Farnosť Zapotocky ponúka bohatý program pre svojich veriacich. Okrem pravidelných bohoslužieb a stretnutí sa farnosť aktívne zapája do rôznych spoločenských a kultúrnych podujatí. V tomto článku sa pozrieme na aktuálne aktivity farnosti, ako aj na historické udalosti, ktoré formovali jej identitu.
Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi
Aktuálne aktivity farnosti
Farnosť Prievidza-mesto a Charita - dom sv. Vincenta, n.o. úprimne ďakujú mestu Prievidza za poskytnutie dotácií z rozpočtu mesta v roku 2022. Mesto Prievidza poskytlo dotácie na reštaurovanie oltára v Mariánskom kostole, materiálno-technické zabezpečenie Prievidzskej púte k Nanebovzatej Panne Márii, organizovanie letného tábora pre deti, prípravnú dokumentáciu obnovy hradbového múra na Mariánskom vŕšku, a na prevádzku a činnosť prievidzskej charity.
- Spoločnosť Tesco Stores SR v spolupráci s Potravinovou bankou Slovenska zorganizovala Potravinovú zbierku.
- Putovanie relikvie sv. Františka Xaverského v dekanáte Prievidza sa uskutoční od 3.12. do 10.12.2022.
- Pozývame vás na filmové predstavenie „Slobodní“ - príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla.
- Pravidelná púť k Nanebovzatej Panne Márii sa uskutoční počas víkendu 13. a 14. augusta.
- Denný letný tábor - „Nekonečný príbeh“ pre deti od 6 do 13 rokov v termíne 8. - 12. 8. 2022.
- Súťaž: Rodina a základné ľudské právo na život - zapojiť sa môžu základné a stredné školy do 30. mája 2022.
Okrem toho, Ružencové bratstvo sv. Bartolomeja Prievidza-mesto vás pozýva na duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční 27.09.2025 vo farskom Kostole sv. Bartolomeja. Duchovnú obnovu bude viesť o. Martin Dado. Program začne o 9:00 hod. a bude ukončený sv. omšou o 16:30 hod. Bližšie informácie nájdete na nástenke kostola a web stránke farnosti.
Na budúce sobotu 27.09. bude po večernej sv. omši o 17:30 hod. v kostole prvé stretnutie tých, ktorí sa prihlásili k príprave k sviatosti birmovania alebo k príprave k iniciačným sviatostiam. Na budúce nedeľu 28.09. bude stretnutie s rodičmi prvoprojímajúcich detí v kostole po detskej sv. omši. Poslednýkrát v tomto roku vás pozývame putovať na pútnické miesto Staré Hory, v sobotu 4.10.2025. Odchod autobusu je o 7:30 hod. zo zastávky MHD Farský kostol. Charita sv. Vincenta de Paul v Prievidzi od 1.10.2025 v čase od 19:00 - 6:00 hod. Zároveň prosíme dobrovoľníkov, ktorí by chceli počas víkendov pripraviť jedlo pre bezdomovcov, aby sa prihlásili u riaditeľa charity.
Prehľad týždňa milosrdenstva vo farnosti
Nedeli Božieho milosrdenstva predchádzala v našej farnosti týždenná príprava v podobe „Týždňa milosrdenstva“. Začali sme 3. apríla v utorok poobede v konkatedrále pobožnosťou „Múry Popradu“, počas ktorej sme sa modlili za naše mesto. Následne sa rozišli štyri skupiny veriacich na štyri svetové strany: juh predstavovala Kvetnica, kde sa na vrchu Krížová modlili chvály, východ zastupovali Poprad-Stráže, kde sa na farskom dvore obnovovali krstné sľuby. O 17.30 sa mladí v konkatedrále modlili korunku k Božiemu milosrdenstvu spolu s otcom Marcelom Macalom, ktorý následne celebroval svätú omšu.
Od stredy bola možnosť adorácie Sviatosti oltárnej v Kostole sv. Egídia. Hlavný program začal o 16.45h na cintoríne v Poprade - Veľkej modlitbami za zomrelých. O 18.00h celebroval večernú svätú omšu v konkatedrále páter Roman Gažúr a po nej nasledovala prednáška spojená so svedectvom - kruciáta. O 19.00h mali v rámci sprievodného programu možnosť mladí prísť pozrieť si film, ktorý si pre nich pripravil p.
Štvrtkové poobedie patrilo všetkým, ktorí mali chuť si zacvičiť. Večer sme začali Korunkou k Božiemu milosrdenstvu o 17.30h a po nej svätou omšou, ktorú celebroval Štefan Novotný, rektor kňazského seminára v Košiciach.
Piatkový program začal modlitbou v konkatedrále - Korunkou k Božiemu milosrdenstvu. Po nej nasledovala svätá omša, ktorú celebroval Marián Kuffa. Večerný program sa trochu upravil, aby sa veriaci mohli zúčastniť hlavného, ale aj sprievodného programu.
Sobotný program trval celý deň. Minuloročná „Milosrdná polievka“ zožala veľký úspech, a tak si veriaci aj tento rok mohli prísť za dobrovoľný príspevok kúpiť milosrdnú polievku a prispieť tak na dobročinné účely. Guláš im servíroval generálny vikár Anton Tyrol, náš pán dekan alebo jeden z našich kaplánov. Počas rozdávania polievky pred konkatedrálou bol pripravený program aj pre deti. Po sv. omši už nasledovala Vigília milosrdenstva, ktorú si pre nás pripravili mladí z našej farnosti. Hudba, zamyslenia, scénka a adorácia na záver.
Týždeň milosrdenstva sme zakončili v samotnú nedeľu Božieho milosrdenstva. Slávnostnú svätú omšu o 9.30h celebroval generálny vikár Mons.
