Pri nedávnom stretnutí pápež František vyzval preláta Opus Dei, aby naďalej zdôrazňoval význam sviatosti zmierenia. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť si, ako správne pristupovať k tejto sviatosti a ako sa na ňu pripraviť.
Otec Fergus O'Connor z farnosti Panny Márie Kráľovnej Pokoja v Dubline, ktorá je zverená do pastoračnej starostlivosti Prelatúre Opus Dei, ponúka svojim farníkom jednoduchý a jasný grafický návod, ako presne pristúpiť k sviatosti zmierenia. Na druhej strane návodu je niekoľko otázok, ktoré môžu pomôcť veriacim vykonať si dobré spytovanie svedomia. Mnohí farníci pozitívne reagovali na túto iniciatívu a pomôcku aj využili pred spoveďou.
Generálna svätá spoveď nebýva v živote často. Môže byť vhodná: pre vstupujúcich do nového stavu napr. manželstva, pre tých, ktorí sa chcú hlbšie zamyslieť nad svojím životom, konečne generálna spoveď je veľmi osožná pre všetkých tých, ktorí ju neodbavovali.
Spoveď je príležitosťou zažiť lásku a milosrdenstvo, a preto nikdy nemáme dôvod báť sa. Ani vtedy, keď zistíme nedostatky pri svojej spovedi.
Súčasti ako pomôcka na pamätanie, čo je potrebné k sviatosti zmierenia (pred, pri a po spovedi) : Spytujem - ľutujem - sľúbim - vyznám - splním. Od nášho postoja k sv. spovedi závisí naša spása, náš večný život, preto sv. zmierenia nemôžme brať ako formalitu pred Veľkými sviatkami, ale modliť sa za vlastnú dobrú sv. spoveď. Boh nás znova a znova z veľkou láskou dvíha, odpúšťa a uzdravuje, ak máme úprimnú túžbu vrátiť sa k nemu.
Ako má vyzerať dobrá svätá spoveď?
Lucián Bogucki
Spytovanie svedomia: Prakticky to znamená, že vo svetle Božieho slova rozmýšľame, aké hriechy sme spáchali.
Najvhodnejšie texty na spytovanie sú treba hľadať v Desatore, v morálnej katechéze evanjelií a listov apoštolov - v reči na vrchu a v ponaučeniach apoštolov.
Ľútosť nad hriechmi: „Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.
Pevné predsavzatie viac nehrešiť: Ľútosť má vždy v sebe aj nápravu toho, čo môžeme napraviť - teda musí mať v sebe túžbu i kroky k zanechaniu takého spôsobu života, ktorý spôsobuje opakovanie hriechu.
Potrebujem vrátiť to, čo som ukradol, alebo aspoň vynahradiť, podobne napraviť to, čo som zničil, ospravedlniť sa tomu, komu som poškodil, … nestačí oľutovať iba v duchu alebo slovami, potrebná je aj náprava skutkami tak, ako len môžem.
Samotná spoveď: Vyznanie hriechov (pri vážnych previneniach je potrebné vyznať aj počet a okolnosti - ktoré môžu určiť ich závažnosť - to znamená, že vyznanie z hriechov má byť úplné.
Zadosťučinenie po sv. Spovedi: Vykonám uložené pokánie; Ježiš urobil za mňa väčšinu, zomrel za môj hriech a daroval mi život (teda znova ma začlenil do spoločenstva s Bohom, ktoré som hriechom zanechal a zničil) - za každý hriech sa platí životom.
Na sv. spoveď je potrebné sa pripraviť už doma, po ceste, modlitbou a spytovaním svedomia, a vzbudením si ľútosti s túžbou zanechať a chrániť sa hriechu, a nahradiť prípadnú úmyselne spôsobenú škodu. Na spytovanie svedomia sú rôzne „spovedné zrkadlá“, základ tvorí 10 Božích prikázaní a Pät cirkevných, (v myšlienkach, slovách, skutoch, zanedbávaní dobrého). Tiež podľa smerovania moj vzťah k Bohu, k blížnemu a k sebe samému.
Kňaz ti dá vykonať nejaký skutok kajúcnosti, ktorým sa vyjadruje tvoja vďačnosť za Ježišove odpustenie a rozhodnutie začať s úprimnou nápravou. Kňaz ťa môže usmerniť, poučiť, povzbudiť, poradiť, ako byť lepším kresťanom. Zapamätaj si to veľmi dobre a úkon kajúcnosti sa snaž vykonať čím skôr po svätej spovedi. Uvedom si, že každým hriechom zraňuješ Boha, seba a hriech má zvláštny dopad aj na spoločenstvo ľudí okolo teba.
