Kristus a Rómovia: História dialógu a porozumenia

V súčasnosti, keď sa ľudstvo čoraz viac zjednocuje a vzťahy medzi národmi sa stávajú užšími, je dôležité skúmať postoj Cirkvi k iným náboženstvám a kultúram. Preto je dôležité otvoriť dialóg smerujúci k lepšiemu vzájomnému pochopeniu.

Dôležitosť dialógu a vzájomného porozumenia

Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície. Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretávali a spoločne študovali rôzne problémy súvisiace so základným zmýšľaním judaizmu a kresťanstva.

Vždy, ak je to možné a vzájomne prijateľné, treba podporovať spoločné stretnutia pred Bohom v modlitbe a tichej meditácii, lebo vtedy sa najskôr môže zrodiť pokora a otvorenosť srdca i mysle, ktoré sú nevyhnutnými podmienkami na hlbšie poznanie seba samých aj tých druhých. Osobitne to treba robiť v súvislosti s takými závažnými problémami, ako je boj za mier a spravodlivosť.

Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu.

Kresťanská liturgia a Starý zákon

Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu (porov. Dei verbum, 14 - 15), keďže on nebol zrušený neskoršími výkladmi Nového zákona, ktoré skôr ukazujú plný zmysel Starého zákona, a tak sa oba Zákony navzájom osvetľujú a vysvetľujú (porov. tamže, 16). Pri komentovaní biblických textov treba poukázať na kontinuitu našej viery s vierou Starého zákona v línii prisľúbení a bez zmenšovania hodnoty originálnych prvkov kresťanstva. Veríme, že tieto prisľúbenia sa naplnili v prvom Kristovom príchode. Pokiaľ ide o liturgické čítania, treba dbať o to, aby sa v homíliách, ktoré sú na nich založené, správne vykladali state, kde sa zdanlivo ukazuje v nepriaznivom svetle židovský národ ako taký.

Čo by si mali kresťania pamätať:

• Pamätajte, že cez Starú a Novú zmluvu/Starý a Nový zákon k nám všetkým hovorí jediný Boh.
• Pamätajte, že Ježiš sa narodil zo židovskej matky z Dávidovho potomstva a z ľudu Izraela a že jeho večná láska a odpustenie objíma jeho vlastný ľud aj celý svet.
• Pamätajte, že prví učeníci, apoštoli a prví mučeníci boli Židia.
• Pamätajte, že základné prikázanie kresťanstva - milovať Boha a svojho blížneho - hlásané už v Starom zákone a potvrdené Ježišom zaväzuje tak kresťanov, ako aj židov vo všetkých medziľudských vzťahoch bez jedinej výnimky.

Čomu by sa mali kresťania vyhýbať:

• Vyhnite sa deformovaniu alebo skresľovaniu biblického či pobiblického judaizmu s cieľom vyzdvihovať kresťanstvo.
• Vyhnite sa používaniu slova „židia“ výhradne v zmysle Ježišových nepriateľov a slov „nepriatelia Ježiša“ na označenie celého židovského národa.
• Vyhnite sa takému predstavovaniu Pašií, ktorým uvalíte opovrhnutie za zabitie Ježiša na všetkých Židov, alebo jedine na Židov.

Dôležité aspekty judaizmu a kresťanstva

Ten istý Boh, „ktorý inšpiroval knihy obidvoch zákonov a je ich pôvodcom“ (Dei verbum, 16), hovorí aj v starej, aj v novej zmluve. Judaizmus bol v časoch Krista a apoštolov mnohorakou skutočnosťou, keďže zahŕňal mnoho prúdov, duchovných, náboženských, spoločenských i kultúrnych hodnôt.

Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, akoby ten prvý ustanovoval náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a právnom formalizme, bez dovolávania sa lásky k Bohu a blížnemu (porov. Dt 6, 5; Lv 19, 18; Mt 22, 34 - 40). Ježiš sa narodil zo židovského ľudu, tak ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov. Keď sa im zjavil ako Mesiáš a Boží Syn (porov. Mt 16, 16), nositeľ nového evanjeliového posolstva, predstavil ho ako naplnenie a zdokonalenie skoršieho Zjavenia. Ohľadom Ježišovho odsúdenia a smrti koncil pripomenul, že „nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení“ (Nostra aetate, 4). Dejiny judaizmu neskončili zničením Jeruzalema, ale pokračujú v rozvíjaní náboženskej tradície, ktorá je stále bohatá na náboženské hodnoty, hoci sme presvedčení, že jej význam a zmysel bol hlboko poznačený príchodom Krista.

Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania, v katechizmoch a učebniciach náboženstva, v učebniciach dejepisu a v masmédiách.

Pastorácia Rómov a jej špecifiká

Apoštolskou konštitúciou Pastor bonus zveril Ján Pavol II. túto úlohu Cirkvi. Už od začiatku novej evanjelizácie bola očividná potreba vypracovať takéto smernice, iba teraz však dozrel čas na ich vydanie. Dokument sa teda obracia nielen na tých, ktorých sa táto špecifická oblasť pastorácie týka - Rómov i Nerómov -, ale aj na celú Cirkev.

Hoci sa Smernice týkajú Rómov (Roma, Sinti, Manušovia, Kalé, Cigáni, Yénicheovia, atď.), mutatis mutandis platia aj pre ďalšie skupiny kočovníkov, ktorí vedú podobný spôsob života. V každom prípade však kočovníctvo nie je jedinou charakteristickou vlastnosťou Rómov aj preto, lebo mnohí z nich sa už usadili, a to buď natrvalo alebo dočasne. V skutočnosti tu treba brať do úvahy etnickú rozdielnosť a starodávne tradície.

Na druhej strane chceme hneď v úvode pripomenúť, že existujú mnohé znaky pozitívneho vývoja v tradičnom spôsobe života a myslenia Rómov - ako je rastúca túžba po vzdelaní a získaní odborného vzdelania, väčšie sociálne a politické povedomie, prejavujúce sa vo vytváraní združení i politických strán, v účasti na miestnej a celoštátnej správe v niektorých krajinách, vzrastajúca účasť žien v spoločenskom a občianskom živote, zvýšený počet povolaní na trvalý diakonát, presbyterát, rehoľný život, atď. V tejto perspektíve je potešujúce, uvedomiť si príspevok k sociálnemu rozvoju a špecifickej pastorácii zo strany Katolíckej cirkvi, zvlášť na základe iniciatív Pavla VI. a Jána Pavla II. v minulých desaťročiach.

Zaiste boli všetci Rómovia hrdí, keď sa 4. mája 1997 zúčastnili na blahorečení španielskeho mučeníka Zeffirina Giméneza Mallu, prvého Róma v dejinách Cirkvi, ktorý bol pozdvihnutý k úcte oltára. To bolo príčinou vzniku prenasledovaní a nevýslovného utrpenia, najmä počas minulého storočia. Preto by táto situácia mala otriasť naším svedomím a prebudiť solidaritu voči spomínaným populáciám. Cirkev totiž uznáva ich právo na vlastnú identitu a zasadzuje sa za dosiahnutie väčšej spravodlivosti pre nich, rešpektujúc zároveň ich vlastnú kultúru a zdravé tradície.

Tieto Smernice sú teda výrazom starostlivosti Cirkvi o Rómov, ktorí potrebujú špecifickú pastoráciu, rešpektujúcu ich kultúru, ktorá má prirodzene vychádzať z veľkonočného tajomstva smrti a zmŕtvychvstania. To platí mimochodom pre všetky kultúry. Všeobecné dejiny evanjelizácie naozaj jasne dosvedčujú, že šírenie kresťanského posolstva bolo vždy sprevádzané procesom očisťovania kultúr, chápaným ako ich nevyhnutné pozdvihnutie. Preto nie je osožná neuvážená obrana všetkých aspektov rómskej kultúry, bez náležitého rozlišovania a tomu zodpovedajúceho evanjeliového posúdenia. Očistenie však neznamená vyprázdnenie, ale určitú integráciu s okolitou kultúrou: ide v ňom o medzikultúrny proces.

Prvky ľudského rozvoja ako sú výchova, odborné vzdelanie, osobná iniciatíva a zodpovednosť, sú teda nevyhnutnými faktormi skutočnej kvality života Rómov. Rovnako treba v rómskych komunitách podporovať rovnosť práv mužov a žien a odstránenie každej formy diskriminácie; to si tiež vyžaduje úctu k dôstojnosti ženy, pozdvihnutie ženskej kultúry a sociálny rozvoj, bez narušenia silného zmyslu pre rodinu prítomného u Rómov.

