História pivovaru Svätý Florián a ďalšie zaujímavosti

Vydajte sa s nami na cestu po stopách histórie a objavte zaujímavosti spojené s pivovarom Svätý Florián a ďalšími miestami.

Svätý Florián

Svätý Florián a pivovarníctvo

Ďalšia turistická atrakcia v meste Loket je rodinný pivovar Svätý Florián, ktorý nadväzuje na tradíciu varenia piva v Lokti.

V stredoveku mala rada kláštorov výsadu variť pivo. Ako prvý z cisterciánkych kláštorov založil pivovar v roku 1685 kláštor La Trappe v Soligny. Tradícia trapistického rádu sa postupne šírila i mimo hraníc Francúzka a súčasne s novými kláštormi začali vznikať i nové trapistické pivovary.

Trapistické pivá sú povestné nielen svojou originálnou chuťou, ale aj prísnym dodržiavaním starých receptúr a tradícií. Značka Real Trappist dnes chráni nielen pivo, ale tiež víno a syry. Zaručuje kvalitu a pravý pôvod trapistických produktov. Kvalita piva je zaručená neustálym monitorovaním.

Všetky trapistické pivá sa radia medzi kláštorné pivá. Každý kláštor má svoje pomenovanie pív. Len sedem kláštorov môže variť pivo s označením trapistické.

Loket a jeho hrad

Hrad Loket sa nachádza v nádhernom prostredí, v údolí rieky Ohře, len 12 km od Karlových Varov. Táto honosná pevnosť je jednou z najstarších stavieb v Českej republike, ktorá dnes ako múzeum autentickým spôsobom približuje atmosféru stredoveku.

Hrad a historická časť mesta Loket sú postavené na žulovom kopci takmer úplne obklopenom riekou Ohře. O staviteľovi hradu nie sú presné údaje, podľa niektorých ho dal postaviť kráľ Václav II., podľa iného názoru, cisár Fridrich I. Bradatý. Dodnes viditeľná rotunda mohla byť postavená v 12. storočí.

Zámok spočiatku slúžil na ochranu obchodných ciest do Prahy. Začiatkom 13. storočia vznikla osada vedľa hradu, ktorá sa neskôr prerástla na kráľovské mesto. Gotický hrad vďaka rozšíreniam a úpravám sa premenil na pevnosť, ktorá bola považovaná za „kľúč k Českému kráľovstvu“.

Hovorilo sa, že kto dobyje Loket, podmaní si celú krajinu. V roku 1788 Habsburgovci premenili hrad na väznicu, prestavby trvali do roku 1822, počas ktorých bol úplne zbúraný palác vedľa veže. Nádherné, ale drsné kamenné múry uchovávajú vzdychy, plač a utrpenie bývalých väzňov.

V rozsiahlych priestoroch hradu si môžete pozrieť stovky zaujímavých exponátov z dlhej histórie hradu. Obdivovať môžete historický nábytok, zbrane, porcelán, riad, starú loketskú lekáreň a drevené plastiky. Okrem vzácnych minerálov je možné pozrieť aj legendárny železný meteorit.

Loketský meteorit je jedným z najstarších meteoritov na svete, ktorého pád je podrobne zdokumentovaný. Podľa historických prameňov meteorit zasiahol nádvorie hradu Loket v roku 1400 (niekde sa uvádza rok 1422). Jeho nárazová hmotnosť bola asi 107 kg a mal veľkosť a tvar „konskej hlavy”. Loketskému meteoritu sa v minulosti pripisovala magická sila a je opradený mnohými legendami.

Dominantou hradu je mohutná, 21 metrov vysoká veža, ktorá ponúka jedinečný výhľad na pôvabné mestečko Loket a údolie Ohře. Neďaleko loketskej barokovej radnice na námestí nájdete honosný barokový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice od sochára Johanna Karla Stülpa z roku 1719.

V romantickom prostredí podhradského priestoru sa pred nádhernou scenériou vysvieteného zámku týčiaceho sa vysoko nad riekou Ohře rozprestiera jedinečný prírodný amfiteáter, v ktorom sa konajú rôzne kultúrne podujatia, divadelné a operné predstavenia, koncerty a festivaly.