Príklady otázok pre spytovanie svedomia:
- „Ja som Pán, Boh tvoj! ,,Nevezmeš meno Božie nadarmo.
- Prichádzal som načas na svätú omšu?
- Bola som na potrate alebo som radil/a niekomu inému, aby šiel na potrat? (Ten kto poskytne potrat, je automaticky exkomunikovaný, ako aj ten, ktorý sa zúčastní spoluprácou na potrate, Kánon 1398.
- Podieľal som sa na alebo som schvaľoval tzv.
- ,,Nezosmilníš. " (Ex 20:14).
- Používal som nečisté alebo sugestívne slová? Hovoril som nečisté príbehy a vtipy?
- Zámerne som sa pozeral na nečisté televízne programy, videá, hry, obrázky, filmy?
- ,,Nepokradneš." (Ex 20:15) ,, Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.
- Kradol som, podvádzal som, pomáhal som pri tom alebo som nabádal iných, aby kradli alebo si ponechali ukradnuté veci?
- Plnil som si svoje zmluvné záväzky? Dával som alebo prijímal som úplatky? Platil som účty a faktúry? Hazardoval som, špekuloval som?
- ,, Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
- Zámerne som klamal a podvádzal iných alebo ranil a poškodil iných svojimi lžami?
- Postil som sa na Popolcovú stredu a Veľký piatok?
- Šiel som na sväté prijímanie v stave smrteľného hriechu?
Pri pravidelnej spovedi sa povie, kedy ste sa posledný raz spovedali, aby kňaz vedel a mohol si vytvoriť správny obraz o duchovnom stave. Sú však aj príležitosti, keď si ľudia konajú celoživotné tzv. generálne spovede. To znamená, že sa naraz vyspovedajú zo všetkého, čo za celý svoj život spáchali. Robí sa to pri rôznych príležitostiach. Je dobré občas urobiť takú generálnu spoveď.
Nerobí sa preto, že by nám Boh nebol odpustil, alebo nebol pripravený odpustiť pre nedostatočné vyznanie alebo preto, že sme niečo zabudli povedať. Ak sme niečo zamlčali zo strachu či hanby, potom to nie je dôvod na generálnu spoveď. Generálna spoveď je účelná a odporúča sa pre duchovný rast a pochopenie vlastného života, a najviac pre uzdravenie z rán, ktoré v nás zostali kvôli hriechu.
Nebolo by dobré a vhodné príliš často rozjatrovať rany. Strach pred Bohom alebo úzkostlivosť pri vyznaní priestupkov a hriechov alebo tzv. škrupulóznosť, nie sú spojené s veľkým Božím milosrdenstvom a s jeho láskou. Ak však taký stav v duchovnom živote prežívame, vtedy treba poslúchať kňaza. K tomu môže dôjsť kvôli duševnej chorobe alebo z dôvodu hlbokej nedôvery, ktorú sme zažili voči ľuďom a prenášame to na Boha, alebo aj kvôli diabolským útokom.
Otec Fergus odpovedá na niekoľko otázok o tejto iniciatíve.Prečo ste sa rozhodli zostaviť takýto návod na spoveď? Odkiaľ pochádza ten nápad?V júni v roku 2012 sa konal v Írsku Medzinárodný eucharistický kongres na mieste, ktoré je blízko našej farnosti. Využili sme túto príležitosť na niektoré úpravy v kostole, v rámci ktorých sme inštalovali aj štyri nové spovednice.
Snažili sme sa vybrať spovednice, ktoré vytvárajú atmosféru príjemného miesta, sú zvukotesné, aby aj ľudia s narušeným sluchom mohli rozprávať hlasnejšie s kňazom. Potom jeden ďalší kňaz z Opus Dei navrhol, že by sme mohli načrtnúť schému jednotlivých krokov pre dobrú spoveď. Tá myšlienka sa mi veľmi zapáčila.
Prečo je potrebné takto vysvetľovať jednotlivé kroky pri sviatosti zmierenia? Dnes už mnoho ľudí zabudlo, ako sa majú ísť vyspovedať, alebo sa to nikdy ani nenaučili. Tento návod im pomáha preklenúť obavy z neznámeho a ukazuje im, aké jednoduché je pokľaknúť a prosiť Boha o odpustenie.
