Kresťanstvo a nesmrteľnosť duše v Biblii

Otázka nesmrteľnosti duše je jednou z najstarších a najzákladnejších otázok ľudskej existencie. V priebehu dejín sa rôzne kultúry a náboženstvá snažili nájsť odpoveď na to, čo sa s nami stane po smrti. Kresťanstvo, ako jedno z najrozšírenejších náboženstiev sveta, ponúka svoj vlastný pohľad na túto problematiku, ktorý je hlboko zakorenený v Biblii a kresťanskej tradícii.

V 176. časti podcastu Rozumná viera sa hovorilo o duši z rozumového hľadiska. Dnes to doplním o biblické hľadisko. Ide o pekný súlad medzi tým, čo uvádza Biblia a tým, ku čomu sa dá dôjsť samotnou rozumovou úvahou.

Starozákonné chápanie duše a posmrtného života

Stará zmluva sa na dušu pozerá celkom inak ako sme sa ňu zvyknutí dnes pozerať my. Predovšetkým: keď Boh tvorí človeka, v knihe Genezis 2,7 o tom čítame toto: 7 vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. - no v pôvodnom texte čítame: človek sa stal živou dušou!!! Podľa Starej zmluvy teda človek dušou je. A nie, že človek dušu má, ako to vnímame my!!! To znamená: my sme duše.

V Starom zákone sa zdôrazňuje život na tejto zemi ako najvyššie dobro, posmrtný život je zahalený akýmsi pochmúrnym tajomstvom, čo využívajú vo svojej argumentácii práve sektári. Lenže v starom zákone sa vyskytujú aj texty s iným obsahom.

V Kaz 12,7 sa píše: „A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.“ Kniha Múdrosti 3,1 n uvádza: „Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod, za skazu ich poberanie od nás. - Oni sú však na pokoji. Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

Židia vo SZ verili v život duše po smrti, ich predstave však chýbali konkrétne obrysy. Podstatne väčší dôraz kládli na vzkriesenie tela pri poslednom súde, ktorí niektorí z nich spájali s príchodom Mesiáša a obnovou Izraelského kráľovstva.

Novozákonné chápanie nesmrteľnosti duše

Nový zákon hmlisté starozákonné poňatie o nesmrteľnosti duše konkretizuje a dáva mu jasné kontúry.

Príklady z Nového zákona, ktoré poukazujú na nesmrteľnosť duše:

• Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, dušu však zabiť nemôžu. Ale bojte sa skôr toho, ktorý môže dušu i telo zatratiť v pekle ...
• Ktokoľvek povie slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu, kto však je povie proti Duchu Svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku ani v budúcom...
• Keď Ježiš na vrchu premenenia zjavil svoju slávu, ukázali sa vedľa neho Mojžiš a Eliáš a hovorili s ním (Mat 17,3; Mar 9,3; Luk 9,31).
• "Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakubov. Nie je predsa Bohom mŕtvych, ale živých ... "(Mat 12,27; Luk 20,37-8). Tieto slová povedal Pán v polemike so saducejmi, ktorí popierali vzkriesenie mŕtvych.
• Najpádnejším argumentom NZ v prospech nesmrteľnosti duše je však rozprávanie Kristovo o boháčovi a Lazarovi (Luk 16,19-31). Duše žijú po smrti, majú jasné vedomie a komunikujú s druhými.
• Všetky 4 evanjelia uvádzajú pri správe o smrti Pána na kríži formuláciu "... vypustil dušu" (Mat 27,50; Mar 15,37; Luk 23,46; Jn 19,30).
• Ježiš hovorí lotrovi, ktorý bol po jeho pravici: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!" (Luk 23,43)
• „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." (Jn 8,56).
• Keď sa zmŕtvychvstalý Pán zjavil apoštolom, "oni zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha ." (Luk 24,37).
• Sv. Štefan pri kameňovaní „plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. (Sk 7,56).

