Reformovaná Cirkev Spišská Nová Ves: História a Vývoj

V nasledujúcom článku sa budeme venovať histórii a vývoju reformovanej cirkvi so zameraním na oblasť Spišskej Novej Vsi.

Počas celého vývoja tokajského vinohradníctva a vinárstva bola Malá Tŕňa neodmysliteľnou súčasťou tejto vinohradníckej oblasti.

Malá Tŕňa je maďarská obec v Zemplínskej župe. Elek Fényes v roku 1851 o Malej Tŕni píše: ''Táto obec ešte patrí k oblasti Hegyalja /Podhorie/ a zo severu uzatvára túto významnú oblasť. Jej víno je osobitne cenené pre korenistú chuť''.

Aj na sneme Zemplínskej župy v Sátoraljaújhely v roku 1820 bola Malá Tŕňa a Sátoraljaújhely /časť Káte/ zaradené do Tokajskej vinohradníckej oblasti.

V kráľovskom dekréte z roku 1737 patrila do tokajského Podhoria /Hegyalja/ aj Malá Tŕňa.

V urbárskom zápise z 8. apríla 1772 sú informácie aj o stave vinohradníctva. Zápis o Malej Tŕni uvádza: ''Hôr rodiacich hrozno majú dostatok, produkujú dobré víno, vhodné na zahraničný obchod. Keďže rodáci majú vinice v prevažnej časti honov, zaoberajú sa vincúrstvom, pastierstvom a motykou sú schopní zarábať peniaze''.

V súpise z roku 1865 mala Malá Tŕňa 143 ha viníc.

Vo Vinohradníckej štatistike Uhorska, ktorú v roku 1873 zostavil Karol Keleti je v Malej Tŕni uvedených 106,5 ha vinohradov.

Správy o viniciach v katastrálnom území Malej Tŕne sú od roku 1475. Latinská listina v uvedenom roku uvádza vinice na území dediny Malá Tŕňa / ''vinea in territorio possessionis Kysthoronya''/.

Do dejín Malej Tŕne sa výrazne zapísal vpád Tatárov v roku 1567. Tatári vyplienili obec, zničili vinice a zapálili jedenásť domov. Zostávajúce domácnosti platili daň kráľovi od 8 port /porta=celá sedliacka usadlosť/. V 15. storočí platili sedliacke domácnosti daň od porty jeden zlatý /l 00 denárov/. V druhej polovici 16. storočia už dve zlaté /200 denárov/, v prvej polovici 17.

Určitý obraz o veľkosti obce a jej demografickom vývoji poskytujú súpisy. Súpis z roku 1582 uvádza, že Malá Tŕňa mala 14 port. V roku 1600 mala 33 poddanských domov a patrila medzi veľké zemplínske dediny. Rozsah jej osídlenia až do začiatku 17.

Negatívny vplyv na vývoj obce mali protihabsburské stavovské povstania v priebehu 17. a začiatkom 18. storočia.

Poddanského obyvateľstva v 17. storočí ubúdalo a chudobnelo. Začiatkom 17. storočia /1610/ boli sedliacke usadlosti v Malej Tŕni zdanené iba od 4 port a roku 1635 iba od 2,5 porty.

Súpis, ktorý sa uskutočnil po porážke protihabsburského stavovského povstania Františka II. Rákocziho dokumentoval, že Malá Tŕňa mala iba dvanásť poddanských domácností /1715/. Aj v ďalšom súpise, ktorý sa uskutočnil v roku 1720 je v obci uvedených 19 poddanských usadlostí, pričom udáva, že sa tam nachádzali výnosné vinice.

Aj do dejín Malej Tŕne kruto zasiahla morová epidémia v roku 1663 a cholera v roku 1831. V súvislosti s cholerovou epidémiou vzniklo Východoslovenské roľnícke povstanie, ktorého sa zúčastnili aj obyvatelia obce. V rokoch 1884 a 1903 vyhorela počas veľkých požiarov takmer celá obec.

Významným dokladom o vinohradníctve je listina Turčianskej prepozitúry z roku 1252. Belo IV. v nej obdaril premonštrátov v Kláštore pod Znievom 4 vinohradníckymi usadlosťami medzi Sarospatakom a Bodrogolaszi, t.j. v Sáre.

Listina z roku 1311 udáva, že pavlínsky rád dostal za riečkou Roňava na hradnom vrchu, nazývanom Oremus pri Sátoraljaujhely sedem kopáčov viníc, t.j.

Súpis z roku 1865 uvádza 21 hornozemplínskych obcí, ktoré mali vinice na rozlohe 1028 hektárov. Najväčšiu rozlohu viníc mali Kráľovský Chlmec /149 hektárov/, Malá Tŕňa /143 ha/, Viničky /97ha/, Bara a Černochov /po 85 ha/, Streda nad Bodrogom /85 ha/ a Veľký Kamenec /78 ha/.

