„Vnímanie kultúry sa prejavuje aj dôrazom na kultúrne hodnoty, ktoré sú špecifické a jedinečné pre miestne a regionálne spoločenstvá, ako je kultúrne dedičstvo a kultúrna tradícia.“ (Slušná, 2015)
V tomto kontexte je dôležité skúmať a uchovávať tradičné zvyky a obrady, ktoré pretrvávajú v rôznych regiónoch Slovenska. Medzi takéto významné tradície patrí aj svätenie Barbory, ktoré má svoje korene v kresťanskej histórii a dodnes je živou súčasťou kultúrneho života v Prešove a jeho okolí.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na pôvod tohto sviatku, jeho historický vývoj, ako aj na súčasné formy a praktiky, ktoré sa s ním spájajú.
Rozsiahly živý prenos večerných piesní: Zasvätenie Barbary Harrisovej
Pôvod a História Svätej Barbory
Podľa kresťanskej tradície sa svätá Barbora narodila v Nikomédii pri Marmarskom mori. Jej otec, pohanský vládca Dioskuros, ju uväznil vo veži, aby ju uchránil pred kresťanstvom. Napriek tomu sa Barbora stala kresťankou, za čo ju jej vlastný otec odsúdil na trest smrti sťatím. Tento trest sám vykonal, avšak ihneď bol potrestaný smrťou úderom blesku.
Kresťania si ctia svätú Barboru ako patrónku baníkov, ochrankyňu pred náhlou smrťou, pred požiarom, pred úderom blesku a pred búrkou. Atribútmi sv. Barbory sú veža, kalich a hostia, blesk a kohútie pero.
Svätá Barbora s jej atribútmi.
Barborky - Zvyky a Tradícia
Dodnes je v obľube zvyk rezania tzv. barborek, t. j. čerešňových vetvičiek, narezaných presne na 4. decembra, ktoré vo váze s vodou do Vianoc zakvitnú.
Traduje sa, že ak vetvička zakvitne, dievča sa do roka vydá. A ak si na každú narezanú vetvičku napíše meno chlapca, a tak ju dá do vázy, jej milý sa stane ten, ktorého vetvička zakvitne ako prvá.
Zakvitnuté barborky vo váze.
Súčasné Tradície a Zvyky v Prešove
V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno.
Vianočné Trhy a Atmosféra v Prešove
Druhé najdlhšie trvajúce vianočné trhy na Slovensku budú slávnostne otvorené v Prešove už tradične na Katarínu 25. novembra a potrvajú do 23. decembra. Po dvojdňovej prestávke budú potom pokračovať od Štefana 26. 12. až do Silvestra 31. 12.
Pódium na Hlavnej ulici bude aj tento rok umiestnené v priestore pred Konkatedrálou sv. Mikuláša a bude priamo prepojené s gastronomickou zónou. Návštevníci si tak môžu vychutnať vianočné dobroty s výhľadom na program na pódiu, na ktorom vystúpi množstvo umelcov. Okrem stánkov s bohatou ponukou si určite pozrite aj výzdobu mesta.
Čas vianočných trhov je konečne tu! Táto udalosť prináša radosť malým i veľkým, preto niet pochýb o tom, že slovenské mestá i dediny budú praskať vo švíkoch. Viete, kde bude rozsvietenie stromčeka s ohňostrojom, čítanie vianočných príbehov alebo zdravá verzia vianočných trhov? To všetko sa dozviete v našom prehľade slovenských miest, ktoré sa už tešia na svojich návštevníkov.
Vianočné trhy v Prešove.
Ďalšie Vianočné Zvyky a Tradície
Zvyky a tradície sa spájajú aj s adventom a Vianocami. Náš Podtatranček tradične od svojho vzniku sa zameral aj na posvätenie adventného venca v obci. Máme tam krásne pásmo Vianočné oblátky. Inšpirovalo nás hlavne to, že aj môjho manžela mama pochádza z učiteľskej rodiny a z histórie vieme, že práve povinnosťou rechtora bolo piecť vianočné oblátky. Boli na to špeciálne kliešte.
Podtatranček pri zachovávaní zvykov sa nezameriava na ľudové tradície, ale na tie kresťanské, ktoré sú súčasťou vianočného pásma: „Naše deti to tak pekne vedia interpretovať, podávať ďalej a šíriť tradície, takže na to sme pyšní. K pečeniu oblátok spájame ešte aj tie naše pranostiky a obyčaje, a to je na svätého Martina, sv. Lucia, Barbora, sv. Tomáš, Gregor, Ondrej, samozrejme, sv. Vianoce folklóristov
Ako vyzerá Štedrý deň v rodine folkloristov? „Od rána sa chystajú rôzne pokrmy, zdobí sa stromček u nás. My zdobíme stromček na Štedrý deň. Základné ozdôbky máme z prírodného materiálu, buď zo slamy, alebo z dreva, ale dievčatká vyrábajú omotané z priadze.
Celá rodina a aj ďalší členovia súboru sa uprostred noci vyberú na polnočnú omšu, ktorá začína v obecnom parku. Veriaci spolu s kňazom prinesú Jezuliatko do pripravených jaslí pred oltárom v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej.
„Na tú polnoc, to Jezuliatko, čo je naozaj ten najkrajší dar Vianoc, sa prenáša z obecného parku za sprievodu pastierov, ktorí sú oblečení v krojoch. Je to také slávnostné prinesenie Jezuliatka do kostola. Je to taký nádych čara Vianoc a tej lásky, ktorá prišla k nám,“ doplnila Špinerová s tým, že aj tí najmenší členovia súboru chcú ľuďom zavinšovať a zaspievať zopár kolied.