Ako Funguje Evanjelická Cirkev Augsburgského Vyznania na Slovensku

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je významnou súčasťou náboženského života v krajine. Tento článok sa zameriava na jej vnútornú štruktúru, orgány, financovanie, otázku rovnoprávnosti žien a pohľad na krst detí.

Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici.

Vnútorná Štruktúra ECAV na Slovensku

ECAV na Slovensku má demokratické cirkevné zriadenie, ktoré je založené na:

  • Volebnom práve všetkých veriacich
  • Paritnom (rovnakom) zastúpení kňazov a veriacich v orgánoch cirkvi

Základnou organizačnou jednotkou je cirkevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov.

Na Slovensku je vyše 300 cirkevných zborov ECAV, 14 seniorátov a dva dištrikty: Západný a Východný dištrikt. Zbory, senioráty a dištrikty vytvárajú Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku.

Demokratické voľby sú v evanjelických cirkvách tradíciou už od čias reformácie. Voľby v ECAV na Slovensku upravuje Ústava ECAV na Slovensku.

Orgány ECAV na Slovensku

Orgány ECAV a jej organizačných jednotiek:

  • Konvent: najvyšší orgán zboru, seniorátu alebo dištriktu
  • Presbyterstvo: výkonný orgán na každej úrovni, zložený z presbyterov
  • Predsedníctvo: štatutárny zástupca každej cirkevno-organizačnej jednotky; tvorí ho jeden ordinovaný a jeden neordinovaný - dozorca
  • Synoda: zákonodarný a najvyšší správny orgán ECAV na Slovensku od roku 1993

Základným zákonom ECAV je Ústava Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (Cirkevný zákon č. 1/1993 v znení ďalších predpisov).

Členov presbyterstiev a predsedníctiev (dozorcov, farárov, seniorov, biskupov) volia v priamej voľbe členovia zborov na konventoch. Zastúpenie ordinovaných a neordinovaných v jednotlivých orgánoch cirkvi je založené na parite: tvorí ich rovnaký počet ordinovaných a neordinovaných členov cirkvi.

Synoda

Synoda je zákonodarným a najvyšším orgánom ECAV na Slovensku. Zasadá minimálne raz ročne a tvoria ju:

  • Predsedníctvo cirkvi (generálny biskup a generálny dozorca)
  • Členovia predsedníctiev dištriktov
  • Členovia predsedníctiev seniorátov
  • Generálny právny zástupca
  • Zástupca Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK
  • Delegáti seniorátov: každý seniorát volí dvoch delegátov (jedného ordinovaného a jedného neordinovaného)

Synoda si zo svojich členov volí štvorčlenné predsedníctvo: predsedu a podpredsedu za ordinovaných, predsedu a podpredsedu za neordinovaných, pričom musia byť rovnako zastúpené oba dištrikty.

Podľa cirkevnej ústavy synoda prijíma zásadné opatrenia na zabezpečenie duchovného a mravno-náboženského života cirkvi, plní funkciu zákonodarného orgánu, rozhoduje o organizačných a hospodárskych záležitostiach cirkvi, schvaľuje rozpočet a účtovnú závierku, schvaľuje správu o činnosti generálneho presbyterstva, predsedníctva cirkvi, Zboru biskupov ECAV a poradných výborov ECAV, zriaďuje a ruší celocirkevné účelové zariadenia, volí a odvoláva členov generálneho presbyterstva a predstaviteľov rôznych riadiacich orgánov cirkvi, zaujíma stanoviská k otázkam verejného života.

Slovo synoda pochádza z gréčtiny. Bolo to:

  1. od roku 1536 - vyššie cirkevné zhromaždenie, ktoré sa schádzalo na riešenie aktuálnych nábožensko - cirkevných problémov - prvá takáto synoda sa uskutočnila v Kremnici roku 1536;
  2. od roku 1610 - zákonodarný orgán evanjelickej cirkvi. Prvá hornouhorská zákonodarná synoda sa konala roku 1610 v Žiline, spišsko-sobotská synoda 1614, generálna synoda v Prievidzi 1620, druhá hornouhorská synoda 1704 v Cerove, tretia roku 1707 v Ružomberku, štvrtá 1791 v Pešti a piata roku 1891 v Budapešti. Po roku 1918 sa konalo päť zákonodarných synod.

Financovanie Cirkvi

Otázka financovania cirkví je často diskutovanou témou. Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona ešte z roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov.

Do konca roku 2019 sa financovali cirkvi na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur. Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie.

Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý.

Cirkvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. asignáciou z daní.

V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.

Financovanie cirkví

Ženy v Evanjelickej Cirkvi

Ženy - farárky pôsobia v evanjelickej cirkvi na Slovensku už takmer 70 rokov. Dnes sú v cirkevných zboroch naplno akceptované a na teologických fakultách študuje porovnateľný počet žien a mužov. Aktuálne je v Evanjelickej cirkvi na Slovensku z 344 duchovných v pracovnom pomere 154 mužov a 190 žien.