Hrad Loket

Ďalšie zaujímavé miesta v okolí

Ak sa rozhodnete preskúmať okolie, určite by ste nemali vynechať tieto miesta:

• Passau: Mesto troch riek - Dunaj, Inn a Ilz. Dom Sv. Štefana s najväčším kostolným organom na svete.
• Engelszell: Jediný rakúsky trapistický kláštor s bohatou históriou. Kláštorný kostol postavený v rokokovom slohu.
• Linz: Hlavné námestie s 20 m vysokým stĺpom Najsvätejšej trojice. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie na kopci Pöstlingberg.
• St. Florian: Kláštor augustiánov s Mramorovou sálou, obrazovou galériou a knižnicou.
• Enns: Najstaršie mesto v Rakúsku s námestím Hauptplatz a hodinovou vežou. Bazilika St. Laurenz s vykopávkami z rímskeho Lauriacum.
• Grein: Staré mestečko s rokokovou stavbou - najstaršie meštianske divadlo v Rakúsku.
• Artstetten: Zámok Artstetten, miesto atentátu na Františka Ferdinanda d’Este.

Tieto miesta ponúkajú bohatú históriu, kultúru a prírodné krásy, ktoré stoja za návštevu.

Slovenská Pivná Korunka

Každý rok udeľuje Slovenské združenie výrobcov piva a sladu pivnú súťaž Slovenská Pivná Korunka, v ktorej súťažia pivá z nadnárodných ako aj remeselných pivovarov v niekoľkých kategóriách o titul Zlatej pivnej korunky.

Slovenskí výrobcovia môžu prihlásiť všetky svoje značky, okrem pív vyrábaných v licencii. Cieľom súťaže Slovenská pivná korunka je propagovať a oceňovať kvalitu a profesionalitu pri výrobe slovenských pivných značiek.

Za posledných 6 rokov sa medzi výhernými remeselnými pivami objavovali pivá najviac z pivovaru Holíčsky pivovar Wywar - získali až 18 ocenení.

V kategórii Osobnosť slovenského pivovarníctva a sladovníctva udelilo združenie ocenenie In memoriam Ing. Jozefovi Štoffovi a ďalšie tri ocenenia Ing. Milanovi Lapišákovi, Ing. Imrichovi Alaxovi a JUDr. Štefanovi Karšayovi.

Breznianska mestská veža

Ktoré mesto či mestečko by sa nechcelo pýšiť niečím jedinečným, závideniahodným, neopakovateľným - gotická katedrála s vežou párajúcou nebeské výšiny, anglický park s rozlohou dvoch futbalových štadiónov alebo zlatom vykladaná majestátna socha ľudového hrdinu? Brezno sa hrdí čímsi, čo by ste v zozname dominánt s veľkým „D“ pravdepodobne nenašli - najnižšou vežou. Tzv.

V prvej tretine 18. storočia breznianske námestie zdobila len zástavba domov, radnica a v tom čase neodmysliteľný prevýchovný prostriedok - klietka hanby. Historické dokumenty nespomínajú samotnú výstavbu veže, ale až jej rekonštrukciu v rokoch 1766 - 1767. Prítomnosť mestskej veže dokladá aj veduta mesta zakreslená v pôdorysnom pláne z roku 1772, v ktorej autor okrem iných budov zachytil i výraznú vežovitú stavbu uprostred námestia.

Brezňania sa však zo zrekonštruovanej veže netešili dlho. V apríli 1779 padla za obeť ničivému požiaru, ktorý zachvátil 113 domov a 15 verejných budov, radnicu, hostinec a pivovar nevynímajúc. Popolom ľahol aj farský kostol Panny Márie vrátane zvonov, ktoré sa vplyvom obrovského tepla roztavili.

Materiál z rumoviska veže bol použitý na výstavbu mestskej nemocnice a chudobinca. Ešte bezmála storočie to dokladal nápis na múre nemocnice:„Turris eram, celeresque dies, noctenusque notaban. Jam sum medicis, hospita facta domus.“„Bola som vežou, utekajúce dni a noci som označovala.

Na mieste zhorenej mestskej veže vybudovali náhradnú drevenú stavbu slúžiacu ako zvonica. Svoj účel plnila aj po tom, čo šesť rokov po požiari postavili v jej blízkosti na námestí nový rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z dielne banskobystrického staviteľa Petra Grosmana.

