K A T O L Í C K E SLOVENSKO: Na pamiatku tisícročného jubilea blahozvestovania Kristovej viery nášmu národu

Pri príležitosti 1100-ročnej pamiatky založenia prvého kresťanského chrámu na našich krajoch kniežaťom Pribinom a jeho posvätenia Adalramom, solnohradským arcibiskupom, si pripomíname významnú udalosť nielen pre staroslávnu Nitru, ale pre celý náš národ. Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho, sa táto pamiatka oslavuje v celom našom štáte, najmä však na Slovensku, a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný.

Od blahoslaveného zavítania svätého evanjelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných bojov, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa. Naša generácia má šťastie, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku. Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku.

Toto dielo sleduje dvojaký cieľ: poznať, čo máme my katolíci, a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme sa na podklade už existujúcich hodnôt vyvíjali čo najintenzívnejšie. Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje navonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie. Spolok Sv. Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu.

Sme presvedčení, že toto dielo, na ktorom sme dva roky pracovali, je obrazom mohutného katolíckeho života a vďačíme sa ním pamiatke našich svätých vierozvestcov, našich kultúrnych a národných dejateľov. Spolok Sv. Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šťastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k svätej cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.

Verní synovia a dcéry v Kristu, prečítajte si s pozornosťou toto dielo. Nájdete v ňom drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života. Nielen svätý Vojtech, ale sám Spasiteľ Ježiš Kristus by s vďačným srdcom ďakoval za práce tak velebného a mužného rázu.

Ťažká bola úloha katolíckej akcie prvého mučeníka, mladého diakona svätého Štefana. Musel sa starať o chlieb a šaty chudobných bedárov, kázal veľkolepo a víťazil nad filozofmi žiarou Ducha Svätého. Podobne riadil katolícku akciu svätý Vojtech. Po deväťročnom skvelom postupe, tichého charakteru hrdinský a vrelenábožný Vojtech, bol zvolený jednohlasne za pražského biskupa po Ditmarovi.

Svätý Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály. Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov. Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou. Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravovernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému zboru kňažstva českej vlasti. Bola to akcia skutočne archanjelského rázu.

Po toľkých krvopotných prácach mal menej úspechu ako Kristus v Jeruzaleme. Praha sa stala Vojtechovi Kalváriou. Väčšina kňažstva a občianstva uviazla v bahne nemravnosti. V beznádejnom, zúfalom stave svätý Vojtech vybral sa na púť do Svätej Zeme. Cestou navštívil kláštor Monte Cassino. Rehoľní bratia radili mu samotu, ako jediný blahobyt. On ale poslúchol staručkého pustovníka Svätého Nilusa a šiel do Ríma. Tu živoril päť rokov u opáta Leva, pokorne vykonával nielen náboženské a charitatívne povinnosti, ale tiež práce obyčajného druhu.

Medzitým osirotená Praha a jej vodcovia poslali dvoch mníchov ku moguntínskemu arcibiskupovi. Úpenlivo prosili o návrat svojho biskupa Vojtecha, sľubovali pokánie, poslušnosť a všemožnú nápravu života. Arcibiskup zakročil v Ríme. Na rozkaz Svätého Otca vrátil sa Vojtech do Prahy. Veriaci vyhrnuli sa mu v ústrety a s poníženou oddanosťou bozkávali jeho nohy. Svätý Vojtech použil všetky lieky Svätého Pavla k duševnému uzdraveniu Korinťanom podobných Pražanov: modlil sa, kázal, prosil, karhal, písal, hrozil, plakal. Lenže úspechu nebolo; satan pokušiteľ privolal sedem duchov horších od seba - ľud padal, Vojtech chránil a bránil, trpel, odpúšťal, čakal.

