Trnava, krajské mesto ležiace v srdci Trnavskej pahorkatiny, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mesto, obklopené Malými Karpatmi, Považským Inovcom a Podunajskou nížinou, má strategickú polohu a úrodnú pôdu, čo prispelo k jeho významu v priebehu storočí.
V Trnave sa nachádza množstvo historických pamiatok, ktoré svedčia o jej bohatej minulosti. Medzi ne patrí aj Farský kostol sv. Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke, ktorý má úzke prepojenie s prítomnosťou a činnosťou saleziánov Dona Bosca v tejto mestskej časti.
História Trnavy v skratke
Názov Trnavy je slovanského pôvodu, pričom kmeň "trn-" naznačuje krovinatú oblasť a koncovka "-ava" sa spája s močiarmi a mokraďami. Prvé písomné zmienky o Trnave pochádzajú z rokov 1205-1211. Kráľ Belo IV. povýšil Trnavu v roku 1238 na kráľovské mesto, čím sa stala prvým mestom na Slovensku s týmto privilégiom.
V roku 1543, po páde Ostrihomu, sa arcibiskup s kapitulou presťahoval do Trnavy, ktorá sa až do roku 1820 stala cirkevným, kultúrnym a sčasti aj politickým centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. V roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň v Trnave univerzitu, ktorá mala slúžiť všetkým národnostiam Uhorska. V roku 1792 vzniklo v Trnave Slovenské učené tovarišstvo, čím sa mesto stalo centrom slovenského národného obrodenia.
Prvá železničná trať na území Slovenska, Bratislava - Trnava, bola otvorená 1. júla 1846. Po rozpade habsburskej monarchie v roku 1918 sa Trnava stala súčasťou Československa.
Panoráma Trnavy
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke
Saleziáni dona Bosca prišli do Trnavy v roku 1936. Presne 100 rokov od vzniku prvého oratória v Turíne, 7. decembra 1941, vzniká oratórium na Kopánke. Už vtedy sa rozhliadali po najchudobnejšej štvrti v Trnave. Objekt saleziánov s priľahlým areálom bol postavený v roku 1941 ako sociálny dom s oratóriom a kostolom, pod ktorým sa nachádzala divadelná sála. Svojimi aktivitami mal slúžiť najmä mládeži najchudobnejšej štvrte Trnavy.
Modernizácia a obnova
Po dvoch rokoch prác slávnostne otvoria v Trnave-Kopánke obnovený Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Dielo rádu saleziánov Don Bosca stojí v miestnej časti už osem desaťročí, no až teraz bola k nemu pristavaná veža so zvonicou. V sobotu 21. mája bol kostol vysvätený trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom. Pri obnove došlo k viacerým architektonickým zákrokom, pribudli nové priestory. Interiér kostola je moderný, do oltára bude vsadená relikvia blahoslaveného Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza, ktorý pôsobil v Trnave ako pedagóg.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke
Slávnostná liturgia a posviacka
Slávnostná liturgia sa začala privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu. Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním svätenou vodou nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola. Otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu. Po homílii otec arcibiskup konsekroval nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Na záver svätej omše bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku.
Don Peter Kvašňovský, správca kostola, poďakoval za dar posväteného kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala. Saleziáni sú vďační aj za pomoc Trnavského arcibiskupského úradu.
Oslavy a aktivity spojené s posviackou kostola
Saleziáni na Kopánke dali posviacke nových priestorov kostola šmrnc a ducha riadnej oslavy. Sobotňajšia slávnostná svätá omša s konsekráciou kostola bola stredom programu, ktorý sa začal už v piatok mládežníckou svätou omšou na ihrisku. Na svätú omšu bol prinesený aj veľký strom - kmeň ako symbol rastu tohto diela počas osemdesiatich rokov prítomnosti saleziánov.
Aktivity pokračovali slávnostným spoločným obedom všetkých prítomných, gazdinky priniesli koláče, slané a iné pohostenie, atmosféra bola nezabudnuteľná. Deti čakalo divadlo Na hojdačke, rodiny si užili súťažno-zábavný program Kopánka pre všetkých. Večer čakalo účastníkov slávnostné otvorenie všetkých priestorov a koncert speváka Bystríka s kapelou. V nedeľu farnosť oslávila saleziánsky sviatok Panny Márie Pomocnice svätou omšou na ihrisku.
Pôsobenie saleziánov na Kopánke
Saleziáni účinkovali v Trnave na Hollého ulici od roku 1936. Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke.
V krátkom čase úsilie dp. Jána Hlubíka a jeho spolupracovníkov začalo prinášať ovocie. Mnohí obyvatelia Trnavy a okolia, ba celého Slovenska obetovali finančné prostriedky na stavbu. Je to dôkaz živej viery, ktorá sa prejavuje skutkami, je to znak kresťanskej lásky k chudobným spoluobčanom. A tak 8. decembra 1941 v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom.
Všetka činnosť v oratóriu sledovala hlavný cieľ: záchranu duší. Družinová činnosť - chlapci boli rozdelení do družín podľa veku. Stretávali sa každý týždeň. Náplň schôdzok bola primeraná veku členov. Zaujímavé schôdzky mávala Družina mladíkov sv. dona Bosca. Náboženská činnosť - okrem nedeľnej svätej omše mnohí chodili na sväté omše i vo všedné dni a pravidelne pristupovali ku spovedi. Každý rok, najmä v pôstnej dobe, sa konali duchovné cvičenia. Najhorlivejší chlapci boli zapojení do miništrovania.
Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Na fare na Kopánke postupne vypomáhali niektorí saleziáni v civile, o mnohých sa ani nevedelo, že sú kňazi, resp. že sú saleziáni. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Donovi Blehovi pomáhali tiež chlapci - animátori dnešný kostolník Jozef Pos a Peter Bučány dnes salezián.
Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko. Osobitne treba spomenúť aj veľký hudobný festival Lumen, ktorého organizáciu do značnej miery zabezpečujú aj saleziáni a saleziánska rodina v Trnave. Tohto roku sa v júni konal už 30.
Významné kostoly v Trnave
Okrem Kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov sa v Trnave nachádza mnoho ďalších významných kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve mesta. Medzi ne patria:
- Bazilika sv. Mikuláša: Táto významná gotická pamiatka je farským kostolom farnosti Trnava - Mesto. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa: Patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy, ide o prvú ranobarokovú stavbu väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637. Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
- Kostol sv. Jakuba st.: Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka.
- Kostol sv. Heleny: Kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa.
- Kostol sv. Anny: Barokový kostol, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Anne a je zároveň kláštorným kostolom rehole sestier uršulínok.