Ako obzvlášť užitočný sa ukazuje pre mladých ľudí, vo veku od 15 do 35 rokov. Žiaľ, po birmovke mnohí z nich zabúdajú na to, že majú možnosť často spočinúť v tomto Pánovom milosrdnom objatí. Keď potom uvidia tento návod, poslúži to pre nich ako dobrý impulz.
Veľmi pozitívnu. Vďaka Pánu Bohu, vo farnosti Panny Márie Kráľovnej Pokoja chodí teraz na spoveď mnoho ľudí. Myslím, že je viacero faktorov, ktoré vysvetľujú každoročný sústavný nárast počtu spovedí. Na prvom mieste je fakt, že kňazi sú k dispozícii veriacim na svätú spoveď. 20 minút pred každou svätou omšou je v spovednici kňaz a zostáva tam až do konca svätej omše. V sobotu sú kňazi k dispozícii aj niekoľko hodín.
Takáto informácia sa ústne rozšíri medzi veriacimi, ľudia vedia, že sa tu dá ísť bez problémov na spoveď, a že ich tam kňaz s radosťou očakáva. Mnohých ľudí dokáže povzbudiť aj to, keď vidia iných vychádzať zo spovednice s úsmevom
A potom samozrejme, keď Duch Svätý pobáda dušu, aby sa navrátila k Bohu, získala odpustenie hriechov, aby znovu mohla žiť v radostnej blízkosti s Kristom, tento jednoduchý a jasný návod sa ukazuje byť ako veľká pomôcka.
Jeden ,,formát" nemôže sadnúť každému. Máme otázky pre dospelých, dospievajúcich, pre deti.Tieto otázky pre spytovanie svedomia pomáhajú či už mladým, alebo starým, aby zvažovali rôzne oblasti, v ktorých možno urazili Boha a ublížili iným ľuďom, alebo aj samým sebe.To najdôležitejšie však je ľútosť.
Je dôležité vytvoriť si dostatok času a vhodné, pokojné prostredie na spytovanie svedomia. Nie je žiadnou hanbou zapísať si hriechy na papier a takto ísť pripravený na svätú spoveď. Boh je milujúcim otcom a každé svoje dieťa očakáva s otvoreným náručím. Je vždy pripravený obnoviť vzťah k človeku a svätá spoveď je tým najlepším začiatkom pre túto obnovu. Nebojme sa teda vstúpiť do rozhovoru s Pánom a pristúpiť k Nemu čo najbližšie.
Vieme, že jestvujú aj spovede, ktoré sa nazývajú generálne spovede. Obyčajne sa pri pravidelnej spovedi povie, kedy ste sa posledný raz spovedali, aby kňaz vedel a mohol si vytvoriť správny obraz o duchovnom stave. Sú však aj príležitosti, keď si ľudia konajú celoživotné tzv. generálne spovede. To znamená, že sa naraz vyspovedajú zo všetkého, čo za celý svoj život spáchali. Robí sa to pri rôznych príležitostiach. Je dobré občas urobiť takú generálnu spoveď. Robí sa preto, že by nám Boh nebol odpustil, alebo nebol pripravený odpustiť pre nedostatočné vyznanie alebo preto, že sme niečo zabudli povedať. Ak sme niečo zamlčali zo strachu či hanby, potom to nie je dôvod na generálnu spoveď. Generálna spoveď je účelná a odporúča sa pre duchovný rast a pochopenie vlastného života, a najviac pre uzdravenie z rán, ktoré v nás zostali kvôli hriechu. Nebolo by dobré a vhodné príliš často rozjatrovať rany. Strach pred Bohom alebo úzkostlivosť pri vyznaní priestupkov a hriechov alebo tzv. škrupulóznosť, nie sú spojené s veľkým Božím milosrdenstvom a s jeho láskou. Ak však taký stav v duchovnom živote prežívame, vtedy treba poslúchať kňaza. K tomu môže dôjsť kvôli duševnej chorobe alebo z dôvodu hlbokej nedôvery, ktorú sme zažili voči ľuďom a prenášame to na Boha, alebo aj kvôli diabolským útokom. Spoveď je príležitosťou zažiť lásku a milosrdenstvo, a preto nikdy nemáme dôvod báť sa. Ani vtedy, keď zistíme nedostatky pri svojej spovedi.
