Najdôležitejší moment v Biblii je bezpochyby ten, kedy Ježiš zomrel na kríži a vstal z hrobu, čím nám ukázal, že má moc nad hriechom, nad hrobom aj nad smrťou. Poďme sa pozrieť na význam Ježišovej smrti a jej dopad na ľudstvo.
Video "Padajúce taniere" je dielo dvoch priateľov (Howarda Crutsingera a Johna Stronga), ktorí chceli svetu evanjelium „ukázať”, nielen „povedať”. Vytvorili tak umelecké dielo - video, ktoré pracuje viac s obrazmi než so slovami. Pomocou symbolov zlomenosti a neskôr vykúpenia, nádeje a uzdravenia nám toto krátke video výstižne ukazuje podstatu evanjelia.
Bez ohľadu na to, čomu veríte, toto video a jeho hlavná myšlienka platia pre každého jedného z nás. Všetci znášame dôsledky našich hriechov a zlých rozhodnutí. Keď nás hriech rozbije na tisíc kúskov, jedine Ježiš nás môže obnoviť a zlepiť dohromady.
Ukrižovanie Ježiša: Lukáš 19-23
S hriechom je neradno sa zahrávať. Je to jednoduché slovíčko, avšak s obrovskými následkami. Ide o tie veci v našom živote, ktoré sa nepáčia Bohu. Keď hrešíme, ako by sme mu hovorili, že sme múdrejší než on. A presne preto prišiel Ježiš z neba na túto Zem a zomrel namiesto nás. Zomrel, aby sme nemuseli zomrieť my.
Jeden z opakujúcich sa motívov vo videu bol obraz vybíjajúcej sa baterky. Na akom percente sa nachádza vaša „baterka“?
Pamätajme, že Kristus za nás zomrel už vtedy, keď sme ešte žili v hriechu. Ale nám Boh dokázal svoju lásku práve tým, že poslal Krista, aby zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnikmi. Ak nás Kristova smrť zmierila s Bohom už vtedy, keď nás delilo nepriateľstvo, tým skôr nás Kristov život zachráni pred Božím hnevom teraz, keď sme už zmierení. Bohom sa teda môžeme chváliť vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý nás s ním zmieril.
Vo videu Ježiš povedal: „Niekto musí zomrieť - ty, alebo ja.“
Práve ste počuli tú najlepšiu správu v živote: Ježiš za vás zomrel, keď ste na tom boli najhoršie. Keď ste boli zlomení, obetoval sa na kríži, aby ste vy mohli žiť. Ale chce od vás odpoveď.
Tak ako sme videli vo videu, môžeme skúšať veci ako alkohol, sex, popularitu, peniaze a pod., aby sme zaplnili tú prázdnotu v našom živote. Nič z toho nám však nepomôže. Jedine Ježiš môže zlepiť tie kúsky dohromady a navrátiť nám Život. Ježiš chce, aby ste si ho vybrali a aby ste s ním vkročili do nového života. Všetko, čo ste doteraz urobili, vás len ťahalo dolu, preč od života.
Zastavte sa na chvíľu a v tichosti svojho srdca povedzte Ježišovi ako veľmi vám je ľúto všetkých hriechov, ktoré ste spáchali voči nemu, sebe a ostatným.
Žiť večne - človek nielen túžil, túži, ale bude stále túžiť. Tú nádej daruje, môže darovať a chce jedine Ježiš, ktorý hovorí o Bohu: „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú“ (Lk 20,38).
Útok saducejov Ježiš ukončí poukázaním na to, čo veria, čo však sami svojou neverou popierajú a dáva aj im nádej a výstrahu: „On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite“ (Mk 12,27). Ježišove učenie ide ešte ďalej. Učí o súde v posledný deň. Nie však všetci budú vzkriesení k večnému životu. Ježiš učí aj o večnom treste (porov. Mt 25,46). Ježiš v dnešnom evanjeliu chce zvýrazniť pozitívny pohľad na zmŕtvychvstanie.
