Dátum narodenia je významný míľnik v živote každého človeka. Oslavujeme ho rôznymi spôsobmi a v rôznych kultúrach. V tomto článku sa pozrieme na význam dátumu narodenia v kontexte Vianoc, egyptskej astrológie, narodenia Panny Márie a hinduistického boha Ganéša.
Narodenie Pána - Vianoce (25. december)
Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia.
Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši.
Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet.
25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. decembra.
Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu.
Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra má reálny základ a nie je výsledkom ľudského rozhodnutia.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida.
Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, ktorý sa začal Prvou adventnou nedeľou 27. novembra 2022, to bude Druhá nedeľa po Narodení Pána 8. januára 2023 (do r. 1969 sa Vianočné obdobie končilo 2. februára na sviatok Obetovania Pána).
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Narodenie Panny Márie (8. september)
Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ.
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme?
Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.
Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny.
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec.
Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor.
Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. Nasledujúci deň po tomto sviatku slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny.
Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti. Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13). To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky.
Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme. Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna - stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú. Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah. To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha.
Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary. Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora. Možno v tom vidieť analógiu s ikonou Pánovho Narodenia, na ktorej pastieri nesú dary.
Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista. Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista. Narodenie predstavuje nádej, a matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti.
Egyptská astrológia a dátum narodenia
Astrológia mala dôležitý vplyv na život starovekých Egypťanov. Egyptský kalendár je podobný gregoriánskemu kalendáru, ktorý používame dnes; pozostával však z 365 dní a troch ročných období - z ktorých každé trvalo 120 dní (s niekoľkými zostávajúcimi dňami na vytvorenie kratšieho mesiaca). V kalendári bolo 12 mesiacov a každý mesiac bol rozdelený do troch desaťdňových dekánov. To znamená, že za rok bolo 36 dekanov a každý dekan bol spojený so súborom hviezd a ich vládnucim božstvom.
Dekany hrali hlavnú úlohu v egyptskej astrológii, pretože dekan stúpajúci na východnom horizonte v čase narodenia človeka dával váhu a pochopenie charakteru a osudu človeka. Egyptský horoskop sa líši od západných verzií, no aj tu nájdeme dvanásť znamení zverokruhu. Preto sú jednotlivé znamenia pomenované po bohoch a bohyniach.
Ktorý z egyptských bohov ovplyvňuje vaše znamenie podľa vášho dátumu narodenia?
- Hapi: 1. - 7. januára, 19. - 28. júna, 1. - 7. septembra a 18. - 26. novembra. Ľudia narodení pod jeho vplyvom sú logickí, praktickí a majú silnú intuíciu.
- Amon: 8. - 21. januára a 1. - 11. februára. Ľudia narodení v znamení Amona sú inteligentní a prirodzení vodcovia s vrodeným optimizmom. Podobne ako Amon ste veľmi tvrdohlaví, ale a štedrí.
- Mut: 22. - 31. január, 8. - 22. septembra. Ľudia narodení pod Mut sú citliví a milujúci, s hlbokým záujmom o horoskopy a všetko, čo sa týka duchovných a mystických tém.
- Geb: 12. - 29. február a 20. - 31. augusta. Ľudia narodení pod Gebom sú emotívni a riadia sa svojou intuíciou.
- Osiris: 1. - 10. marec a 27. november - 18. decembra. Ľudia narodení pod Osirisom sú inteligentní a nezávislí, ale občas ťažko komunikujú s ostatnými. Taktiež majú tendenciu stavať seba na prvé miesto.
- Isis: 11. - 31. marec, 18. - 29. október, 19. - 31. decembra. Ľudia narodení pod Isis sú úprimní, priamočiari a majú skvelý zmysel pre humor, vďaka čomu sú obľúbenými spoločníkmi.
- Thoth: 1. 19. apríla a 8. 11. - 17. 11. Ľudia narodení pod Thothom sú múdri, rýchlo sa učia a prispôsobujú novým situáciám.
- Horus: 20. apríla - 7. mája, 12. augusta - 19. augusta. Ľudia narodení v znamení boha Hora, sú sebaistí a sebavedomí. Veria, že nič nie je nemožné, a často čelí veľkým výzvam bez dostatočnej prípravy.
