Kresťanstvo a Biblia: História, Vznik a Význam

Biblia, známa aj ako Sväté písmo, je slovo gréckeho pôvodu a znamená "knihy". Podľa Guinessovej knihy rekordov je Biblia najpredávanejšia kniha všetkých čias a má obrovský vplyv na náš svet. Ponúkame vám komplexný prehľad informácií o Biblii: o jej obsahu, histórii a význame.

Čo Znamená Slovo Biblia?

Toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená „knihy“. Je to v podstate pestrá zbierka listov, piesní, proroctiev, historických príbehov a pravidiel náboženskej viery a morálky.

Bibliu napísalo asi 40 rôznych autorov v rozpätí asi 1200 rokov: od cca 10. storočia pred Kristom po cca 2. st. n. l. Písali ju slávni aj neznámi ľudia s veľmi odlišnou životnou skúsenosťou - rybár, vojak, pastier, colník, lekár, básnici, kňazi, proroci ba i králi. Väčšina z nich sa navzájom nepoznala, hovorili rôznymi jazykmi a žili v rôznych krajinách a kultúrach. O to zarážajúcejšia je jednotnosť ich posolstva!

Kresťania veria, že aj keď Bibliu písali obyčajní ľudia, pri písaní ich viedol sám Boh.

V Akom Jazyku Bola Napísaná Biblia?

Biblia bola napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina Starého zákona bola napísaná v hebrejčine, ktorá bola hlavným jazykom Izraelitov. Aramejčina sa používa len v niektorých prorockých knihách.

Starý zákon vznikol v biblickej hebrejčine a čiastočne aj v aramejčine. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a v minulosti sa používala najmä v oblasti Mezopotámie - približne na území dnešného Iraku. Pôvodná hebrejská abeceda obsahovala 22 znakov, pričom všetky predstavovali spoluhlásky.

V prvom storočí pred naším letopočtom sa medzi židmi prestávala bežne používať hebrejčina a postupne ju nahrádzala aramejčina - jazyk, ktorým podľa viacerých zdrojov hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa tak presunula do akademickej a duchovnej sféry. Aby bežní veriaci rozumeli posvätným textom, rabíni ich začali prekladať a vysvetľovať do aramejčiny. Takto vznikli tzv. targúmy - ústne preklady a výklady častí Tanachu.

Nový zákon bol napísaný v gréčtine, konkrétne v jej vtedajšej podobe zvanej koiné. Práve do gréčtiny vznikol prvý preklad Biblie ako celku.

Preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny sa realizoval postupne v 3. a 2. storočí pred naším letopočtom a bol dokončený okolo roku 132 p.n.l. Podľa tradície ho inicioval egyptský panovník Ptolemaios II. Filadelfos, ktorý poveril touto úlohou 72 židovských učencov. Práve preto dostala grécka verzia názov Septuaginta - čo v latinčine znamená „sedemdesiat“.

Prvý latinský preklad Biblie vznikol zásluhou svätého Hieronyma, ktorý sa pri práci pridržiaval pôvodných hebrejských textov Starého zákona a gréckych textov Nového zákona. Na tomto diele, známom ako latinský preklad Biblie alebo Vulgáta, pracoval približne do roku 405 n.l. Vulgáta si udržala pozíciu oficiálne uznávanej Biblie západných kresťanských cirkví po celé stáročia - od raného kresťanstva až do obdobia reformácie. Aj vďaka tomuto prekladu sa sv. Jeho cieľom bolo vytvoriť text, ktorému by porozumeli bežní obyvatelia Rímskej ríše - chcel, aby latinský preklad Biblie nebol len teologickým dielom pre vzdelancov, ale nástrojom na šírenie viery.