Keď ale zúriví občania vborili sa do chrámu svätého Víta, vyrvali od oltára kajúcnych zbehov a ukrutne ich katovali, - svätý Vojtech odišiel do Ríma a prosil o poverenie k evanielizácii cudzích národov. Svätý Otec síce súhlasil, ale predsa nahovoril Vojtecha, aby ešte raz skúsil, či Praha bude bohabojnou a poslušnou. Obetavý biskup sa poddal; keďže však na spiatočnej ceste, v kruhu cisára Otta III. sa dozvedel, že v Prahe vybúšila hrozná borba, v ktorej zavraždení boli jeho bratia kniežatá Slavníkovci - svätý Vojtech ďakoval Bohu, že rozlámal jeho pražské putá: »Dirupisti vincula mea, Tibi sacrificabo hostiam laudis!« - potom odcestoval s kňazom Radimom do Uhorska, kde nielen Maďarov, ale Slovákov, Rusínov a za Karpatmi Poliakov vyučoval v Kristovej viere a trpezlivosti.

Kráľ poľský, Boleslav I. Chrabrý, bratanec svätého Vojtecha, prijal ho s veľkou úctou a radosťou. Po odumretí Róberta stal sa Vojtech v Gniezdne arcibiskupom. Neskoršie kráľ vyhovel horlivému apoštolovi a vyslal ho loďou po Visle na sever, pod ochranou čaty rytierov. Tak priplával Vojtech do Gdanska, odkiaľ len s dvoma tovarišmi putoval do Pruska. Bývalo tam pri Baltickom mori pohanské plemä, pokrvné s Litvinmi. Svätý Vojtech rozsieval semeno Božie. No, barbarskí modlári so svojimi čarodejmi prepadli dobrého biskupa, usmrtili a hlavu jeho na žrdi nosili po kraji, 23-ho apríla 997. roku.

Katolícke Slovensko! Z cirkevného dejepisu načrtol som Vám katolícku akciu českého biskupa svätého Vojtecha. Mohol som Vám predstaviť katolícke dielo Gréka, svätého Jána Zlatoústeho, alebo Francúza svätého Bernarda de Clairvaux, Angličana svätého Tomáša Becketa, Taliana svätého Františka z Assisi, Španiela svätého Ignáca z Loyoly. Boli to sluhovia Boží anjelskej cnosti, zázračného rozumu a oceľovej vôle. Lenže osobne nepracovali na Slovensku, ale v Carihrade, Paríži, Londýne a Ríme.

Svätý Vojtech však, najvzdelanejší český Slovan a obetavý biskup, neúnavne chodil po slovenských rovinách a horách a cyrilometodským, mierumilovným spôsobom vychovával našich úbohých pastierov a roľníkov. Preto vštepila sa do sŕdc pokolenia slovenského tradičná vďaka našich pradedov; ako poľský národ, pred 936 rokmi, uložil relikvie svätého mučeníka do katedrály gniezdnenskej a velebí Svätého Vojtecha aj dnes sťa nebeského Patróna svojej hlavnej diecézy, tak v Slovenskej Krajine slávime svätého Vojtecha nielen ako ochrancu trnavského biskupstva, ale ako náboženského, kultúrneho a chlebového Vojvodu Svätovojtešského Spolku.

Stotisíc verných druhov stúpa dnes pod Jeho veliteľstvom pokojným, ale udatným krokom: »Odhodili skutky temnosti a vzali na seba zbroje svetla, sú v modlitbe vytrvalí, v súžení trpezliví, v nádeji veselí, láska ich je bez pretvarovania, radujú sa s radujúcimi, plačú s plačúcimi, dobrorečia a nepreklínajú, o telo nemajú starosti, aby bujnelo, neprotivia sa vrchnosti, obliekli si Pána Ježiša Krista« (list svätého Pavla Rimanom).

Tento stotisícový pluk Spolku Svätého Vojtecha ratoval Katolícke Slovensko pred boľševizmom svojou medzinárodnou láskou k Bohu a blížnemu.

