ani zo života a náuky prakresťanstva. Začiatok tretej fázy historického výskumu o Ježišovi (Third Quest) sa datuje do 80. rokov 20. storočia. Podľa zadania Käsemannom navrhnutého rozlišovacieho kritéria sa podniká pokus preskúmať Ježiša na pozadí židovstva jeho doby, pričom sa zohľadňujú mimokánonické pramene (napr.
Kresťanské vyznanie viery (Nicejsko-konštantínopolské i Apoštolské) sa zakladá na predpoklade, že Ježiš žil a bol ukrižovaný za vlády Poncia Piláta. Spisy Nového zákona predstavujú dokumentmi viery, avšak pre otázku historického Ježiša v žiadnom prípade nie sú nedôležité, ako ukázali novšie dejiny moderného historického výskumu o Ježišovi.
Keďže katolícka exegéza sa od Druhého vatikánskeho koncilu bez výhrad otvorila modernému historickému výskumu o Ježišovi, sotva ešte existujú konfesionálne rozdiely. Je nápadné, že od Käsemanna vzrástla dôvera v historický výskum o Ježišovi a využívajú sa inovatívne metodické prístupy; ale dodnes sa rozdielne zodpovedá príslušná otázka. Niektorí bádatelia si myslia, že poznanie o historickom Ježišovi sa obmedzuje na niekoľko kľúčových údajov.
Biblia hovorí, že bol ešte pred stvorením sveta. Tiež hovorí že NÍM a SKRZE NEHO VŠETKO POVSTALO A STOJÍ! On existoval ešte skôr ako samotný svet a cez Neho bol stvorený celý svet. Na inom mieste je zase napísané, že On je SLOVO, (LOGOS = Slovo, zákon; Ev. Jána 1). Boh na počiatku, keď tvoril svet, tak povedal a stalo sa! Povedal „buď svetlo“ a bolo svetlo.
Je to možno pre nás ľudí ťažké pochopiť, ale On sám je TO SLOVO! Tento zákon, alebo toto slovo, ktorým celý svet povstal a na ktorom stojí, by sa bez Neho rozpadol. Ježiš je tak isto nazvaný Prvým a Posledným - Alfou a Omegou, ten u ktorého to všetko začalo a u ktorého to všetko raz skončí. Začalo to slovom, skončí to slovom, a potom už bude iba večnosť.
Je napísané o ňom, že vyšiel z Boha Otca. Vyšiel ako Slovo - z plnosti srdca hovoria ústa - ON SÁM JE ZJAVENÍM OTCOVHO SRDCA. Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa pozrieme na Krista, tak Ho môžeme vidieť, aký je. Raz som mal možnosť čítať kritiku jedného muža, prečo odmieta Boha a je ateistom. On napísal niečo v tom zmysle: „Prečo by som mal veriť v Boha, pred ktorým si musím pokľaknúť na to, aby mi pomohol?“. Ak by som mal možnosť mu na to odpísať teraz, tak by som mu napísal, Boh sám sa k tebe už sklonil z Neba, aby ťa ZACHRÁNIL!!
On, ktorý býval v Nebesiach, Kráľ slávy cez ktorého všetko bolo a je stvorené, tak On sám sa sklonil, zanechal slávu, zostúpil z nebies a stal sa človekom. Nielenže si zobral telo človeka, ale On sám sa stal človekom, jedným z nás. Narodil sa z panny. Žil život ako obyčajný človek a všetci si mysleli, že je syn tesára Jozefa. Mal svoje vlastné telo z mäsa a kostí, a bol rovnako pokúšaný vo všetkom ako my, ale bez toho, aby zhrešil.
Zakúšal takisto slabosť, rovnako ako každý človek. Zažíval hlad, chlad, sklamanie, opustenosť a zradu od najbližších. Od jeho narodenia sa ho Herodes snažil zabiť, keď prišiel medzi vlastných, tí ho neprijali. Keď vstúpil do služby, tak Jeho vlastná rodina mu neverila. Boh sa stal človekom! Ježiš je často v Novej zmluve tiež nazývaný Synom človeka (SYN - druhá osoba trojice, človek - to hovorí za ľudskú časť).
Počas celého svojho života bol 100 % Bohom, ale aj 100 % človekom. Boh sa stal človekom v osobe Ježiša Krista, a nie len kvôli tomu, aby nám ukázal ako žiť. Dôvod prečo to urobil, je kvôli TEBE A MNE! Kvôli tomu, aby mňa a teba zachránil! Preto, lebo túži po vzťahu s nami. Preto, lebo nás miluje. Preto bol ochotný vzdať sa všetkého, opustiť Nebo a stať sa človekom.
Kráľ kráľov a Kráľ neba nezostúpil z Neba preto, aby sme mu slúžili. Jemu bolo dosť v Nebi slúžené, koľko a kedy chcel. Zostúpil z Neba preto, aby slúžil tebe a dal svoj život ako výkupné za všetkých. Preto mám pre teba otázku, kto je Ježiš Kristus v tvojom živote??? Kým je pre teba? Je to len jeden z prorokov, morálny vzor, alebo len nejaká historická postava?
Pre mňa je Ježiš Kristus môj osobný spasiteľ, Pán aj Boh, ale aj najbližší priateľ. Nebol som stále veriaci, ale dnes viem že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobil. Chcem ťa poprosiť, zmier sa s Bohom skrze Ježiša, ak ešte nie si. Odporúčam si to preštudovať.