Písmo - a priamo Kristus - varuje, že súdny deň prinesie prekvapenia: Mnohí prví budú poslední a posední budú prví (Mk 10:31, zr. Lk 13:23-30). Sebaistí budú sklamaní. Ani v pekle nebude najmenší dôvod k sťažnosti. Všetky ústa zmĺknu. Nie násilím, ale uznaním spravodlivosti. A každý jazyk vyzná, že Ježiš Kristus je Pán (Flp 2:11).

Vzkriesenie a premena

A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte, skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem a že sa ukázal Kéfašovi, potom dvanástim, potom sa naraz ukázal viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až doteraz, ale niektorí tiež zosnuli. Potom sa ukázal Jakobovi, potom všetkým apoštolom. Naposledy od všetkých sťa nedochôdčaťu sa ukázal i mne.

No, ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina tých, ktorí zosnuli. Lebo pretože skrze človeka smrť, skrze človeka i zmŕtvychvstanie mŕtvych. Lebo jako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení.

Ale to hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie, ani porušenosť nezdedí neporušiteľnosti. Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení.

Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo. Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo?

Apoštol Pavol popisuje naše vzkriesené telá vo svojom 1. liste do Korintu 15, 46 - 58: 46 Nie je však skôr duchovné, ale prirodzené, až potom duchovné. 47 Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba. 48 Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49 A ako sme niesli podobu toho pozemského, tak budeme niesť aj podobu toho nebeského. 50 Toto teda hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. 51 Počúvajte, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení, 52 naraz, v tom okamihu, na posledný zvuk poľnice. Keď zatrúbi, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. 53 Lebo toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54 Keď si však toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo! 55 Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň? 56 Ostňom smrti je totiž hriech a silou hriechu je Zákon. 57 No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista! 58 A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.

Pre tých, ktorí veria v Krista, je smrť iba predohrou k večnému životu s Bohom. Tam náš život bude pokračovať v tele i duchu.

I keď je večný život darom dávaným nám zdarma na základe Božej milosti, Kristus napriek tomu bude súdiť náš život. Na tomto súde budeme odmenení za to ako sme žili. V každom prípade: viera nás neoslobodzuje od poslušnosti.

Peklo a spravodlivosť

Jednoduchým faktom kresťanského evanjelia je, že ľudia nie sú automaticky určení pre nebo, ale pre niektorých je peklo - miesto nekonečného trestu. Tí, čo sú bez Krista, sú aj bez nádeje (Ef 2:12). Boh je v pozadí osudu každej ľudskej bytosti.

Peklo nie je jednoducho nekončiaca bolesť, a už vôbec nie spôsobená krutým a sadistickým Bohom. Zámer dôrazu na peklo nie je sadistický. NZ zdôrazňuje peklo, aby nás varovala. Hovorí o budúcom hneve, aby sme mu unikli (Mt 3:7). Prichádza Boží hnev. Ale dôvod, pre ktorý to zdôrazňoval Kristus a po Ňom jeho verní služobníci 2000 rokov, je varovať všetkých, čo sú na ceste do pekla, aby sa utiekali ku Kristovi, ktorý je jediným a dostatočným Premožiteľom hriechu, smrti a pekla!

Keďže láskavý Boh je zároveň aj vrcholne spravodlivý, ktorý vládne v pekle rovnako ako vládne v nebi, tak si môžeme byť absolútne istí, že čokoľvek sa stane v pekle, je tiež spravodlivé.

Hoci peklo je miestom neopísateľnej hrôzy, napriek tomu v pekle - rovnako ako v nebi - vládne Božia spravodlivosť. Nebo je založené na spravodlivosti Boha, ktorý prijal Kristovu spravodlivosť v prospech hriešnikov. Peklo je založené na spravodlivosti Boha, ktorý trestá hriešnikov. Nato, aby sme zvestovali dobrú správu, musíme zvestovať aj zlú.

Časová os vývoja pohľadu na posmrtný život v judaizme a kresťanstve

tags: #krestanstvo #nesmrtelna #dusa #biblia