Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých).
Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať. Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné.
Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.".
V evanjeliách sa dočítame, ako ľudia žasli nad Ježišovými zázrakmi. Osobne by som čakal, že sa budú viac spovedať z hriechov proti láske. Často sa spovedajú z roztržitosti pri modlitbe či z jedenia mäsa v piatok. Pápež František veľmi často hovorí o neposudzovaní, neodsudzovaní, odpúšťaní... Koľkokrát sme svedkami ohovárania, osočovania, neodpustenia?! Hriechy proti šiestemu prikázaniu v ľuďoch vzbudzujú pocit viny, na druhej strane je to v poradí až šieste prikázanie - pred ním je ďalších päť.
Pri vyznávaní hriechov proti čistote sa hriešnik pred spovedníkom obrazne povedané odhaľuje. Aj pri týchto hriechoch treba vedieť rozlišovať. Keď dospievajúcim človekom lomcujú hormóny, treba mu poradiť a pomôcť. Na druhej strane, ak ide o manželskú neveru, treba prehovoriť aj tvrdšie.
Keď človek prichádza do spovednice, už v sebe má ľútosť, je to prejav pokory. Samotný hriech už človeka potrestal. Dôležité je, ako samotný kňaz vstupuje do spovednice. Či je v pohode, cíti sa spojený s Bohom, alebo je vyčerpaný, mrzutý.
Môže kňaz ublížiť?
Môže, a dosť ťažko. Je to citlivé miesto, kde má každé slovo svoju váhu. Pápež František v príhovore k misionárom milosrdenstva viackrát zopakoval, že spovedníci majú rozumieť nielen jazyku slov, ale aj jazyku gest. Doslova povedal, že ak hriešnik nedokáže povedať svoj hriech, ale kňaz rozumie, o čo ide, je to v poriadku.
Keď v evanjeliách čítam o hriešnikoch, ktorí prichádzali k Ježišovi, nespomína sa tam podrobné vypočúvanie. Ani cudzoložnej ženy, ktorú chceli Židia ukameňovať, sa Ježiš nevypytoval, s kým bola, koľkokrát, kde... Jej hriech bol zrejmý, rovnako ako bola zrejmá jej ľútosť. Márnotratný syn, keď sa vrátil k svojmu otcovi, mal pripravenú presnú formuláciu, ktorú mu povie. Ale on ho nenechal ani dopovedať a objal ho.
Aj ja často hovorím ľuďom, ktorí vstúpia do spovednice, že Boh im už odpustil. Potom im poviem, aby vyznali svoje hriechy, lebo Boh ich už pozná, ale sami pre seba ich potrebujú pomenovať. Ak sa aj niečo povypytujem, tak nie kvôli sebe, ale kvôli dotyčnému človeku, aby svoj hriech nahlas pomenoval a nemusel sa potom k nemu neustále vracať.
Rovnako ako pápež apelujem na slobodu. Ale skôr ako so spomenutými prípadmi sa stretám s tým, že mladí ľudia žijú spolu, pričom rodičia ich tlačia k uzatvoreniu manželstva. Radím im, aby netlačili, aby rešpektovali, že ich deti sú dospelé, a radšej im pripomenuli, že majú svedomie a podľa neho sa majú rozhodnúť. Môže sa totiž stať, že o tri-štyri roky budú títo mladí vytýkať rodičom, že ich donútili vstúpiť do manželstva, ktoré sa nevydarilo.
Prichádzajú za mnou aj ľudia, ktorí vedia, že im nemôžem dať rozhrešenie, lebo žijú v neplatnom manželstve, ale majú potrebu aspoň vyznať svoje hriechy. Umožním im, aby ich povedali, oľutovali a na konci im namiesto rozhrešenia dám požehnanie. Verím, že Pán Boh má spôsob, ako odpustiť. Možnosť vyznať hriechy musí dostať každý.
V oboch prípadoch základný problém spočíva v srdci spovedníka, v jeho viere. Buď si rieši nejaký komplex, alebo nemá v poriadku vzťah s Bohom. Človeku nepomôže, keď ho kňaz tvrdo zoseká, ani keď všetko ospravedlní. Samotný hriešnik si uvedomuje, že spravil čosi zlé, a keď ho kňaz chlácholí a upokojuje ho, ublíži mu.
Samozrejme, má. Opäť ide o postoj srdca spovedníka - milosrdenstvo má nahotu skôr prikrývať, ako odkrývať. V spovednici máme hriechy vyznať, nie opisovať. Kňaz sa nemá vŕtať v oblastiach, do ktorých človek nechce vojsť.