Snaha nahradiť chátrajúcu drevenú zvonicu novou, ktorá by po neradostnej skúsenosti s vyčíňaním ohňa slúžila aj ako strážnica, vyšla z iniciatívy zvonára Alexandra Salamína v roku 1814. Rozpočet na jej výstavbu schválil mestský magistrát o dva roky neskôr, ale na potvrdenie výstavby Uhorskou kráľovskou komorou čakali Brezňania ešte ďalších deväť rokov.

Základný kameň novej veže položili v roku 1830 približne na mieste prvého kostola. Dohľad nad výstavbou bol zverený kamenárskemu majstrovi Leopoldovi Gašpercovi z banskobystrickej banskej komory a majstrovi murárovi Vavrincovi Hronovi. Tí o tri roky neskôr odovzdali mestu do užívania kónickú kamennú päťpodlažnú stavbu o pôdoryse 100 m² týčiacu sa do výšky 31 metrov.

Jej najstaršou súčasťou a zároveň pamätníkom predošlej drevenej zvonice je zvon z roku 1780 zasvätený sv. Jozefovi Kalazanskému. Plášť zvona zdobí erb mesta Brezno odkazujúci na finančný príspevok mesta a portrét J.

Tri menšie zvony s menom Svätý Florián o hmotnosti 580 kg s textom „Svätý Florián, chráň nás od škody a ohňa“, Svätý Vendelín vážiaci 383 kg a nesúci na plášti prosbu „Svätý Vendeline, žehnej prácam naším“ a Svätý Michal so 139,5 kg a textom „Svätý Michale, neopusť nás v boji“ pribudli v roku 1924.

Pri obnove veže na prelome 19. a 20. storočia sa podľa návrhov budapeštianskeho architekta Ernesta Foerka zvažovalo aj vybudovanie ochodze po vonkajšej fasáde. K samotnej realizácii však nedošlo, vari aj následkom tragickej udalosti počas renovačných prác v roku 1903. Bližšie o nej hovorí záznam z časovej schránky nájdenej pri rekonštrukcii v rokoch 2021 - 2022. Tá okrem iného obsahovala aj menoslov remeselníkov a murárskych pomocníkov či mince z roku 1880 a 1901.

Breznianska mestská veža projektovaná ako strážnica a zvonica mala ako jediná na Slovensku vyhradený byt pre hlásnika a strážnika v jednej osobe. Poslednou známou obyvateľkou krátko po druhej svetovej vojne bola zvonárka, vdova Giertlová so svojimi synmi. Objekt bol v tom čase bez elektriny a bez kúrenia. Všetko potrebné si rodina vynášala do bytu na piatom nadzemnom podlaží vo vedrách. Kúrili si drevom, ktoré im každoročne vyčlenilo mesto.

Podobne ako iné strážne veže na Slovensku stratila s rozvojom telekomunikačnej techniky a zlepšujúcim sa systémom včasných výstrah aj tá breznianska svoje opodstatnenie. Zostala len zvonicou rímskokatolíckej cirkvi. Čiastočnej renovácie vnútorných a vonkajších priestorov sa jej dostalo až s nadchádzajúcim miléniom.

Pre tých, ktorí sa odvážia vystúpiť po deväťdesiatich troch strmých schodoch, ponúka veža niekoľko bonusov. Prehliadku expozície Horehronského múzea venovanú osobnosti gen. M. R. Štefánika a príbehu jeho sochy, ktorá ako jedna z mála odolala turbulentným udalostiam v 2. polovici 20. storočia. Odmenou po prekonaní piatich podlaží budú aj panoramatické pohľady na mesto a okolie zo spomínaného bytu zvonára.

Breznianska mestská veža „žije“ s Breznom a jeho obyvateľmi už bezmála dve storočia. Stala sa neodmysliteľnou súčasťou jeho panorámy a možno povedať, že aj akýmsi symbolom mesta. Jej silueta zdobí ako umelecké diela, tak aj turistami obľúbené farebné magnetky. Bola nemým svedkom významných dejinných udalostí, ticho pozorovala zmeny režimov, pochodujúce armády a demonštrácie, rovnako ako športové zápolenia či preslávené jarmoky. V jej drsných kamenných múroch je toho zapísané omnoho viac ako v týchto riadkoch. Stačí len prísť a dotknúť sa ich.

Tabuľka: Ocenenia Osobnosť slovenského pivovarníctva a sladovníctva

tags: #svaty #florian #pivovar