- Anubis: 8. - 27. máj, 29. jún - 13. júla. Pre ľudí narodených v znamení boha Anubisa je typická tolerancia a súcit. Ľudia narodení pod Anubisom bývajú introvertní, ale sebavedomí.
- Set: 28. mája - 18. júna, 28. septembra - 2. októbra. Ľudia narodení pod Setom sú ambiciózni perfekcionisti, ktorí si dávajú veľký tlak.
- Bastet: 14. - 28. júl, 23. - 27. september, 3. - 17. októbra. Ak ste sa narodili v znamení Bastet, budete pravdepodobne veľmi zmyselné. Ľudia narodení pod Bastetom žijú pokojný a harmonický život, snažia sa vyhýbať konfliktom a byť priateľskí ku všetkým.
- Sekhmet: 29. júl - 11. august, 30. október - 7. novembra. Ľudia narodení pod Sekhmetom majú dve protichodné osobnosti. Sú vážni, oddaní a pracovití, no niekedy sa z nich stávajú dobrodruhovia so šťastím na svojej strane.
Ganéša a jeho narodenie
Ganéša je najznámejší boh hojnosti. Vzývajú ho ako najobľúbenejšieho boha. Aspoň na Bali určite. Je to boh so sloňou hlavou.
Keď sa Šiva vrátil z bojiska, Ganéša ho nechcel pustiť k matke, lebo ho nepoznal. Bol však veľmi mocný a odhodil ju príliš ďaleko, aby ju našiel, vraví legenda. Rozhodol sa teda, že prvému tvoru, ktorého stretne, odtrhne hlavu a nasadí ju na svojho syna.
Jeho narodenie sa oslavuje v auguste/septembri; tento dátum je premenlivý podobne ako kresťanská Veľká noc podľa hinduistického kalendára národných sviatkov. Indický štát Maháraštra je mu špeciálne zasvätený.
Ganéšova hlava symbolizuje átman, teda to, čo Indovia nazývajú „dušou“. Jeho veľké telo znázorňuje pozemskú existenciu ľudí. V ľavej ruke drží slučku, pomocou ktorej chytí do pasce každú nepríjemnosť na ceste.
Dostala som ho darom pred cca 10. “Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie.
Dátum narodenia a dni v týždni
Pozrime sa na vplyv dňa v týždni, v ktorom ste sa narodili, podľa gréckych bohov:
- Pondelok: Ľudia narodení v pondelok disponujú tými najlepšími ženskými vlastnosťami. Sú citliví, chápaví a prirodzene tiahnu k silným rodinným väzbám.
- Utorok: Ľudia narodení v utorok sú silné osobnosti s priamou a trochu výbušnou povahou. Väčšina bojovníkov, hrdinov, rytierov v nablýskanom brnení a bojovníkov za práva všetkých utláčaných sa narodili v utorok.
- Streda: Ľudia narodení v stredu sú vyrovnané a pokojné osobnosti a majú mimoriadne bystrý úsudok. Hoci medzi nimi nájdete prevažne introvertov, sú ozdobou každej spoločnosti, pretože sa s nimi nikdy nenudíte.
- Štvrtok: Ľudia narodení vo štvrtok sú okúzľujúce osobnosti, extroverti, ktorí priťahujú pozornosť a obdiv širokého okolia. Nájdete medzi nimi veľa prirodzených autorít a rodených vodcov.
- Piatok: Ľudia narodení na konci pracovného týždňa prinášajú svetu pohodu, pokoj a krásu. Väčšinou ich nájdete v oblasti umenia, diplomacie a služieb spojených s relaxom.
- Sobota: Ľudia narodení v sobotu sú hĺbavými jedincami, ktorí prirodzene tiahnu k štúdiu a zamestnaniu v oblasti vedy, filozofie a psychológie. Majú tendencie robiť si zbytočné starosti a môžu dokonca prepadať úzkostiam.
- Nedeľa: Ľudia narodení v nedeľu ako by si v sebe niesli svoje súkromné slnko, žiariace na všetky strany. Sú obdarení mimoriadnou štedrosťou, pozitívnou energiou a obrovskou potrebou užívať si život.