Prezradím, že my ako ľudoví misionári máme dlhodobo udelenú právomoc počas misií odpúšťať tento hriech a zbavovať trestu exkomunikácie. Takých prípadov nebolo mnoho, ale stretol som sa s nimi. Išlo o skutočne hlboké zranenia. Boh týmto ženám odpustil, ale niekedy si ony samy nedokážu odpustiť. Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae odporučil, aby ženy po potrate poprosili o odpustenie aj svoje zabité dieťa, lebo ono je u Boha.
Milosrdenstvo a odpustenie ponúkajú riešenie všetkých problémov. Dôležité je urobiť krok z jednej aj druhej strany. Vo vnútri cítim, že Pán Boh nájde nejaké riešenie, aj keď to možno trochu potrvá.
Sviatosť zmierenia je naším návratom k milosrdnému Bohu. Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné.
Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť.
Podstatnou časťou sviatosti zmierenia je vyznanie hriechov pred Bohom a kňazom. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy, na ktoré si pamätáme od poslednej spovede a aspoň približne ich počet a okolnosti. Odporúča sa vyznať aj všedné hriechy, ale pri nich nie je potrebné hovoriť podrobnosti týkajúce sa počtu a okolností.
Spovednica, miesto zmierenia a odpustenia.
Priebeh Svätej Spovede
- Príprava na sv. spoveď: Pozostáva z piatich krokov: Spytovanie svedomia, Ľútosť, Predsavzatie, Svätá spoveď, Zadosťučinenie.
- Spytovanie svedomia: Je to pozorné pripomenutie si hriechov, ktoré sme spáchali od poslednej spovede. Zamýšľame sa aké bolo naše konanie voči Bohu, iným ľuďom a sebe a zároveň nad tým, čo nám prekáža viac milovať Pána Boha.
- Ľútosť: Je to bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s predsavzatím polepšiť sa. Ľútosť je základná podmienka sviatosti zmierenia.
- Predsavzatie: Ľútosť sa spája s predsavzatím polepšiť sa. Je to pevné rozhodnutie v budúcnosti nekonať hriechy a má byť konkrétne, zamerané na boj s niektorým z mojich hriechov („V čom sa chcem polepšiť?“).
- Svätá spoveď: Podstatnou časťou sviatosti zmierenia je vyznanie hriechov pred Bohom a kňazom. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy, na ktoré si pamätáme od poslednej spovede a aspoň približne ich počet a okolnosti.
- Zadosťučinenie: Sviatostné rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky následky, ktoré hriech spôsobil. Preto nasleduje prijatie a splnenie sviatostného pokánia určeného spovedníkom.
Čo je ľahký a čo ťažký hriech? / Sviatosť zmierenia 2/2 ► KATECHÉZY STRUČNE A JASNE! ✅
Umelý potrat a sviatosť zmierenia
Umelý potrat je veľmi vážne previnenie proti životu, a teda priamo proti piatemu Božiemu prikázaniu. Ani táto situácia však s Bohom nie je neriešiteľná. Tvrdenie, že nie každý kňaz môže tento hriech rozhrešiť, nie je úplne presné. Každý kňaz z moci, ktorú dostal kňazskou vysviackou od Ježiša Krista, môže rozhrešiť ktorýkoľvek hriech. Vzhľadom na závažnosť tohto hriechu je k nemu pripojený cirkevný trest exkomunikácie. Exkomunikácia, najvážnejší z kánonických trestov, zabraňuje prijímaniu sviatostí, až kým dotyčný nie je oslobodený.
To znamená, aby niekto upadol do tohto cirkevného trestu, musí spĺňať tieto podmienky: mať v čase spáchania hriechu dovŕšených 18 rokov a mať vedomosť o tom, že k tomuto hriechu je pripojený trest. Cenzúra spojená s hriechom potratu je za normálnych okolností rezervovaná ordinárovi, čo znamená, že od nej môže oslobodiť iba miestny biskup. Je to z dôvodu závažnosti hriechu (deliktu).
Vo Svätom roku milosrdenstva (2015) sa pápež František rozhodol rozšíriť fakultu rozhrešiť potrat spojený s cenzúrou na všetkých kňazov najprv na obdobie Svätého roka a následne 20. novembra 2016 ju predĺžil na neurčito. Zároveň je však potrebné prichádzať k Bohu s veľkou dôverou v jeho milosrdenstvo, čo znamená, že verím, že aj napriek veľkosti mojich hriechov ma nikdy neprestal milovať a túži mi odpustiť, viac než som schopný si uvedomiť a túžiť ja sám.
Odpustky
„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8.
Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv.