Kostol svätého Ondreja je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou na Slovensku. V nasledujúcom texte preskúmame jeho vývoj od stredovekého pôvodu až po súčasnosť. V tomto článku preskúmame históriu a architektúru niekoľkých Kostolov svätého Ondreja na Slovensku.
Bazilika sv. Ondreja v Komárne
História Komárňanskej farnosti a baziliky sv. Ondreja
História Komárňanskej farnosti je úzko spätá s históriou baziliky sv. Ondreja. Základný kameň bol položený v časoch vlády vojvodu Géjzu (okolo 10. stor.) v časti mesta nazývanej Villa Sancta Andreae (osada sv. Ondreja). Po období tureckých vojen, na začiatku 18. storočia, keď mesto bolo vo svojom výkvete a Komárno bolo jedným z miest s najväčším počtom obyvateľov v Uhorsku (štvrtým najväčším), sa rada mesta rozhodla, že v susedstve teraz už malého kostola dá vystavať nový, väčší kostol.
V roku 1719 začali s projektovými prácami a 28. júna 1723 položili základný kameň Kostola sv. Ondreja. Kvôli rýchlej a nekvalitnej výstavbe boli potrebné viaceré opravy. Kostol spolu s jezuitským kláštorom dokončili v roku 1763. Avšak dramatické okolnosti nepriali jeho zachovaniu. Zemetrasenie 28. júna 1763 zmenilo kostol v ruinu. Pod vedením jezuitov bol obnovený v roku 1771. Jezuiti ho však dlho v užívaní nemali, keďže rád bol roku 1773 rozpustený. Popri prvom, už existujúcom kostole sv. Jána Zlatoústeho sa aj bazilika sv. Ondreja stala parochiálnou.
Dňa 17. septembra 1848 vypukol v Komárne rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto, len kostol sv. Rozálie zostal neporušený. Bazilika sv. Ondreja horela tri dni a sedem zvonov vo veži sa roztopilo a odtrhlo. Ďalšie škody napáchalo ťažké bombardovanie v roku 1849 a ľadochod. Preto obnova baziliky trvala dlhých dvanásť rokov a skončila sa 28. októbra 1860 vysvätením ostrihomským arcibiskupom Jánosom Sczitovským. V súčasnosti môžeme baziliku vidieť v prevedení neskorobarokového slohu s klasicistickými prvkami. Interiér baziliky bol obnovovaný v roku 1975 a strecha bola obnovovaná v rokoch 1990 - 1992. Na pamiatku veľkého zemetrasenia z roku 1763 sa každý deň o 15:00 hod. rozozvučia zvony. Kapacita kostola je viac ako 7000 veriacich a v súčasnosti spadá pod Trnavskú arcidiecézu. 22. apríla sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie povýšenia farského Kostola sv.
Interiér baziliky
Medzi významné prvky interiéru patria:
- Oltárny obraz sv. Ondreja.
- Krstiteľnica z mramoru z roku 1860.
- Bočný oltár sv. Kráľa sv. Štefana obetuje Uhorskú korunu Panne Márii, okolo roku r.
- Bočný oltár sv. Dominika, od Lajosa Nyulassyho z r.
- Bočný oltár sv. Ignáca z Loyoly ostrihomský arcibiskup Szcitovsky.
- 14 zastavení Krížovej cesty od Gyulu Berecza , r.
- Organ- z r.
- Svätá rodina z r. Fresky Svätej Rodiny a sv.
- Sv. Imricha kráľoviča, okolo r.
- Závesný oltárny obraz Krstu Ježiša Krista, medzi 1810-1820 Maulbertscha z r.
Komárno Bazilika Sv Ondreja
Kostol sv. Rozálie
Zaujímavou pamiatkou postavenou v klasicistickom slohu je kostol sv. Rozálie. Pozornosť upúta netypickou formou riešenia jej tvaru. Budova bola projektovaná podľa vzoru rímskych rotúnd. V exteriéri k oválu lode, ktorá je zaklenutá laternovou kupolou, sa pripája obdĺžnikové presbytérium.
Kostol bol postavený na mieste starého kostola sv. Rozálie, ktorý bol zbúraný v 30. rokoch 19. storočia, keď musel ustúpiť stavbe Palatínovej línie, súčasti pevnostného systému Komárna. Nový kostol bol postavený v rokoch 1839-1844 spolu s malou kalváriou. Postavený je v empirickom slohu ( posledné obdobie klasicizmu ), okrem jedného oltára zachovaného zo starého kostola v barokovom slohu.
Kostol významne poslúžil v rokoch 1848-1849, po zničení kostola sv. Ondreja požiarom a reformovaného kostola bombardovaním v roku 1849. V tom období slúžil reformovaným aj katolíckym veriacim až do obnovenia kostola sv. Ondreja. V rokoch 1860-1880 ho navštevovali hlavne študenti a žiaci. Potom v rokoch 1880-1906 bol využívaný hlavne vojenskou posádkou, až kým neprestavali františkánsky kostol na vojenský. V tom čase sa zistilo, že drevenná konštrukcia kostola je zhnitá. Preto ho zatvorili a neskôr v roku 1908 obnovili. Od roku 1902 sa v kostole svietilo plynom a od roku 1935 elektrinou. Fresky zreštauroval Ján Hromada so svojím tímom.
Obnova presbytéria Baziliky sv. Ondreja
Fresky zreštauroval Ján Hromada so svojím tímom, informoval miestny farár a dekan Róbert Kiss. Dvojvežová Bazilika sv. Ondreja je najvýraznejšou stavbou Komárna. Exteriér prešiel pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Nitra obnovou v rokoch 2008 až 2018.