V roku 862 knieža Rastislav povolal na Veľkú Moravu solúnskych bratov, Konštantína a Metoda, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému by rozumeli. Keďže staroslovienčina bola dovtedy výlučne ústnym jazykom, bolo najprv potrebné vytvoriť písmo, v ktorom by sa dala zapisovať. Ich misia sa však od začiatku stretávala s odporom zo strany franského kléru, ktorý uznával ako liturgické jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však presvedčil cirkevných hodnostárov svojím slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?“

Štruktúra Biblie

Bibliu rozdeľujeme na dve časti: Starý a Nový zákon (alebo Stará a Nová zmluva). Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.

Starý zákon sa delí na historické knihy (napr. Genesis, Exodus), poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia) a prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš).

Starý Zákon

Starý zákon obsahuje 46 kníh (39 v protestantskej Biblii). Delí sa na:

• Historické knihy: Rozprávajú o stvorení sveta, prvých ľuďoch, potope, babylonskej veži a patriarchoch. Ďalej o Mojžišovi, zajatí v Egypte, vyslobodení, putovaní po púšti a vydaní zákona na Sinaji. Potom o Jozue, sudcoch, kňazoch a kráľoch (Saul, Dávid, Šalamún). Po Šalamúnovej smrti sa kráľovstvo rozpadlo a národ sa dostal do zajatia. Knihy rozprávajú aj o vyslobodení a návrate zo zajatia.
• Vyučujúce knihy: Učia modliť sa, spievať, trpezlivosti a dávajú rady pre život. Kniha Žalmov je knihou modlitieb (150 žalmov).
• Prorocké knihy: Proroci karhali národ, poukazovali na neveru, pokryteckú zbožnosť a sociálnu nespravodlivosť. Volali k pokániu. Izaiáš predpovedal narodenie Mesiáša a jeho utrpenie.

Nový Zákon

Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem.

• Evanjeliá: Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Pisatelia evanjelií sa nazývajú evanjelisti. Prví traja evanjelisti, t.j.
• Skutky apoštolov
• Listy: List Júdu, Listy Pavlove

Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením.

Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet.

Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.

Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.

Význam Biblie v Priebehu Dejín

Po rozpade ríše však latinčina postupne upadala a na jej miesto nastúpili národné jazyky ako nemčina, francúzština či taliančina. Biblický text v latinčine sa stal zrozumiteľným len pre úzky okruh vzdelancov a duchovenstva, čo cirkvi vyhovovalo - tým, že bežní ľudia Biblii nerozumeli, mohli im duchovní jej obsah interpretovať podľa vlastného výkladu.

Jedným z najvýznamnejších činov reformácie sa stal preklad Biblie, ktorý zrealizoval Martin Luther. Najprv v roku 1522 preložil Nový zákon z gréčtiny a v roku 1534 vydal kompletnú Bibliu - už aj so Starým zákonom preloženým z hebrejčiny. Luther bol presvedčený, že každý veriaci by mal mať priamy prístup k Božiemu slovu v jazyku, ktorému rozumie.

Rozšíreniu Lutherovej Biblie výrazne pomohol nedávny vynález kníhtlače. Vďaka nemu sa Biblia dostala takmer do každej protestantskej domácnosti a zrazu bolo Božie slovo dostupné každému, kto vedel aspoň trochu čítať.

Aj keď angličtina už mala dve oficiálne verzie Biblie - the Great Bible a the Bishop’s Bible - puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil nový preklad, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám anglikánskej cirkvi a zároveň bol zrozumiteľný bežným veriacim. Na projekte sa podieľalo 47 jazykovo a teologicky vzdelaných učencov, ktorí pracovali v šiestich skupinách rozdelených podľa častí Biblie. Svoju prácu dokončili v roku 1611 a výsledkom bola verzia, ktorá sa čoskoro stala neoddeliteľnou súčasťou každej protestantskej domácnosti v Anglicku.

Kralická Biblia

Kralická Biblia bola prvým českým prekladom Biblie, ktorý nevychádzal z latinskej Vulgáty, ale priamo z pôvodných jazykov - hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. O jej preklad a vydanie sa postarali teológovia Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi, ktorá existuje dodnes. Prvé vydanie vznikalo v rokoch 1579 - 1593 a pozostávalo zo šiestich zväzkov. Text bol obohatený o rozsiahle komentáre, vsuvky a výkladové poznámky, vďaka čomu slúžil nielen ako duchovné dielo, ale aj ako teologická pomôcka.