Ak zabudneme vyznať ťažký hriech, odpúšťa sa nám, ale je potrebné pri najbližšej obvyklej sv. Svätá spoveď - krátky postup:
- Keď prichádzaš vyznať svoje hriechy, pozdrav sa:„Slava Isusu Christu!“
- Kňaz ti odpovie na pozdrav: „Slava i vo viki!“
- Potom sa prežehnáš (už kľačiac alebo sediac): „V mene Otca i Synai Svätého Ducha. alebo:„Ľutujem všetky svoje hriechy, ktorými som urazil/anajláskavejšieho Boha.
- Sľubujem, že sa polepším a budem sachrániť od hriechu“. alebo po cirkevnoslovansky, alebo ukrajinsky modlitbu ľutosti, ktorú sme sa učili pri príprave na 1. sv. spoveď (1. sv.
- Potom prijmeš rozhrešenie od kňaza a pri slovách: A ja, nehodný kňaz, jehomocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút všetkých tvojichhriechov v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.
Viac o svätej spovedi, o dokonalej ľútosti od o. Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. 2 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. 3 Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; 4 on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; 5 on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. 6 Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným. 7 Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky. 8 Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. 9 Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. 10 Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. 11 Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. 12 Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. Sviatosť zmierenia je skutočne miesto, kde môžeme zakúsiť milosrdnú lásku Pána. A radostné prijatie. Súčasti ako pomôcka na pamätanie, čo je potrebné k sviatosti zmierenia: Spytujem - ľutujem - sľúbim - vyznám - splním.
Sviatosť zmierenia témou generálnej audiencie Svätého Otca FrantiškaP:3, 19. 02. Vatikán 19. februára (RV) Témou dnešnej katechézy Svätého Otca pri generálnej audiencii bola sviatosť zmierenia. V nadväznosti na úvodné čítanie z Matúšovho evanjelia o uzdravení ochrnutého pápež František poukázal na úlohu Ježiša ako lekára ľudskej duše i tela. Vysvetlil, že sviatosť pokánia a zmierenia je darom, ktorý vychádza z tajomstva Veľkej noci.Poukázal na spojitosť tejto sviatosti so spoločenstvom: pri spovedi kňaz reprezentuje Boha, ale zároveň aj celé spoločenstvo, ktoré sa so svojím členom zmieruje a sprevádza ho na jeho ďalšej ceste obrátenia a dozrievania. Svätý Otec povzbudil veriacich nebáť sa zahanbenia, ktoré pociťuje človek, keď prichádza vyznať svoje hriechy, pretože aj toto má liečivý účinok. Pozval každého zamyslieť sa nad svojou praxou slávenia sviatosti zmierenia.
Ako urobiť dobrú generálnu spoveď
Na Námestí sv. Prostredníctvom sviatostí kresťanskej iniciácie, krstu, birmovania a Eucharistie, človek dostáva nový život v Kristovi. Zatiaľ máme tento život, ako všetci vieme, „v hlinených nádobách“ (2 Kor 4,7). Sme ešte vystavení pokušeniam, utrpeniu, smrti a z dôvodu hriechu môžeme dokonca tento nový život aj stratiť. Preto Pán Ježiš chcel, aby Cirkev pokračovala v jeho diele spásy aj v prospech svojich členov, osobitne sviatosťou zmierenia a pomazania chorých, ktoré možno označiť spoločným menom ako „sviatosti uzdravenia“. Sviatosť zmierenia je sviatosťou uzdravenia. Keď sa idem spovedať, idem sa dať uzdraviť: dať si uzdraviť dušu, uzdraviť si srdce z niečoho, čo som vykonal a čo nie je v poriadku.
Biblický obraz, ktorý najlepšie vystihuje hlboký súvis týchto sviatostí, je príbeh odpustenia a uzdravenia ochrnutého, kde sa Pán Ježiš zjavuje ako lekár duše i tela zároveň (porov. Sviatosť pokánia a zmierenia vyviera priamo z veľkonočného tajomstva. Bolo to práve vo veľkonočný večer, keď sa Pán zjavil učeníkom zavretým vo Večeradle a po pozdrave «Pokoj vám!» dýchol na nich a povedal: «Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú mu zadržané» (Jn 20,21-23). Tento krok nám odkrýva najhlbšiu dynamiku, obsiahnutú v tejto sviatosti. Ide predovšetkým o skutočnosť, že odpustenie hriechov nie je niečo, čo si môžeme dať sami od seba. Nemôžem povedať: „Odpúšťam si hriechy“. Odpustenie sa žiada, prosí sa od niekoho iného, a v spovedi si prosíme odpustenie od Ježiša. Odpustenie nie je ovocím našich snáh, ale je darom, darom Ducha Svätého, ktorý nás zaplavuje kúpeľom milosrdenstva a milosti, ktorá neprestajne prúdi z otvoreného srdca ukrižovaného a vzkrieseného Krista.
