História Karmelu sa na Slovensku začala písať v júni 1995, keď sestry prišli na svoje prvé pôsobisko v Košiciach. V roku 1995 bola ukončená výstavba ženského kláštora Rádu bosých Karmelitánok na Sídlisku KVP, mestskej časti Košíc. Kaplnka v tomto kláštore slúži aj pre občanov mestskej časti. Po 12 rokoch založili druhý kláštor v Detve, ktorý je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a Kráľovnej Karmelu. Za to vďačia o. biskupovi Mons. R. Balážovi, blahej pamäti, ktorý ich v roku 2007 veľkodušne prijal do svojej diecézy.
Sídlisko KVP v Košiciach
Prvé sestry zo Slovenska sa formovali v Zakopanom v Poľsku už od roku 1991. V súčasnosti ich je vo svete okolo 10 000, 26 na Slovensku, z toho 12 v kláštore v Detve. V karmelitánskom kláštore môže byť najviac 21 sestier v klauzúre, okrem nich môžu byť 2-3 vonkajšie sestry, ktoré zabezpečujú kontakt s vonkajším svetom - poštu, nákupy, prijímajú návštevníkov kláštora a pod.
Život v Karmeli
Život karmelitánok je životom tichým a celkom obráteným k Bohu. Pre toto neustále, láskyplné obracanie sa k Bohu je potrebná na jednej strane atmosféra ticha, uzobrania a utiahnutosti, na druhej strane radostný, rodinný život v spoločenstve. Preto silou svojho povolania sú karmelitánky pozvané ku kontemplácii v modlitbe aj v živote.
Denný režim sestier:
- Vstávajú ráno o piatej.
- Nasledujú ranné chvály a hodina vnútornej modlitby.
- O siedmej majú svätú omšu, ktorú im slúžia kňazi z farnosti.
- Po nej majú pätnásťminútové vďakyvzdávanie, modlitbu cez deň predpoludním a raňajky.
- Do jedenástej pracujú a potom majú duchovné čítanie.
- O trištvrte na dvanásť majú modlitbu cez deň napoludnie a obed.
- Po obede hodinová rekreácia, modlitba cez deň popoludní, mariánske litánie a silentium.
- Od pätnástej opäť pracujú, potom majú o 16:40 vešpery, hodinu vnútornej modlitby a o osemnástej večeru.
- Po nej opäť hodinu rekreácie a o 20:40 posvätné čítanie a kompletórium.
Strava je zdravá, vegetariánska, bez mäsa. Jedia veľa zeleniny na rôzne spôsoby, napr. vyprážanú cukinu, plnenú cukinu, cukinové placky, ryby, syry, vajíčka. Už v prvotnej regule bolo napísané, že pustovníci sa majú zriecť mäsa, s výnimkou, keby boli na cestách. V kuchyni sa striedajú po týždni a každá si niečo vymyslí, aby to bolo pestré. Majú pôsty predpísané, ale môžu byť aj dobrovoľné, vždy však so súhlasom priorky. V piatok napríklad nejedia mlieko ani mliečne výrobky a vajcia. Raz do mesiaca majú v piatok prísny pôst len o polievke na obed. V Pôste sú tri dni bezmliečne - streda, piatok a sobota.
Vonkajšie silentium im má pomáhať k tomu vnútornému, ako pomoc k modlitbe, aby viac počúvali Boha vo svojom vnútri a komunikovali s ním. Počas dňa sa nemajú len tak voľne rozprávať o hocičom, ale len to najnutnejšie, čo treba dohodnúť ohľadom práce. Aj tá práca, pokiaľ sa dá, je samostatná. Každá pracuje sama, žije sama vo svojej cele, majú tiež dielne, v ktorých napr. šijeme, vyšívame a maľujeme ornáty a štóly, vyrábame ružence, plastiky zo sadry, zdobíme sviece a iné veci. Dve hodiny cez deň majú rekreáciu, kde sa môžu vyrozprávať. Jednou z foriem relaxu je aj fyzická práca v záhrade. Majú veľkú záhradu, takže roboty je dosť, aj pohybu. A tiež všetky domáce práce si robia samy. Cez veľké rekreácie (to sú niektoré sviatočné dni, keď môžeme slobodne rozprávať), si niekedy zahrajú v záhrade aj loptové hry, alebo sa v zime posánkujú. Filmy pozerajú len náboženské, aj to len zriedkavo. Rady si aj zaspievajú, mávajú aj nácviky spevu. Z kláštorného areálu nevychádzajú. Je to prísna pápežská klauzúra. A potom samota. V Karmeli je pustovnícky spôsob života, ktorý však je v harmónii so životom sesterského spoločenstva. Modlitba a kontemplácia má prenikať celý ich život, aby kráčali v prítomnosti živého Boha podľa vzoru proroka Eliáša, v neustálom cvičení sa vo viere, v nádeji a v láske.