Vo Vinohradníckej štatistike Uhorska Karol Keleti v roku 1873 zdokumentoval, že v severnej časti Zemplínskej župy pestovali hrozno v 27 obciach 1343 vinohradníci. Z uvedeného počtu obcí patrilo do okresu Kráľovský Chlmec l O, Michalovce 8, Sátoraljaujhely 8 a Sečovce l.

Z rozlohy viníc 560 ha /1873/ mala Malá Tŕňa vinohrady na 106,5 ha, Viničky 94,4 ha, Kráľovský Chlmec 244,4 ha, Streda nad Bodrogom 150,8 ha, Sečovce 80,6 ha, Veľký Kamenec 71,9 ha a Malý Horeš 63,9 ha.

V kráľovskom dekréte z roku 1737 je ohraničené ''Podhorie'' /Hegyalja/ vinohradmi v Tállyi, Golope, Rátke, Zombore, Onde, Liszke, Zsádaniy, Olaszi, Pataku, Ujhely a Malej Tŕni.

Po fyloxérovej skaze v 80-tych rokoch 19. storočia zaradili do Tokajskej vinohradníckej oblasti 31 obcí, medzi nimi aj Malú Tŕňu, Viničky a vinohrady na Kate /Katy/ nad Sátoraljaujhely /dnes Slovenské Nové Mesto/.

Začiatkom 20. storočia mal v Malej Tŕni najväčšie majetky gróf Aladár Hardenberg, ktorému patrila aj panská kúria, postavená pravdepodobne ešte za Rákocziovcov.

Niektoré pramene uvádzajú, že na obecnom úrade boli zachované listiny od Františka II. Rákocziho a jeho sestry Júlie, ktoré sa však doteraz nepodarilo objaviť.

Prvé údaje o demografickom vývoji obce sa zachovali z roku 1557, keď mala Malá Tŕňa 13 usadlostí.

Protihabsburské povstania v 17. storočí a začiatkom 18. storočia negatívne zasiahli do vývoja obce.

Pri súpise domov po protihabsburských stavovských povstaniach a hlavne po porážke povstania Františka II. Rákocziho, mala obec na základe súpisu z roku 1715-35 opustených a 12 obývaných domácností. Doosídľovanie obce sa uskutočňovalo v priebehu 18. storočia.

Potvrdzuje to sčítanie obyvateľstva v roku 1787, na základe ktorého žilo v Malej Tŕni v 87 domoch 374 obyvateľov. Silné migračné vlny a tragické udalosti v dejinách obce spôsobili, že v roku 1828 mala už iba 48 domov a 372 obyvateľov.

Vcelku však možno konštatovať, že v ďalšom demografickom vývoji Malej Tŕne bol zaznamenaný mierny pokles počtu obyvateľstva, ktorý bol zapríčinený hlavne vysťahovalectvom.

Potvrdzuje to sčítanie obyvateľstva v roku 1869, keď mala obec 620 obyvateľov a roku 1890, keď sa ich počet znížil na 509 t.j. o 111 osôb.

V priebehu 20. storočia sa počet obyvateľstva obce mierne zvyšoval. Podľa štatistiky žilo v Malej Tŕni v roku 1900 - 605, 1921 - 615, 1930 - 702, 1940 - 836 a 1948 - 908 obyvateľov, čo bolo najviac v celej histórii obce. V ďalších povojnových rokoch sa počet obyvateľstva stále znižoval.

Zaujímavé poznatky zachovala štatistika o konfesijnom a národnostnom zložení obyvateľstva obce v 20. storočí. Keď v roku 1900 žilo v obci iba 19 Slovákov a 586 Maďarov, tak v roku 1930 bolo 177 slovenskej a 425 maďarskej národnosti. Pri sčítaní v roku 1991 žilo v obci 333 obyvateľov slovenskej, 163 maďarskej a l inej národnosti.

V konfesijnom vývoji obce majú dominantné miesto tri kresťanské cirkvi: rímskokatolícka, gréckokatolícka a reformovaná. Kým počet veriacich rímskokatolíckej cirkvi sa v rokoch 1900-1930 zvýšil zo 105 na 179 a gréckokatolíckej zo 153 na 163, tak počet reformovaných sa v uvedených rokoch znížil z 325 na 290.

V uvedených rokoch sa počet izraelitov zvý...

Niektoré pramene uvádzajú, že pod starou zemianskou kúriou, ktorú vlastnil začiatkom 20. storočia gróf Aladár Hardenberg boli ešte z čias Rákocziovcov starodávne pivnice a chodby, o ktorých niektorí tvrdili, že už počas tatárkeho vpádu slúžili ako úkryty pre obyvateľstvo.

Časť autorov spája ich vznik s kláštorom rádu augustiniánov. Pivnice mali veľmi úzke chodbové priestory cez ktoré mohol prejsť iba jeden človek. V ďalšej časti sa však náhle rozširovali a tvarom pripomínali hrušku.

Evanjelický kostol v Spišskej Novej Vsi

Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Malej Tŕne

tags: #reformovana #cirkev #snv