Na druhom mieste nám pripomína, že iba vtedy, keď sa necháme zmieriť v Pánovi Ježišovi s Otcom a s bratmi, môžeme byť naozaj v pokoji. A toto sme už všetci v srdci pocítili: keď sa ideme spovedať, ideme s ťarchou v duši, s istou dávkou smútku. Časom prešlo slávenie tejto sviatosti z verejnej formy - keďže na počiatku sa vykonávala verejne - do podoby osobnej, do diskrétnej formy spovede. To však neznamená, že by sa stratil jej cirkevný ráz, ktorý predstavuje životný kontext. Kresťanské spoločenstvo je totiž tým miestom, kde sa sprítomňuje Duch Svätý, ktorý obnovuje srdcia v Božej láske a všetkých bratov zjednocuje v Kristovi Ježišovi.
Práve z tohto dôvodu teda nestačí poprosiť Pána o odpustenie vo vlastnej mysli a vo vlastnom srdci, ale je potrebné pokorne a s dôverou vyznať svoje hriechy služobníkovi Cirkvi. Niekto by mohol povedať: „Ja sa spovedám iba Bohu“. - Isteže, môžeš Bohu povedať „odpusť mi“ a vysloviť svoje hriechy. Naše hriechy sú však aj proti bratom, proti Cirkvi, a preto potrebujeme poprosiť o odpustenie Cirkev i bratov v osobe kňaza. - „Ja sa však hanbím, otče!“ - Aj zahanbenie je dobré, je zdravé mať trochu hanby, pretože zahanbenie je uzdravujúce. O niekom, kto sa nehanbí, hovorievame v mojej vlasti, že je človekom „bez hanby“, je „nehanebník“. Hanba aj prospieva, pretože nás robí pokornejšími. A kňaz prijíma takúto spoveď s láskou a ohľaduplnosťou a v mene Boha odpúšťa. Aj z ľudského hľadiska, kvôli upokojeniu sa, je dobré porozprávať sa s bratom a povedať kňazovi veci, ktoré tak veľmi ťažia moje srdce. Nebojme sa spovede! Kto stojí v rade na spoveď, pociťuje všetky tieto veci, aj zahanbenie, zo spovede však vychádza slobodný, veľký, zbavený hriechov, belostný, šťastný. V tomto tkvie krása spovede! Chcel by som sa vás opýtať, neodpovedajte však nahlas, ale každý vo svojom srdci: Kedy si sa naposledy vyspovedal, vyspovedala? Všetci premýšľajme… Sú to dva dni? Dva týždne? Dva roky? Dvadsať, štyridsať rokov? Každý nech si to zráta a nech si odpovie, kedy sa naposledy spovedal. A ak odvtedy uplynulo veľa času, nestrácaj ani deň, choď do toho s vedomím, že kňaz bude dobrý. Je tam Ježiš, a Ježiš je lepší ako kňazi, a Ježiš ťa prijme. Prijme ťa s veľkou láskou. Drahí priatelia, sláviť sviatosť zmierenia znamená byť pritúlení vo vrúcnom objatí, ktoré je objatím nekonečného Otcovho milosrdenstva. Spomeňme si na to nádherné podobenstvo o synovi, ktorý odišiel z domu s peniazmi, ktoré zdedil, všetky premrhal a potom, keď už nemal nič, rozhodol sa vrátiť domov, nie však ako syn, ale ako sluha. V srdci si niesol veľkú vinu a veľkú hanbu. Prekvapením bolo, keď začal hovoriť a prosiť o odpustenie, že Otec ho nenechal dohovoriť. Objal ho, pobozkal a pripravil oslavu. Poviem vám: zakaždým, keď sa spovedáme, Boh nás objíma a má sviatok! Vykročme po tejto ceste. Nech vás Boh žehná.