V Starom zákone o mučeníckej smrti bratov Machabejcov je dôležité predovšetkým to, že sa tu už jasne vyslovuje viera v nesmrteľnosť a vo vzkriesenie. Ľudia môžu zničiť život, Boh však má moc aj mŕtvych prebudiť k životu (porov. 2 Mach 7,9).
Dnes sa pridŕžame učenia sv. Tomáša Akvinského, ktorý v ľudskej duši vidí neúplnú jednotku, ktorá je živelne zameraná na materiálne telo.
Sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom o tom píše: „Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?“ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno... No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské...“ (1 Kor 15,35-39).
Chceme, aby si žil... Život je predsa tak krásny a svetlo tak nádherné,“ hovorili kati k mučeníkovi z tretieho storočia, ktorý sa volal Pionio, a ktorý odpovedal: „Áno, viem, že život je krásny, ale mňa očakáva krajší život. Svetlo je nádherné, ale ja túžim po pravdivejšom svetle. Viem aj to, že zem je krásna, že je dielom Božím. Zriekam sa tohto všetkého nie preto, že tým pohŕdam, ale preto, že očakávam niečo väčšie.“
Svedectvom Písiem sme zistili, že vzkriesenie spravodlivých sa uskutoční pri druhom príchode Kristovom, keď príde pre živých veriacich. Vzkriesené telo nebude také isté, ako to, ktoré sa kladie do hrobu, ale bude premenené. Medzi telom kladeným do hrobu a telom vzkrieseným bude iste rozdiel.
Písmo ukazuje, že duch, duchovná podstata, je nesmrteľná na rozdiel od tela. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, keď povedal, že dušu nemožno zabiť.
Avšak najslávnejšia a najdôležitejšia skutočnosť zjavená v Písmach ohľadom duchovného tela je, že: Vzkriesené telá budú podobné vzkriesenému a oslávenému telu samotného Pána Ježiša Krista. Budú mať tie isté znaky a vlastnosti ako telo nášho Spasiteľa.
Oslávené vzkriesené telo bude bez krvi, pretože telo a krv nemôže zdediť Božie kráľovstvo, a krv nebude telo potrebovať. Keďže v nebi žiaden z týchto stavov nemá miesta, je zrejmé, že telo nebude „umdlievať“ a nebude treba ,aby krv dodávala bunkám výživu. Vzkriesené telo bude nesmrteľné. Telo, ktoré sa neunavuje, nevyčerpáva, je neporušiteľné, nesmrteľné,, také telo je právom večné.
Z doterajších úvah v predchádzajúcich kapitolách sme spoznali, že odídené duše, /duchovia či duchovné podstaty/ spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti.
Drahý čitateľ, nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Všetky radosti, ktoré poznáme, plynú z Božej prítomnosti. Pozemský opis krás, majú zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu, Jeho prítomnosť.
Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Na Golgote na kríži trpí nevinne odsúdený Kristus a pomaly umiera. Židia, ktorí po dlhé storočia prinášali obete zvierat, vedeli, že baránok či ovca sa nebráni vražednej rane. Ako súvisela Ježišova smrť sa smrťou obetných zvierat, ktoré Židia obetovali už mnoho storočí?
Skončila platnosť celého izraelského obetného systému, všetkých ceremoniálnych predpisov a obradov. Skončila tiež prostrednícka služba kňazov vo svätyni. To všetko bolo iba predobrazom, znázornením, modelom skutočnej obete, príhovornej služby a služby zmierenia pravého veľkňaza, Ježiša Krista.
Celá svätyňa, všetky obete a obrady boli len predobrazom, názorným vyučovaním, na základe ktorého mali ľudia pochopiť Boží veľký plán záchrany človeka v Ježišovi Kristovi. Boh sa snažil Ježišovu spásnu aktivitu priblížiť a znázorniť ľuďom čo najzrozumiteľnejším spôsobom. Keď Mojžiš po vydaní Desatora vydal pokyny k stavbe svätostánku, nebol sám jeho architektom. Všetky časti, predmety pozemskej svätyne a obrady a funkcie v nej mali znázorňovať a ozrejmovať službu Ježiša Krista v nebeskej svätyni (Žid 9,23.24).