Hoci sú zástupcovia oboch pohlaví formálne rovnocenní, medzi duchovnými sa nájdu aj takí, ktorí so „svätením“ žien dodnes nesúhlasia. Chýba tiež systém, ktorý by farárkam umožňoval zostať na materskej a rodičovskej dovolenke dlhšie ako len pár mesiacov.

Sidonia Horňanová, evanjelická farárka v Modre-Kráľovej, seniorka Bratislavského seniorátu a docentka na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského, sa vyjadrila:

„Hoci farárky sú vo všeobecnosti akceptované v cirkevných zboroch, niektorí farári sú stále presvedčení, že ženy by nemali viesť cirkevný zbor a nemali by zastávať ani vyššie cirkevné funkcie.“

Na otázku, či sa cíti byť rovnocenná mužom kňazom v službe, odpovedala:

„Áno. Obaja - muž aj žena boli stvorení na Boží obraz, majú rovnaké určenie byť Božím obrazom a dostali od Boha aj to isté meno: človek, hebrejsky „adam“. Je na uváženie, že biblická správa o rovnosti muža a ženy vznikala v čase, keď rovnosť muža a ženy nebola samozrejmosťou.

Muž a žena sú si rovní, nie sú však rovnakí. Muži a ženy - aj tí, čo zastávajú kňazské povolanie, nemajú medzi sebou súperiť a porovnávať sa, ale sa dopĺňať a navzájom sa podporovať ako rovnocenní partneri.

Zrovnoprávnenie ordinovaných mužov a žien v cirkvi nezaručuje ich rovnosť aj de facto.

Podľa Sidonie Horňanovej, cirkevný zákon o materskej dovolenke a o starostlivosti o narodené alebo osvojené dieťa z roku 2001 by mal byť k farárkam a ich rodinám ústretovejší, pretože v tejto podobe nedovoľuje ordinovanej na materskej dovolenke vykonávať niektoré bohoslužobné povinnosti. Ak duchovná po materskej nastúpi na rodičovskú dovolenku, cirkevný zbor nemá povinnosť poskytovať jej bezplatné bývanie na fare, dokonca je povinná faru vypratať.

Krst Detí

V Evanjelickej cirkvi a. v. sa niekedy namiesto krstu požehnávajú deti. Požehnanie je biblické a dôležité, ale má požehnanie dieťatka nahradiť jeho krst? Niektorí rodičia možno nerozumejú zmyslu krstu nemluvniat a odložia ho, až kým dieťa dosiahne vek, keď sa preň bude môcť samo rozhodnúť.

V cirkvi evanjelickej a. v. v ČR sa "prosba za požehnanie pre nepokrstené dieťa" uvádza ako "uvedenie dieťaťa do zboru".

Žehnanie dietok je na mieste, otázkou je, kedy. V Starej zmluve bol obrezaný každý chlapec ôsmy deň po narodení. Biblia nechápe požehnanie dietok ako náhradu za ich krst. Požehnanie nie je tým prvým skutkom Božím pri nemluvniatkach. Tým je v Starej zmluve obriezka a v Novej zmluve krst.

Prečo namiesto krstu dietok zavádzame ich cirkevne "požehnanie"? Bude mať konfirmácia "požehnaných" iný priebeh než u pokrstených? Aké? Zavedieme matriku požehnaní a budeme podávať nejaké dvojkoľajné vysvetlenie? Ako priviesť "požehnané" dieťa ku krstu, ktorý je podmienkou konfirmácie? Budeme sa ho pýtať: "Chcel by si sa nechať pokrstiť"? Viere spojenej s krstom sa nemožno vyhnúť.

Niektorí rodičia hovoria, že chcú dať dieťaťu šancu, aby sa pre krst rozhodlo samo. Požehnanie je prosba za dieťa Bohu s prosbou, aby Boh naň pôsobil a aby v Neho verilo.

Biblia nikde deťom v krste nebráni. Kto krst deťom zakazuje, musí v nej nájsť zákaz krstu nemluvniat. Deti sú pre Božie kráľovstvo súcejšie ako my dospelí, ktorí sme už veľa nahrešili.

Ježišov príkaz "nebráňte im" (Mk 10, 14) znamená tiež nebrániť požehnávaniu detí.

Krst v evanjelickom chráme.

Veriaci si požehnania veľmi cenia. Azda Boh nevie dať spásu malému dieťatku? Je azda Božia moc spásy obmedzená našimi vedomosťami a schopnosťami nášho intelektu?

Rodičia a krstní rodičia majú viesť svojich potomkov v kresťanskej viere a vo vzťahu k cirkvi. Nemali by sme sa spreneverovať tejto úlohe, hrešiac častejšie, ako si myslíme. Nemluvniatka sú na tom duchovne lepšie ako my dospelí. Ježiš povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie." (Mk 10, 14).

tags: #ako #dalej #evanjelicka #cirkev