Obnovu od začiatku finančne podporovalo ministerstvo kultúry cez grantový projekt Obnovme si svoj dom a Trnavská arcidiecéza. Značné finančné prostriedky na obnovu sakrálneho objektu poskytla aj maďarská vláda.
Ďalšie udalosti v histórii kostola
Základný kameň prvého kostola v Komárne bol položený za vlády kniežaťa Gejzu v 10. storočí. Prvý kostol na tomto mieste dali postaviť jezuiti v rokoch 1674 - 1677. Časť kostola sa však v dôsledku nekvalitnej výstavby v roku 1738 zrútila. Základný kameň nového kostola položili znova jezuiti v roku 1748, stavba bola dokončená o osem rokov neskôr. Barokové fresky v ňom vytvoril Franz Anton Maulbertsch.
Počas silného zemetrasenia v júni 1763 bol kostol zničený. Následne bol v rokoch 1768 - 1771 obnovený a interiér vyzdobil freskami viedenský umelec Johann Lucas Kracker. V roku 1783 zasiahlo Komárno ďalšie zemetrasenie. Odvtedy na žiadosť obyvateľov mesta vyzváňa chrámový zvon každý deň o 15:00 na uzmierenie nebies.
Ďalšou ranou pre kostol bol veľký požiar, ktorý v septembri 1848 zničil dve tretiny mesta. Kostol sv. Ondreja horel tri dni. Sedem zvonov vo veži sa pritom roztavilo a odlomilo. Vďaka verejným darom bol kostol obnovený a 28. októbra 1860 znovu konsekrovaný.
Farský Kostol sv. Ondreja bol 22. apríla 2018 povýšený na baziliku menšiu (Basilica minor). Má vynikajúcu akustiku a jedinečný organ z roku 1864 z dielne majstra Carla Friedricha. Hlavný oltár vyhotovil viedenský majster Karl Petrus v rokoch 1855 - 1860. Oltárny obraz z roku 1865 znázorňuje svätého Ondreja. Pod kostolom je veľká krypta zhruba s päťsto hrobovými miestami.
Ostatné kostoly sv. Ondreja na Slovensku
Kostol svätého Ondreja má bohatú históriu a architektonický význam v rôznych obciach a mestách Slovenska. V tomto článku preskúmame históriu a architektúru niekoľkých Kostolov svätého Ondreja na Slovensku.
Kostol svätého Ondreja vo Vysokej pri Morave
Kostol svätého Ondreja sa nachádza v obci Vysoká pri Morave a má veľký kultúrno-historický význam. Pôvodne bol postavený v roku 1669 v barokovom štýle. Neskôr, v rokoch 1890-1892 bol prestavaný a rozšírený v historickom neorománskom duchu.
Je to dvojloďová stavba, ktorej bočná loď je zakončená valenou lunetovou klenbou. Pôvodne to bola hlavná loď kostola. Hlavný priestor novej lode má rovný strop. Fasáda je historizujúca s neorománskymi prvkami a veža je zakončená vysokou ihlanovou strechou.
Interiér kostola je z čias jeho prestavby. Z pôvodného barokového kostola sa zachovali plastiky sv. Petra a sv. Pavla, ktoré sú umiestnené vo vstupnej časti kostola a pochádzajú z roku 1695. Na fasáde kostola sú umiestnené kópie týchto plastík zo syntetického kameňa.
Priestor ohrady kostola vymedzoval do roku 1832 pôvodný cintorín obce. Nachádza sa tu votívny stĺp z roku 1758 a votívny kríž z roku 1884. Pod krížom je situovaná pieta z roku 1832 so súsoším sv. Trojice z roku 1884. Postavená bola na pamäť cholery v roku 1831. Pieta bola v roku 1994 opravená.
Kostol svätého Ondreja v Papradne
Rímskokatolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola v Papradne je postavený v štýle neskorého baroku z roku 1792. Je to jednoloďová jednovežová stavba postavená grófom M. Esterházim a je zasvätená svätému Ondrejovi, apoštolovi. Pôvodný drevený kostol bol postavený okolo roku 1700 a zhorel v roku 1766. Ostal po ňom jeden zvon. Nový kostol bol posvätený v roku 1795.
Kostol sv. Ondreja v Papradne
Kostol svätého Ondreja v Ondreji (Hôrka)
Už od poslednej štvrtiny 13. storočia stojí v Ondreji, časti obce Hôrka ranogotický Kostol sv. Ondreja. Kostol postavili na miernej vyvýšenine v obci po roku 1280 na základe povolenia od ostrihomského arcibiskupa Vladimíra, ktoré si vyžiadala skupina predstaviteľov nižšej šľachty. Do tej doby boli odkázaní na dochádzanie do Kostola sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku.
V období reformácie prešiel na dlhšiu dobu chrám do rúk evanjelikov a katolíkom sa vrátil až koncom 17. storočia. V prvej tretine 19. storočia sa stav objektu výrazne zhoršil, čo viedlo veriacich k rozhodnutiu pristúpiť k rozsiahlej oprave. Tá sa uskutočnila v roku 1827, pričom došlo k zbúraniu pôvodného presbytéria a jeho nahradeniu väčšou svätyňou s polkruhovým pôdorysom. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby veže a lode zachovala predovšetkým kamenná románskogotická krstiteľnica, ktorá pôvodne umiestnená pri stene či pilieri.