Správa Rímsko-katolíckej Cirkvi

Rímsko-katolícka Cirkev je spoločenstvo pokrstených ľudí, ktorí za svoju duchovnú hlavu uznávajú rímskeho pápeža. Pápež ako Kristov námestník je teda viditeľnou hlavou Cirkvi katolíckej. Tento primát prechádza na každého rímskeho biskupa, ako na nástupcu svätého Petra apoštola, ktorému prvenstvo udelil sám Spasiteľ.

Primát rímskeho pápeža spočíva na Božom práve, jeho všeobecné biskupstvo bolo na vatikánskom sneme vyhlásené za dogmu. Moc jurisdikcie pápežovej je najvyššia a proti nej niet odvolania k inej moci. Pápež ako hlava Cirkvi má v medzinárodnom práve dvojakú suverenitu: duchovnú a svetskú.

Duchovná suverenita mu prislúcha ako najvyššej moci cirkevnej, svetská suverenita pápežova je spojená s pápežským štátom, ktorý bol vyhradený v lateránskej smluve dňa 11. februára 1929, uzavretej medzi Svätou Stolicou a Talianskom. Svetské panstvo pápežovo je potrebnou zárukou pre také trvalé právne položenie, ktoré mu zabezpečuje plnú a viditeľnú neodvislosť pri plnení vznešenej úlohy vo svete.

Pápeža volia kardináli v budove od vonkajšieho sveta prísne oddelenej, konklave zvanej, dvojtretinovou väčšinou, a to najneskôr 19. deň po smrti pápežovej. Zvoleného pápeža korunuje najstarší kardinál - diakon.

Terajší pápež je Pius XI., hlava rímsko-katolíckej Cirkvi, nástupca svätého Petra, najvyšší arcipastier Cirkvi svätej všeobecnej, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup rímskej provincie, suverénny panovník Vatikánskeho mesta. V rade nepretrhnutom rímskych pápežov je Svätý Otec dvestošesťdesiatyprvý. Jeho rodinné meno je Achilles Ratti. Narodil sa v Desio pri Miláne 31. mája 1857. Bol vysvätený za kňaza v Ríme 20. decembra 1879.

Vatikánske mesto úradným názvom »Citta del Vaticano« bolo dňa 11. februára 1929 na základe lateránskej smluvy, v ktorej taliansky štát sa zriekol svojej suverenity nad vatikánskou štvrťou, proklamované Svätým Otcom Piom XI. za neodvislý slobodný štát, ktorého suverenným panovníkom je pápež. Štát tento má 44 ha pôdy, obyvateľov má nateraz vyše 700.

Je teda tým najmenším štátom sveta, avšak jeho panovník patrí medzi veľmoci podľa svojho postavenia. Pápež je absolútnym monarchom tohoto štátu. Na čele štátnej správy stojí pápežom vymenovaný a len jemu zodpovedný guvernér, ktorý má pri sebe generálnu štátnu radu, tiež pápežom zostavenú. Policajnú službu konajú pápežskí žandári.

Vojsko má iba čestnú funkciu a pozostáva zo švajčiarskej gardy, ktorá tvorí telesnú stráž pápežovu, z gardy šľachticov a z palatínskej gardy, ktorá funguje len pri väčších slávnostiach. Vatikánske mesto má svoje samostatné správne odvetvia a svoj vlastný peniaz. Má svoju železničnú trať, poštovú, telegrafnú, telefónnu a radiovú stanicu, ktorými sa bezprostredne spája s ostatným svetom.

Mimo štátu vatikánskeho sú ešte niektoré kostoly a budovy, ktoré majú exteritorialitu ako majetok pápežského štátu.

V diplomatických stykoch zastupujú Svätú Stolicu v iných štátoch nunciatúry a delegatúry. Diplomatický charakter majú predne nunciatúry. Nunciatúry sú dvojakého stupňa: 1. triedy a 2. triedy.

