Dolný Kubín, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa pýši mnohými pamiatkami a zaujímavosťami. Medzi sakrálne stavby, ktoré tu možno nájsť, patrí farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec a evanjelický kostol na námestí P. O. Hviezdoslava.
Dominantou centra mesta je farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej. Poďme sa ponoriť do jeho bohatej histórie.
História Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Tunajší kostol sa spomína v roku 1380, podľa iných zdrojov v roku 1397. S menom kubínskej fary sa po prvýkrát stretávame v r. 1380. Mala pod správou celé podchočianske územie až po hrad.
Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. - 17. storočí pánmi kostola. Prvá zmienka pochádza z r. 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V r. 1397 sa v dokumentoch spomína už päť fár: vo Veličnej, Kubíne, Sedliackej Dubovej, Tvrdošíne a Trstenej.
V r. 1559 a 1560 bola na Orave vykonaná prvá historicky známa kánonická vizitácia. O kubínskej fare je vo vizitácii z r. 1559 poznačené toto: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, farár sa volá Ladislav. Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach.
R. 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca r. 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom r. 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla r. 1682, kedy odišiel na Oravský hrad.
Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli r. 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol r. 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali.
Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Od zač. 18. stor. sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne.
V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. V r. 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Situácia sa znovu radikálne zmenila po r. 1989. Mnohé spoločenstvá, ktoré dovtedy vykonávali svoju činnosť len tajne, sa mohli slobodne prejaviť na verejnosti.
Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského.
Cestou na námestie sa môžete zastaviť v kostole svätej Kataríny Alexandrijskej s pútavou históriou a za zmienku hodným interiérom.
Ján Prílepok, primátor mesta Dolný Kubín
Architektúra Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej
Architektonickou dominantou je neogotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorého pôvod siaha až do 14. storočia. Bol postavený v stredoveku a niečo z tohto obdobia sa zachovalo v základoch kostola.
V rokoch 1622 - 1629 bol kostol prestavaný v zmiešanom goticko - renesančnom slohu. O prestavbe a dejinách kostola taktiež hovorí epitaf, ktorý sa nachádza vpravo od hlavného vchodu. V roku 1632 bola obec Dolný Kubín povýšená do mestského stavu ako mestečko s obmedzenými mestskými právami.
Od roku 1670 všetky kostoly s farami v Uhorsku prešli do správy katolíkov. V rokoch 1672 - 1680 tu pôsobil katolícky kňaz, no v rokoch 1680 - 1705 sa opäť dostal do rúk evanjelikov. Po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku v roku 1709 sa kostol definitívne dostal do správy katolíckej cirkvi. Okolo roku 1725 bol kostol prestavaný v barokovom slohu.
Pri prestavbách bol nájdený dokument, ktorý popisuje kostol ako kamenný, s kamennou krstiteľnicou, kamennou vežou a dvoma zvonmi, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium (hodiny). Opravy a prestavby kostola prebiehali neustále a až od roku 1887 je kostol v stave, ktorý poznáme dnes.
V r. 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom štýle. Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v r. 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku.
V rokoch 1885 - 1886 (podľa iného zdroja v rokoch 1880 - 1887) bol kostol prestavaný v neogotickom štýle s ponechaním severného obvodového muriva a veže starého gotického kostola. Stavba, považovaná za jednu z najkrajších neogotických pamiatok na Slovensku, prešla v priebehu dejín mnohými zmenami zovňajšku i užívateľov. Ide o rozsiahly sakrálny jednoloďový objekt s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a krytou stĺpovou predsieňou. Fasády sú členené lomenými oknami, dekoratívnymi opornými piliermi s kvádrovaním. Počas tohto obdobia sa rozhodlo začať so stavbou nového chrámu na mieste stredovekého. Do novostavby mala byť zakomponovaná len pôvodná západná predstavaná veža a severný múr lode. V roku 1895 bol kostol poškodený veľkým požiarom (podľa iných zdrojov došlo k požiaru už/aj v roku 1885).