Hoci odvtedy uplynuli stáročia, Kralická Biblia zostáva živou súčasťou českého duchovného a jazykového dedičstva. Nové, upravené verzie vychádzajú dodnes a sú dostupné aj pre čitateľov 21. storočia.

Slovenské Preklady Biblie

V slovenských končinách (najmä medzi protestantskými veriacimi) sa dlhé roky používala česká Kralická Biblia, keďže slovenský preklad ešte neexistoval. Doklady o najstarších slovenských prekladoch sú skôr zlomkové. Za najstarší sa považuje preklad Evanjelia podľa Jána, ktorý vytvoril vydavateľ a kultúrny činiteľ Martin Hamuljak. Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a jeho autorstvo sa pripisuje mníchom z Červeného Kláštora. Podľa príslušnosti k reholi kamaldulov dostala ich verzia pomenovanie kamaldulská Biblia. Pri preklade vychádzali z latinskej Vulgáty a vytvorili jazykovo i obsahovo kvalitné dielo.

Na kamaldulskú tradíciu nadviazal v 20. storočí katolícky kňaz Jozef Botek, ktorý vytvoril prvý kompletný tlačený preklad Biblie do slovenčiny so schválením Katolíckej cirkvi. Jeho dielo, známe ako Botekov preklad, vychádzalo z latinskej Vulgáty a bolo vydané v 50. rokoch 20. storočia.

V moderných dejinách vzniklo niekoľko prekladov do národných jazykov, ktoré reflektujú nové poznatky biblických vied a zároveň rešpektujú liturgické potreby veriacich. V slovenskom prostredí je najrozšírenejší Slovenský katolícky preklad, ktorý vzišiel z iniciatívy Katolíckej cirkvi v 20. storočí.

Okrem klasických prekladov sa čoraz viac používajú aj moderné edície ako Jeruzalemská Biblia, ktoré kladú dôraz na jazykovú presnosť a historický kontext. Jeho vznik sa spája s prestížnou Francúzskou biblickou školou v Jeruzaleme (École Biblique et Archéologique Française), kde sa kládol dôraz na čo najvernejší preklad z pôvodných jazykov v kombinácii s najnovšími poznatkami biblických vied a archeológie.

Evanjelické preklady Biblie sú hlboko späté s duchom reformácie, ktorá kládla dôraz na dostupnosť Písma v jazyku, ktorému veriaci rozumejú. Lutherov princíp sola scriptura (jedine Písmo) ovplyvnil aj prístup k samotnému prekladu - text má byť zrozumiteľný, blízky bežnému jazyku a nezávislý od cirkevnej autority.

Slovenský ekumenický preklad Biblie vznikol ako spoločné dielo predstaviteľov viacerých kresťanských cirkví na Slovensku s cieľom vytvoriť jeden zrozumiteľný, jazykovo moderný a odborne presný preklad, ktorý by mohli používať veriaci naprieč denomináciami. Práca na preklade začala v 90. rokoch 20. storočia a finálna verzia kompletnej Biblie vyšla v roku 2008.

Preklady Biblie

Preklady Biblie majú bohatú históriu, počnúc Septuagintou (gréckym prekladom Starého zákona) až po moderné preklady do mnohých jazykov.

Kompletná Biblia je preložená do vyše 730 jazykov a jej časti do viac ako 3 400 jazykov. Biblia je najprekladanejšou a najpredávanejšou knihou na svete, dnes si ju môže čítať prakticky každý obyvateľ zeme.

Kresťania veria, že je dôležité, aby Božie slovo mohol každý čítať vo vlastnom jazyku.