Nunciatúry 1. triedy sú v Paríži, Madride, Berlíne, Varšave, Lisabone (predtým aj vo Viedni, teraz aj v Ríme u talianskej vlády), toto sú kardinálske postavenia. Ostatné nunciatúry sú 2. triedy. Menom internunciatúry sa označujú všetky stále zastupiteľstvá pápežove diplomatické, ktoré sú v štátoch menších.

Po vojne pápežské zastupiteľstvo sa dožilo neobyčajného rozvoja v štátoch sveta, takže dnes má Svätá Stolica na 34 diplomatických staníc, a síce 23 nunciatúr a 11 internunciatúr. Nuncius je všade starešinom, doyenom diplomatického zboru.

Jeho politickou úlohou je sprostredkovať diplomatické styky medzi Svätou Stolicou a štátom, u ktorého je akreditovaný, cirkevnou úlohou však dozerať nad cirkevnými pomermi štátu a informovať Svätú Stolicu, bez toho, žeby obmedzoval právomoc biskupov. Pomocní úradníci nunciov sa menujú uditormi.

Dotyčné štáty majú zas vyslancov u Svätej Stolice, alebo aspoň poverencov (chargé d’affaires). Apoštolským nunciom v Prahe je jeho excelencia ndp. arcibiskup titul. PETER CIRIACI. Narodil sa v Ríme 2. decembra 1885, je doktorom filozofie, bohoslovia a kanonického práva. Vysvätený bol za kňaza r. 1909.

Kardináli sú radcami a bezprostrednými spolupracovníkmi pápeža vo spravovaní Cirkvi. Boli to pôvodne rímski správcovia fár a kostolov (kardináli-presbyteri), sedem diakonov rímskych, sociálno-charitatívnou prácou poverených (kardináli-diakoni) a sedem biskupov z okolia rímskeho (kardináli-suburbicarii).

Počet kardinálov bol pôvodne obmedzený na 70. Pápež Sixtus V. roku 1586 stanovil tento počet na 6 kardinálov-biskupov, 50 kardinálov-kňazov a 14 kardinálov-diakonov. Pápež Pius X. zrušil toto obmedzenie počtu kardinálov, takže ich počet závisí od rozhodnutia pápežovho.

Kardináli tvoria spolu s pápežom »Sacrum Collegium«. Pápež menuje kardinálov na verejnom konzistóriu. Pápež môže menovať kardinálov »in petto«, t. j. v skrytosti, pričom ich meno zostane utajené až do času, kým ich pápež verejne neohlási. Kardináli majú mnohé výsady. Kardinálom môže sa stať každý kňaz, ktorý vyniká náukou, zbožnosťou, rozumnosťou a skúsenosťou v cirkevných veciach. Kardináli majú titul »Eminencia«.

Kardináli sú najdôstojnejšími hodnostármi Cirkvi, ktorí volia pápeža a sú jeho radcami. Delia sa na tri triedy: kardináli-biskupi, kardináli-kňazi a kardináli-diakoni. Prvých menuje pápež z biskupov suburbikálnych diecéz, druhých z arcibiskupov a biskupov, tretích z pápežských prelátov.

Členovia kardinálskeho kolégia sú rozdelení do troch tried: kardináli-biskupi, kardináli-kňazi a kardináli-diakoni. Kardináli-biskupi sú biskupi siedmich suburbikálnych diecéz okolo Ríma. Kardináli-kňazi sú titulárni kňazi kostolov v Ríme. Kardináli-diakoni sú titulárni diakoni diakonií v Ríme.

Kardináli majú právo voliť pápeža a byť volení za pápeža. Majú právo byť súdení len pápežom. Majú právo nosiť kardinálsky odev, ktorý pozostáva z červeného biretu, červenej sutany, červeného plášťa a červeného prsteňa. Kardináli majú právo mať svoj vlastný erb.

Kardináli sú povinní radiť pápežovi vo veciach Cirkvi. Sú povinní zúčastňovať sa na konzistóriách, ktoré pápež zvoláva. Sú povinní starať sa o správu Cirkvi. Sú povinní chrániť záujmy Cirkvi.