Vnútorné zariadenie pochádza z 80. rokov 19. storočia. Epitaf rodiny Zmeškalovcov, pôvodom z Vyšného Kubína, je renesančný z roku 1622. Stredná časť neskorogotického oltára má tabuľový obraz Metercie so sv. Sebastiánom a Fabiánom, pápežom, zo začiatku 16. storočia. Výmaľba interiéru pochádza z roku 1939 od E. Massányiho.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne
Ostatné sakrálne pamiatky v Dolnom Kubíne
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec vznikol na podnet Mons. Alfonza Letanovského, bývalého okresného dekana. Výstavba začala v roku 1992 za výdatnej finančnej pomoci veriacich mesta a farnosti. Väčšina prác na výstavbe bola realizovaná svojpomocne a dobrovoľníkmi. Stavba má pôdorys osemuholníka a siaha do výšky 37,5 m. Podlažie kostola tvorí hlavná loď, svätyňa, kaplnka. Hlavný oltár vytvoril akademický sochár Peter Švaral. Kapacita kostola je 500 miest na sedenie a 1000 miest na státie.
V predvečer sviatku Povýšenia Svätého Kríža dňa 13. septembra 2022 sa zišlo mnoho veriacich v kostole v Dolnom Kubíne na Brezovci, ktorý je zasvätený práve tomuto tajomstvu. Dôvodom slávnosti bolo 25. výročie posviacky tohto veľkého oravského kostola, ktorý práve 13. septembra 1997 posvätil spišský diecézny biskup Mons.
Slávnostnú ďakovnú svätú omšu celebroval diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš, ktorý pripomenul, že sám bol fyzicky svedkom posviacky tohto kostola. Vyzdvihol prácu tých, ktorí sa na stavbe kostola podieľali a zdôraznil dôležitosť budovania duchovného chrámu v osobe každého jedného človeka, v ktorom chce mať Boh svoj chrám. V závere svätej omše poďakoval miestny dekan vsdp.
Evanjelický kostol augsburského vyznania
Evanjelický kostol augsburského vyznania v Dolnom Kubíne začal byť budovaný v roku 1784. Pôvodne bol kamenný s drevenou podlahou a bez veže. V roku 1842 sa dostavala veža so zvonmi. Nový pol tonový zvon bol vyrobený v Pešti v roku 1843. Tento zvon sa dochoval do dnešných čias, no koncom 20. storočia praskol a bol nanovo vyhotovený z toho istého materiálu. Po požiari v roku 1893 sa cirkev rozhodla postaviť nový kostol na tom istom mieste. Farár Pavol Samuel Novák organizoval zbierky na výstavbu. Interiér kostola bol vymaľovaný podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu.
Židovská synagóga
Tak ako v iných slovenských mestách, aj v Dolnom Kubíne bola židovská komunita. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1770 a o 5 rokov neskôr dala vybudovať na mestskom námestí synagógu s ďalšími objektmi. Židovská synagóga na námestí P. O. Hviezdoslava bola po vojne prestavaná na kino Choč a jej pôvodný účel pripomína pamätná tabuľa odkrytá Václavom Havlom v roku 1990.
Ďalšie pamiatky v Dolnom Kubíne
Samotné mesto Dolný Kubín poskytuje aj množstvo iných pamiatok a zaujímavostí k návšteve. Medzi ne patria:
- Historický cintorín, kde je pochovaný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.
- Župný dom (dnes Oravská galéria).
- Čaplovičova Bibliotéka.
- Radnica (dnes Mestský úrad).
- Hotel Slávia - dnes Zmeškalov dom hudby.
- Hviezdoslavov dom.
- Florinov dom (dnes výstavná sieň Oravského múzea).
- Pamätník oslobodenia.
- Pamätná tabuľa J. Matúšku.
- Zvonica na Bysterci.
tags: #kostol #svatej #katariny #alexandrijskej #dolny #kubin