Aktuálnosť charizmy pre Cirkev a pre dnešný svet
Je to svedectvo o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás. Keď sa vo svete tak veľmi vzmáha hriech, pre ľudí má veľký význam život modlitby, úprimného priateľstva s Bohom a pokánia. Tým, že vo svete je tak veľa informácií a vnemov, človek už nie je schopný ani všetko vnímať, tým menej nájsť podstatu. V kláštore, kde je dojmov a rozptýlení menej, aspoň dúfajú, viac vníma to podstatné. Ak sa v reholi chce naozaj dobre žiť s Bohom, je tu vytvorené prostredie a podmienky na to, aby človek duchovne rástol.
Povolanie do klauzúry je Boží dar, vďaka ktorému sa človek cíti slobodne. Spoločenstvo je taký rodinný vzťah, ktorý prináša radosti aj starosti. Je to aj priestor, kde dozrievajú ako osobnosti a najviac sa spoznávajú. Samota srdca na nich najviac dolieha v obdobiach, keď prichádzajú rôzne pokušenia a zlé myšlienky. Myslím, že najlepším liekom je priateľstvo s Bohom a skúsenosť jeho lásky, ku ktorej sa môžeme vo viere vracať aj vo chvíľach pokušení.
Samozrejme, telefonujú aj píšu. Majú jednu vonkajšiu sestru, s ktorou ako prvou komunikujú, keď prídu osobne. Jednotlivci prichádzajú aj na duchovné cvičenia, do ticha, môžu sa modliť spolu s nami. Hlavné je držať sa Ježiša. Pamätajme na to, kto nás povolal pre tento život.
Svetský rád bosých karmelitánov
Svetský rád bosých karmelitánov je spoločenstvo veriacich, ktorí sa zaväzujú usilovať sa o evanjeliovú dokonalosť vo svete podľa evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti a podľa blahoslavenstiev, pričom sa vo svojom kresťanskom živote inšpirujú a povzbudzujú spiritualitou tereziánskeho Karmelu. Jeho členovia patria úplne do karmelitánskej rodiny, sú členmi karmelitánskeho rádu. Členovia svetského rádu sa vyznačujú citlivosťou na prejavy Božej lásky, poslušnosťou voči Cirkvi, láskou k rozjímavej modlitbe. Ich povolaním je život v Božej prítomnosti, pestovanie kontemplatívnej modlitby, modlitby za kňazov a kňazské povolania, za Cirkev na Slovensku, neustále prežívanie dôverného spojenia s Pannou Máriou - Kráľovnou Karmelu.
V živote karmelitána Panna Mária slúži predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána a v službe Pánovi. Toto vnútorné zapojenie do intenzívneho mariánskeho života sa má prejaviť aj navonok vo forme každodenných zvláštnych skutkov ku cti Najsvätejšej Panny, ako aj nosením karmelského sv. Svetskí karmelitáni sú verní výzve a príkladu Pána neprestajne sa modliť (Lk 18, 1;Ef 6, 18), ako aj hlavnému príkazu prvotnej karmelitánskej reguly "deň a noc rozjímať o slovách Pána a bdieť na modlitbách". Život modlitby je najdôležitejšou úlohou a súčasne charakteristickou črtou Karmelu. Svetský karmelitán má ochotne prijímať Pánovu výzvu zriekať sa seba samého a ochotne ho nasledovať pri nesení každodenného kríža. Liturgický život svetského karmelitána sa prejavuje predovšetkým účasťou na Eucharistii a na slávení posvätného ofícia Cirkvi. Preto sa podľa svojich možností zúčastňuje každý deň na sv.
Členovia Svetského rádu sú vernými členmi Cirkvi , povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“ cez „priateľstvo s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ a v službe Cirkvi. Pod ochranou Prebl. Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý pri sv. Svetskí karmelitáni spolu s rehoľníkmi a mníškami sú synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a sv. Terézie od Ježiša. Z toho dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti (porov. Ef 1,4; 1 Pt 1,15) a s tým istým apoštolským poslaním.
Tento záväzok neustálej modlitby oživuje viera, nádej a nadovšetko Božia láska, takže s čistým srdcom môžu dosiahnuť plnosť života v Kristovi a pripraviť sa na prijatie čoraz hojnejších darov Ducha. V súlade s ideálmi sv. Pri realizovaní svojho diela sv. Terézia chcela verne zachovať kontinuitu Karmelu. Novým duchom oživila detinskú úctu k Preblahoslavenej Panne Márii z hory Karmel, ako dedičstvo zverila svojej rodine spojenie, ktoré prežívala s biblickými pravzormi, prorokmi a veľkými Otcami Karmelu.
tags: #kvp #klastor #rad #bosych #karmelitanok