Ohľadom toho dokument pripomína, že hoci je príprava projektov zameraných na ľudský rozvoj v prvom rade zodpovednosťou štátu, predsa môže byť vhodné, ba aj potrebné, aby sa v tomto smere aj Cirkev zapojila do konkrétnych iniciatív, pričom sa v nich má dostať primeraného priestoru i samotným Rómom. Na druhej strane patrí k základnému poslaniu Cirkvi informovať verejné inštancie o situácii chudoby tejto populácie, pričom treba mať na mysli, že „rozvoj národa sa neuskutočňuje v prvom rade peniazmi, ani materiálnou pomocou, ani technickými štruktúrami, ale formovaním svedomia, dozrievaním postojov a zvykov.

Keď sa vrátime k evanjelizácii Rómov, tá sa v Smerniciach javí ako poslanie celej Cirkvi, pretože žiadny kresťan by nemal zostať ľahostajný, pokiaľ ide o situáciu, keď sa niekto vo vzťahu k cirkevnému spoločenstvu odsúva na okraj. Práve pre svoju špecifickosť si pastorácia Rómov vyžaduje pozornú a hlbokú formáciu tých, ktorí sú do nej zapojení, zatiaľ čo kresťanské spoločenstvá majú zaujať prijímajúci postoj.

Ohlasovanie Božieho slova bude oveľa ľahšie prijaté, ak ho koná niekto, kto sa prejavil ako solidárny s Rómami v situáciách ich každodenného života. Okrem toho je do katechézy dôležité zahrnúť dialóg, ktorý dovoľuje Rómom vyjadriť, ako vnímajú a prežívajú svoj vzťah s Bohom. Preto bude potrebné preložiť liturgické texty, modlitebné knižky a Bibliu do jazykov, aké používajú etnické skupiny v rôznych regiónoch. Podobne hudba - ktorú si Rómovia veľmi cenia a často sa k nej utiekajú - je mimoriadne cenným prínosom pri pastorácii a treba podporovať a rozvíjať jej využitie pri stretnutiach a liturgických sláveniach.

Okrem toho zo Smerníc vyplýva, že v živote Rómov sú mimoriadne dôležité púte, lebo predstavujú ideálne možnosti pre rodinné stretnutia. Často sú ciele pútí - „posvätné miesta“ - späté s rodinnými dejinami. Preto sú tiež rôzne udalosti, sľuby či cesta modlitby prežívané ako stretnutia s „Bohom ich svätca“, čo tiež posilňuje vernosť skupiny.

Napokon, berúc do úvahy riziko - ktoré sa, žiaľ, veľmi často napĺňa - že Rómovia sú ľahkými obeťami siekt, vyjadruje dokument presvedčenie, že významnú úlohu v tejto špecifickej pastorácii by mohli zohrať nové cirkevné hnutia. Svojím rozvinutým zmyslom pre spoločenstvo a svojou otvorenosťou, ochotou a mimoriadnou srdečnosťou svojich členov, im môžu skutočne ponúknuť konkrétne prijatie a prispieť k ich evanjelizácii.

Na púť do Ríma a stretnutie so Sv. Otvom, ktorá sa uskutoční v dňoch 23. - 27. októbra 2015, sa chceme duchovne pripraviť. Poslúžiť nám k tomu môže aj tento deviatnik. Pred 50. rokmi, 26. septembra 1965, pápež Pavol VI. neďaleko Ríma navštívil Rómov. Slávil tam svätú omšu, počas ktorej predniesol významnú kázeň. Načrtol v nej program viery a znovuzrodenia sa pre všetkých Rómov, ktorí veria v Krista.

Naše stretnutie v Ríme nadväzuje na toto prvé stretnutia Rómov s Pavlom VI. Chceme sa naň vnútorne pripraviť, preto počas deviatich dní necháme v sebe zaznievať slová homílie Pavla VI. K zamysleniu každého dňa odporúčame pridať modlitbu za Rómov, modlitbu k Panne Márii „Pod tvoju ochranu“ a invokáciu k blahoslavenému Zefirínovi a sv. Krištofovi, ochrancovi pútnikov.