Kaplán František Irha a jeho pôsobenie
Život a pôsobenie kaplána Františka Irhu (1920 - 1967) je neoddeliteľnou súčasťou histórie farnosti. Jeho príbeh je svedectvom o zložitých povojnových rokoch a vplyve politických zmien na život cirkvi a jednotlivých veriacich.
Kostol v Oravskej Polhore, kde pôsobil František Irha.
Raný život a štúdiá
Kaplán František Irha pochádzal z obce Veľká Lesná, ktorá do roku 1948 používala historický názov Rychvald. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Kežmarku a Levoči, kde bol členom Mariánskeho združenia. Katolícku teológiu navštevoval počas Druhej svetovej vojny v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Osobná skúsenosť s vojnovým obdobím ovplyvnila formovanie jeho postoja k fungovaniu spoločnosti a medziľudských vzťahov. Ordinovaný bol začiatkom júna 1946 v Spišskej Kapitule.
Pôsobenie v Rabči
Jeho prvé kňazské pôsobisko bolo vo farnosti Rabča, kde pôsobil ako kaplán do novembra 1949. V prvých povojnových rokoch mala farnosť Rabča dvoch kaplánov, okrem Irhu aj Andreja Doranského (1915 - 2000). Názory oboch mladých kaplánov boli v niektorých duchovno-spoločenských záležitostiach v opozícii voči farárovi kanonikovi Jánovi Kecerovi (1887 - 1951). Obaja kapláni boli plní elánu, zanietení pre svoje poslanie. Kaplána Irhu si obľúbili farníci aj z toho dôvodu, že horlivo podporoval rozvoj futbalu medzi mládežou, taktiež inicioval založenie včelárskeho spolku, Spolku slovenských žien v Polhore i Spolku Sokol v Rabči. Podpora týchto spoločenských noviniek nenachádzala vždy pochopenie u starších duchovných.
Vplyv Andreja Doranského
V dôsledku trojročného pôsobenia na rabčianskej fare mal Doranský značný vplyv na formovanie postojov kaplána Irhu. Pozýval ho aj na Zjazd katolíckych duchovných a pokrokových laikov do Prahy, kde bol dňa 10. júna 1949 prijatý tzv. Ohlas. Jeho signatári de facto podporili myšlienku štátnej Katolíckej akcie. Doranský sa tohto zjazdu zúčastnil osobne. Irha nepodpísal Ohlas, no v tlači figuroval medzi signatármi. Nemožno vylúčiť, že mená signatárov boli doplňované podľa vopred pripravených mechanizmov.
Perzekúcia a väzenie
Po návrate do Rabče bol sledovaný stanicou ZNB v Rabčiciach i vedením MO KSS v Rabči. Po vydaní zatykaču na jeho osobu musel meniť svoje bydlisko, prichýlili ho u seba aj veriaci z Polhory. Zlomovým okamihom leta bola odpustová slávnosť, konaná dňa 15. augusta v Bobrove. František Irha a zubrohlavský farár Jozef Likavčan patrili k skupine kňazov, ktorí vykonávali sviatosť zmierenia počas odpustu. Obaja boli neskôr obžalovaní z toho, že neudelili rozhrešenie osobám sympatizujúcim s komunistickým režimom. Zakrátko po vynesení rozsudku s veriacimi farnosti Rabča začali procesné úkony smerujúce k návrhu umiestnenia Františka Irhu do tábora nútených prác. V tejto súvislosti, v spojení s vydaným zatykačom, došlo dňa 21. novembra 1949 k pokusu o jeho zaistenie.
František Irha a Jozef Likavčan boli súdení v spoločnom procese pred Štátnym súdom v Bratislave. Irha bol obžalovaný z účasti na vzbure v Rabči a z prečinu poburovania proti republike. Vo veci bobrovského odpustu bol obžalovaný zo zločinu velezrady za neudelenie rozhrešenia. Výrok súdu pozmenil kvalifikáciu skutku, keď uznal Irhu za vinného zo zločinu združovania proti štátu a návodu k násiliu na verejnom činiteľovi. Vymeral mu trest deväť rokov a desať mesiacov väzenia, peňažný trest 20 tisíc korún, prepadnutie celého majetku a stratu čestných občianskych práv na päť rokov. Počas výkonu trestu vystupoval František Irha ako svedok v procese s troma slovenskými biskupmi, medzi nimi aj spišským biskupom Jánom Vojtaššákom.
Návrat a posledné roky
Po úmrtí prezidenta Klementa Gottwalda v roku 1953 bol zvolený za nového prezidenta Antonín Zápotocký. Pri tejto príležitosti vydal generálnu amnestiu, ktorá sa vzťahovala aj na prípad Irhu. Súdom určenou podmienkou bol zákaz pobytu Františka Irhu v okrese Námestovo nasledujúce tri roky. Po určitú dobu sa živil ako pracovník v sklade v Tvrdošíne. Neskôr mu bolo udelené štátne oprávnenie vykonávať kňazskú službu, rok strávil ako kaplán v Trstenej, aby sa v roku 1958 vrátil v pozícii farára do Rabče. Pobudol tu necelé desaťročie, až do roku 1967. V jeho priebehu bol preložený na faru do Vydrníku pri Poprade. Zomrel koncom decembra 1967 a pochovaný je v rodnej obci.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Ordinácia Františka Irhu | Jún 1946 |
| Pôsobenie v Rabči | Do novembra 1949 |
| Zatknutie a väzba | 23. november |
Príbeh Františka Irhu je dôležitou súčasťou histórie farnosti Zapotocky a svedčí o sile viery a odhodlaní v ťažkých časoch.