Staroveký Egypt, civilizácia, ktorá sa rozvíjala nepretržite takmer tri a pol tisícročia, bol v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Egyptské poľnohospodárstvo bolo založené na pravidelných záplavách na Níle, ktoré robili pôdu na brehoch rieky nesmierne úrodnou. Okrem úrodnej pôdy Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Bohatstvo Egypta umožňovalo rozvoj vied, umení, vlastného systému písma a literatúry, rovnako ako veľkolepé stavebné projekty a vojenské výboje do susedných krajín. Všetky tieto oblasti dnes považujeme za typické prvky staroegyptskej kultúry.
Dôležitú úlohu v staroegyptskej spoločnosti zohrávalo náboženstvo, ktoré vymedzovalo vzťahy a normy správania v starovekej spoločnosti. Jeho základom boli polytesitické predstavy, ktoré sa výrazne líšili oblasť od oblasti, takže nikdy nevytvorili jeden panteón božstiev. Napriek tomu staroegyptské náboženstvo zdieľalo niektoré spoločné znaky: vieru v posmrtný život a kult mŕtvych a vieru v božský pôvod egyptských vládcov. Egypťania mali vyše 2500 bohov a ich náboženstvo tvorilo nesmierne dôležitú súčasť ich života. Celý život sa pripravovali na večnosť. Uchovanie tela po smrti malo pre nich veľký význam, lebo verili, že ak sa telo poruší, duša -Ká sa nedostne do Usireovych záhrad v Jalu.
Medzi najdôležitejších bohov patrili:
- Amon, ktorý býva zobrazovaný v ľudskej podobe s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami.
- Usir alebo Osiris, boh poľnohospodárstva a vládca ríše mŕtvych.
- Ra, slnečný boh, ktorý mal mnoho podôb, niektoré z nich sa uctievali ako samostaní bohovia no väčšinou bol zobrazovaný s hlavou sokola a slnečným kotúčom (bohom vychádzajúceho slnka bol Cheprer, poludňajšieho slnka Horus a zapadajúceho Atum).
- Anup alebo Anubis, boh mumifikácie.
- Eset (Isis), manželka Usira a matka Hora, najuznávanejšia bohyňa, ideál ženy.
- Hathor, bohyňa lásky.
- Maat, bohyňa pravdy.
- Tefnut, bohyňa vody a vlhkosti.
- Menhet, bohyňa vojny a Pachet, bohyňa púšte, mali podobu levice.
- Nut, bohyňa neba a ďalší.
V kontexte slnečných bohov je dôležité spomenúť, že Egypťania rozlišovali medzi rôznymi fázami slnka počas dňa, pričom každá fáza mala svojho boha. Bohom vychádzajúceho slnka bol Cheprer, bohom poludňajšieho slnka bol Horus a bohom zapadajúceho slnka bol Atum.
Horus - boh poludňajšieho slnka a jeho význam
Horus, boh poludňajšieho slnka, bol jedným z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Bol synom Eset (Isis) a Usira (Osiris). Bol zobrazovaný ako muž s hlavou sokola a symbolizoval silu, ochranu a kráľovskú moc. Faraóni boli považovaní za pozemské inkarnácie Horusa.
Horus, boh poludňajšieho slnka, bol zobrazovaný ako muž s hlavou sokola
Jeho kult bol rozšírený po celom Egypte a chrámy zasvätené Horovi boli dôležitými náboženskými centrami. Jedným z najznámejších je chrám v Edfu, ktorý sa dodnes zachoval a patrí k najlepšie zachovaným chrámom v Egypte. Edfu bolo inak nazývané aj „Trónne“ mesto boha Hóra, z ktorého sa však zachoval už len jeho chrám a na západe sú kamenné hrobky vladárov 26. dynastie.
V starovekom Egypte vládlo 33 dynastií kráľov (ak nerátame Grécko-rímske a rímske obdobie). Medzi najznámejších kráľov patrili:
- Kráľ Škorpión, skutočný vládca v Hornom Egypte v preddynastickom období.
- Džosér, panovník Starej ríše, zakladateľ 3. dynastie, známy najstaršou pyramídou.
- Hatšepsovet, vládla 22 rokov a nechala sa titulovať ako kráľ.
- Amenhotep III, vládol takmer 40 rokov a počas jeho vlády Egypt prosperoval.
- Achnaton (Amenhotep IV), prijal monoteizmus a napísal Oslavný hymnus na Atona.
- Tutanchamon, panovník 18. dynastie, ktorý po svojom nástupe na trón znovu zaviedol polyteizmus.
- Ramesse II, kráľ 19. dynastie, ktorý vládol 67 rokov a vybudoval množstvo stavieb.
- Kleopatra, žila v Alexandrii a bola poslednou panovníčkou Egypta pred jeho pripojením k Rímskej ríši.
| Boh | Funkcia | Zobrazenie |
|---|---|---|
| Ra | Slnečný boh | S hlavou sokola a slnečným kotúčom |
| Horus | Boh poludňajšieho slnka | Muž s hlavou sokola |
| Cheprer | Boh vychádzajúceho slnka | Chrobák skarabeus |
| Atum | Boh zapadajúceho slnka | Muž so znakmi kráľovskej moci |
To, že Egypťania boli jednou z najrozvinutejších civilizácií v staroveku dokazuje aj niekoľko miest, ktoré vystavali. Medzi najznámejšie patria Alexandria, ktorá bola v tom čase jedným z najvyspelejších miest. Blízko Alexandrie bol malý ostrov Faros, na ktorom stál 130m vysoký maják. Ostrov bol spojený s pevninou 30m širokou a pol druha metra dlhou kamennou hrádzou. Najväčšou pýchou Alexandrie bola obrovská knižnice Museionea jej centrom bol palác, ktorý zaberal až pätinu celkovej rozlohy města.
Téby, kedysi hlavné mesto Egypta. No počas vlády 11.dynastie sa faraóni presunuli do Karnaku a Luxoru no počas vlády 18. dynastie sa stali centrom starovekej moci. Za Ramesseovcov boli rozdelené na Východné a Západné, počas 22. dynastie boli sídlom Amonovho veľkňaza ale už v období 26. dynastie boli len provinčným mestom.
Karnak, dodnes sa v ňom zachovali tri hlavné posvätné areály, kde boli chrámy zasvätené miestnemu bohovi vojny, Amonovi a bohyni Mut. Hlavnou časťou tohoto komplexu je veľký Amonov chrám, ktorý má neobyčajne zložitú architektúru, lebo každý faraón chcel tento chrám rozšíriť alebo zdokonaliť.