Odporúčame tiež pripraviť sa na púť dobrou sv. Bože môj, klaniam sa Ti, milujem Ťa a ďakujem Ti za všetky Tvoje dary. Som Ti vďačný aj za veľký dar, že si mi dal spoznať Rómov. Obetujem Ti všetky ich skutky, dobré a krásne, ktoré v tento deň urobili. Prosím Ťa o odpustenie zla, ktoré robia a ktoré sa chystajú urobiť. Odovzdávam Ti rómske deti, aby ich Tvoji anjeli chránili. Vzhliadni na rómske ženy, utrápené v ťažkostiach, aby neklesali v beznádeji. Daj otcom viac lásky a vnútornej sily pre ich rodiny, aby ich neopúšťali a vedeli sa pre ne obetovať. Bedli nad mladými, aby sa dokázali chrániť všetkého zlého a v čistote a zodpovednosti sa pripravili na život. Maj starosť o starých a chorých, o tých, čo sú sami a opustení v osadách, v nemocniciach a vo väzení. Zober so sebou do svojho krásneho neba tých, ktorí zomreli v tento dnešný deň.

Otče, v mene Krista Ťa prosím, daj im kňazov, apoštolov Rómov, aby pomohli ich rodinám stať sa kresťanskými. Daj, aby sa stali národom, čo Ťa pozná, miluje, nasleduje a oslavuje. Ježišu, nech príde Tvoje kráľovstvo aj do rómskych sŕdc. Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď. Ty Panna slávna a požehnaná.

Krížová cesta, počas ktorej si ľudia pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista, sa tento rok uskutočnila aj v rómskej osade v Trebišove. „Pre nás katolíkov je tento deň dôležitý, pretože si pripomíname tajomstvo Ježišovho života a smrti,“ uviedol trebišovský farár Jozef Gnip, ktorý viedol krížovú cestu v osade. Doplnil, že v tejto časti mesta sa počas Veľkého piatka na krížovej ceste stretol s jej obyvateľmi už piaty rok po sebe. „My kňazi prichádzame do rómskej osady každý týždeň, aby sme aj týmto obyvateľom Trebišova zvestovali radostnú zvesť, že Boh má každého rád. Napriek tomu, že si človek nepočína najlepšie, alebo sa k nemu nehlási,“ povedal Gnip.

Desiatky Rómov, vo veľkej miere zastúpených mladými ľuďmi a deťmi, si za slnečného počasia uctili Ježiša Krista. Rómovia praktizujú svoju vieru špecificky, ale napriek tomu sa v osade nachádza aj kresťanský kríž. Aj keď sa to možno nezdá, tak oni si Ježiša uctievajú. Sami mi povedali, že sa nesmú dotknúť kríža, napriek tomu, že obsahuje železné časti.

PIEŠŤANY - Za liečiteľom, ktorý má byť údajným prevtelením Ježiša Krista a má zázračnú uzdravujúcu silu, začali chodiť aktuálne do Piešťan Rómovia zo Slovenska, ale najmä z Čiech, Rakúska či Švédska. Čakajú na neho už týždeň na bývalom cintoríne, dnes Pažitskom parčíku. Na "liečiteľa" čakajú Rómovia od rána, modlia sa, veria, že im dokáže prinavrátiť zdravie. Keď príde na miesto, vyberie si jedného či dvoch ľudí, zväčša deti a odovzdáva im liečivú energiu. Potom sa zhromaždenie rozíde a na druhý deň sa to opakuje.

Na začiatku chodilo na miesto dvadsať-tridsať ľudí, ich počet každým dňom narastal. Piešťanci sa sťažovali na odpad, ktorý po nich zostáva a na to, že lokalitu obsadili svojimi autami. MP prizvala k riešeniu situácie aj piešťanského vajdu. Hovorkyňa mesta Eva Bereczová informovala, že pre zabezpečenie poriadku v tejto lokalite bol na miesto dočasne pristavený kontajner. V utorok 17. júla podľa Mihálika liečiteľ do parčíka neprišiel, MP má informáciu, že "načerpával energiu". "Nevieme, či ho neodradila medializácia," dodal. Podľa jeho slov piešťanských Rómov by ale v zhromaždení ktokoľvek márne hľadal. "Asi preto, že ho poznajú," konštatoval Mihalik. Situácia v piešťanskom parčíku, kde sa už týždeň zhromažďovali slovenskí i zahraniční Rómovia kvôli údajnému liečiteľovi, sa upokojila.

Tabuľka: Prehľad dôležitých aspektov pastoračnej činnosti Cirkvi voči Rómom

tags: #kristus #a #romovia #vzrokz