Postoje k prekladu Biblie sa v priebehu dejín výrazne líšili. Dlhý čas prevládal názor, že Biblia by sa mala prekladať čo najdoslovnejšie, princípom „slovo za slovo“. Takýto preklad sa snažil kopírovať vetnú štruktúru originálu, no často pôsobil kostrbato a ťažkopádne. Keďže žiadne dva jazyky nemajú rovnakú gramatiku ani syntax, výsledný text bol pre bežného čitateľa ťažko zrozumiteľný.

Na opačnom konci spektra stoja voľné preklady, ktoré kladú dôraz skôr na formu a pútavosť než na presnú reprodukciu významu. Prekladatelia v tomto prípade text prerozprávali vlastnými slovami, často v snahe osloviť moderného čitateľa. Medzi doslovným a voľným prístupom však existuje široká škála tzv. dynamických prekladov, ktoré sa snažia vyvážiť jazykovú zrozumiteľnosť s významovou vernosťou.

Celá Biblia bola doteraz preložená do 554 jazykov. Ak k tomu pripočítame aj preklady jednotlivých častí, najmä Nového zákona alebo vybraných biblických kníh, počet jazykových mutácií stúpa až na 2 932 jazykov. To z Biblie robí najprekladanejšiu knihu sveta a zároveň jeden z hlavných impulzov pre rozvoj písomnosti v mnohých komunitách.

Biblia a Veda: Sú v Konflikte?

Vzťah medzi Bibliou a vedou je zložitý a rôznorodý. Niektorí ľudia vidia medzi nimi konflikt, iní veria, že Biblia a veda môžu koexistovať a dopĺňať sa, keď sa správne interpretujú.

Biblia je duchovný a morálny sprievodca, nie vedecký či historický manuál. Často používa poetický a obrazný jazyk, čo nemusí byť v rozpore s vedeckými vysvetleniami.

Prečo Sú v Biblii Zdanlivé Protirečenia?

Zdanlivé protirečenia v Biblii často vznikajú z nedorozumení alebo nepochopenia rozličných literárnych žánrov a štýlov. Hĺbkové štúdium a kontextová analýza môžu pomôcť tieto nejasnosti vysvetliť. Práveže je fascinujúce, ako môže byť nejaké dielo písané toľkými ľuďmi, z toľkých kultúr a dôb také jednotné a súdržné.

Je Biblia Historicky Presná?

Historickú presnosť Biblie často potvrdzujú rôzne archeologické nálezy a iné historické dokumenty. Hoci niektoré udalosti sú predmetom diskusií, mnohé biblické udalosti a miesta boli potvrdené aj mimo biblických textov.

Starý zákon sa začína stvorením sveta a ľudstva. V prvých piatich knihách sledujeme osud židovského národa, jeho otroctvo v Egypte a následné vyslobodenie a putovanie do zasľúbenej zeme, Izraela. Vzťah medzi Bohom a človekom je počas tejto cesty často napätý. V Starom zákone spoznávame mnoho stránok charakteru Boha: jeho milosrdenstvo a lásku, ako aj spravodlivosť, ktorá sa môže zdať prísna. Aj v tých najťažších situáciách však vidieť záblesky nádeje.

Starý zákon obsahuje aj veľa predpovedí o tom, že Boh pošle záchrancu (t. j. Mesiáša), ktorý má obnoviť vzťah medzi Bohom a ľuďmi.

Čo Je Obeta?

V dnešnej dobe znie slovo „obeta“ krvavo a hrozne, ale v minulosti boli obety bežné. Obeta fungovala ako jasný symbol. Ľudia prinášali obety, aby prejavili svoju vďačnosť, žiadali o odpustenie alebo si získali niečiu priazeň. Najčastejšie obetovali bezchybné zviera alebo prvú úrodu.

Židia a moslimovia dodnes prinášajú obety. Kresťania to už nerobia, pretože veria, že Ježiš bol najvyššou a konečnou obeťou, ktorá raz a navždy napravila vzťah medzi Bohom a človekom.

tags: #krestanstvo #ako #vznikla #biblia