Obetný oltár (2 Moj 27,1-8) bol symbolom Golgoty, miesta, na ktorom trpel a umieral Spasiteľ (1 Petr 2,24). Sedemramenný svietnik (2 Moj 25,31-40; Zach 4,1-6; Ján 1,9) stál na ľavej strane svätyne. Bol predobrazom Ježiša Krista, ktorý je „svetlom“ pre každého človeka (Ján 8,12).
Truhla zmluvy nám poskytuje nádhernú symboliku: Zákon, ktorý bol vnútri truhly, je nutné rešpektovať. Keď sa ľudia proti nemu previnili, zaslúžili si smrť (Rim 6,23), ale Božia milosť je dostatočná, Boh našiel spôsob záchrany, aby sa mohol nad nami zľutovať a odpustiť nám. Truhla zmluvy ľuďom poukazovala na základné Božie vlastnosti.
Keď zhrešil veriaci Izraelita a chcel dosiahnuť odpustenie, musel vykonať to, čo opisuje 3 Moj 4. musel si uvedomiť svoj hriech (v. musel si zaobstarať a priviesť obetné zviera - svojho zástupcu (v. položil ruky na hlavu obetného zvieraťa a vyznal svoj hriech (v. sám musel obetné zviera usmrtiť (a uvedomiť si, že za svoj hriech mal zomrieť on sám, že na jeho mieste umiera obetné zviera) (v. kňaz potrel trochou krvi rohy oltára a tým obrazne preniesol hriech. Princíp však zostával vždy rovnaký: Odplata za hriech je smrť! Avšak aby nemusel zomrieť hriešnik, zástupne za neho vždy umieralo zviera.
Pri tomto obrade slúžil „veľkňaz“ - najvyšší kňaz, ktorý vstupoval do najsvätejšieho miesta, za druhú oponu do Božej prítomnosti a tam prosil Boha o odpustenie pre celý národ. Ľudia, ktorí zatiaľ boli zhromaždení okolo svätyne, sa modlili, v srdciach vyznávali svoje hriechy. Čakali, až sa veľkňaz vráti a vyhlási odpustenie - zmierenie. Tento deň sa nazýval - a tiež bol - DŇOM SÚDU - bol predobrazom chvíle, kedy v nebi začne a bude prebiehať BOŽÍ SÚD nad ľuďmi.
Kristus zomrel, vstal a vstúpil do nebies. Na Zemi splnil prvú podstatnú fázu zmierujúcej služby, obetoval sa za hriechy ľudí. Vstúpil do neba, aby naplnil druhú časť výkupného diela.
Biblia na mnohých miestach hovorí o svätyni, o chráme v nebi (2 Moj 25,8.9.40; Žalm 11,4; 102,19; Zj 15,5; 11,19). Svätyňa v nebi - to nie je len metafora, ale skutočné miesto, kde prebýva Boh. Sami by sme sa nikdy nemohli odvážiť priblížiť k Bohu, nemáme v rukách nič, prečo by nás mal prijať, len svoje hriechy (Rim 3,10-12). V starozákonnej dobe určil Boh, kto má byť prostredníkom medzi nebom a zemou. Boli to kňazi a veľkňazi. Veľkňaz bol potrebný zvlášť v deň zmierenia - v deň súdu.
Je nutné využiť dobu, po ktorú Kristus koná v nebeskej svätyni úlohu veľkňaza. Žijeme v dobe veľkého vesmírneho DŇA SÚDU (Zj 14,6.7).
Smrťou Ježiša Krista na kríži sa udiala zámena. Kristus by nemal za svoj spravodlivý život zomrieť, ale vzal si potupnú smrť. Naopak, každý hriešník má vziať podĺa spravodlivosti Božej za svoje hriechy smrť a teda odsúdenie. No ak sa hriešnik stane účastným tejto zámeny, tak obdrží a to nezaslúžene - z milosti večný život.