Vo vrchnej časti obce Hervartov, na miernom svahu, sa v objatí vysokých líp, obohnaný kamennou „hradbou“ pokrytou šindľom, týči Kostol sv. Františka z Assisi. Hervartov je obec v okrese Bardejov, v ktorej žije asi 500 obyvateľov. Tamojší drevený Kostol sv. Františka z Assisi je vhodnou odbočkou pri ceste z alebo do Bardejova.
História Kostola
Gotický kostol sv. Františka z Assisi postavený okolo roku 1500 patrí medzi najstaršie drevené kostolíky tohto typu na Slovensku. Tento kostolík z konca 15. storočia predstavuje najstarší a najzachovalejší typ drevených chrámov na Slovensku. Bol postavený na konci 15. storočia v gotickom slohu a je naším najstarším zachovaným dreveným kostolom v gotickom slohu.
Prvá písomná zmienka o obci Hervartov v Bardejovskom okrese pochádza z roku 1406. Dominantou obce je drevený rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi, postavený v druhej polovici 15. storočia. Jeho architektúra sa zachovala takmer neporušená.
Drevený kostolík pochádza z 15. storočia a je zapísaný do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, miestni ho však stále využívajú raz do týždňa na slávenie sv. omší.
MOJE SLOVENSKO - Hervartov-drevený kostolík Sv.Františka z Assisi
Architektúra a Konštrukcia
Drevený, gotický rímskokatolícky kostol, zasvätený svätému Františkovi z Assisi sa od iných podobných stavieb líši svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri. Je zhotovený z červeného smreka. Je zhotovený z tisového dreva v kombinácii s červeným smrekom, len základové trámy sú po výmene z dubového dreva. Je pokrytý ručne štiepanými drevenými šindľami.
Sakrálna stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Časť, ktorou sa vchádza, je takzvaný babinec - bol dostavaný neskôr.
Interiér a Výzdoba
Kým exteriér najstaršieho dreveného chrámu na slovenskej strane Karpát ostal nezmenený, interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala na svedomí reformácia, rekatolizácia i barokový sloh. Interiér prešiel viacerými zmenami vo výzdobe, hlavne cez obdobie reformácie, kedy pribudli vzácne reformačné pamiatky, napríklad tabuľový obraz Posledná večera (rok 1653), či nástenné maľby z roku 1665. V 18. storočí pribudla časť barokovej výzdoby a neskorobaroková výmaľba J. Mirejovského z roku 1803.
Vnútorná výzdoba kostola je významne ovplyvnená obdobím reformácie, keď sa kostol na krátky čas stal evanjelickým chrámom. Z tohto obdobia, konkrétne z roku 1665, pochádzajú maľby na južnej stene lode. Zobrazujú biblické výjavy Adama a Evy pod stromom poznania, sv. Juraja v zápase s drakom a podobenstvo o múdrych a pochabých pannách.
Medzi obrazmi je Posledná večera (1653) a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1460-1470). Nástenné maľby na južnej stene lode od Andreja Hafčíka z roku 1665 - Adam a Eva v raji, Súboj Juraja s drakom a Podobenstvo o múdrych a nemúdrych pannách - sú lemované bordúrami na spôsob závesných gobelínov.
Hlavný oltár, Oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460-1470), doplnený kópiami oltárnych krídel no iba v dreve, lebo originály sa nachádzajú v národnej galérii v Budapešti a tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1480 - 1490). Hlavný oltár vznikol v rokoch 1460-1480 a vyobrazuje Pannu Máriu, sv. Katarínu Alexandrijskú a sv. Barboru. Niektoré artefakty, ako originály bočných oltárnych krídel či drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia, sú uložené v národnom múzeu v Budapešti.
Dominantou obce Hervartov je aj v súčasnosti drevený gotický kostolík sv. Františka z Assisi, ktorý bol zapísaný spolu s ďalšími drevenými chrámami východného Slovenska do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V okolí kostolíka stoja sypance - tradičné drevené skladovacie budovy (sýpky), vybudované koncom 19. storočia. V obci sa dodnes zachovalo aj niekoľko sypancov (sýpok), ktoré sa stavali väčšinou na voľnom priestranstve pred domom.