Kardináli sú menovaní pápežom na návrh kardinálskeho kolégia. Pápež si môže vybrať kardinálov aj mimo návrhu kardinálskeho kolégia. Pápež si môže vybrať kardinálov aj z osôb, ktoré nie sú kňazmi. V takom prípade musia byť títo ľudia vysvätení za kňazov predtým, ako môžu byť menovaní za kardinálov.

Medzi kardinálov patria aj vysokí cirkevní hodnostári, ako sú arcibiskupi a biskupi. Kardináli sú najdôležitejšími poradcami pápeža a pomáhajú mu pri riadení Cirkvi. Sú tiež zodpovední za voľbu nového pápeža.

Katolícka cirkev na Slovensku má bohatú históriu a tradíciu. Farská listina kostola v Benkovciach je dôležitým dokumentom, ktorý svedčí o živote a viere katolíkov na tomto území. Je potrebné si túto históriu pripomínať a uchovávať pre budúce generácie.

Svätý Vojtech, ktorého Spolok Svätého Vojtecha nesie meno, je symbolom obetavosti a neúnavnej práce pre šírenie kresťanskej viery. Jeho príklad nás inšpiruje k tomu, aby sme sa aj my aktívne zapájali do života Cirkvi a s láskou slúžili Bohu a blížnym.

Pius XI., pápež, ktorý stál na čele Cirkvi v čase vydania tejto publikácie, bol významnou osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o upevnenie postavenia Cirkvi v medzinárodnom kontexte. Jeho diplomatické úsilie a snaha o dialóg s rôznymi štátmi prispeli k rozvoju pápežského zastúpenia vo svete.

Vatikán, sídlo pápeža, je centrom katolíckej viery a symbolom duchovnej moci. Jeho história a kultúrne bohatstvo priťahujú pútnikov a turistov z celého sveta. Vatikán je tiež dôležitým diplomatickým aktérom, ktorý sa snaží o mier a spravodlivosť vo svete.

Dôležité je, že Spolok Svätého Vojtecha zohráva kľúčovú úlohu v šírení katolíckej viery a kultúry na Slovensku. Jeho rozsiahla sieť členov a aktivít prispieva k duchovnej obnove a posilňovaniu národnej identity.

V kontexte farskej listiny kostola v Benkovciach je potrebné zdôrazniť, že ide o cenný historický prameň, ktorý nám umožňuje lepšie pochopiť život a vieru našich predkov. Starostlivosť o túto listinu a jej sprístupnenie verejnosti je dôležitou úlohou pre súčasnú generáciu.

Svätý Vojtech bol neúnavný šíriteľ kresťanstva, ktorý pôsobil aj na území Slovenska. Jeho odkaz nám pripomína, že viera je dar, ktorý treba chrániť a rozvíjať.

Pius XI. bol pápežom, ktorý sa snažil o dialóg a spoluprácu s rôznymi národmi a kultúrami. Jeho encykliky a prejavy sú dodnes aktuálne a inšpiratívne.

Vatikán je symbolom jednoty katolíckej Cirkvi a miestom, kde sa stretávajú veriaci z celého sveta. Jeho architektonické a umelecké skvosty sú svedectvom bohatej histórie a kultúry.

Spolok Svätého Vojtecha je dôležitou organizáciou, ktorá sa stará o šírenie kresťanskej literatúry a kultúry na Slovensku. Jeho aktivity prispievajú k duchovnému rastu a posilňovaniu národnej identity.

Katolícka cirkev na Slovensku má bohatú históriu a tradíciu, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Jej prínos pre kultúru, vzdelanie a sociálnu oblasť je neoceniteľný.

Farská listina kostola v Benkovciach je jedným z mnohých dokumentov, ktoré svedčia o živote a viere našich predkov. Je dôležité si tieto dokumenty chrániť a uchovávať pre budúcnosť.

Svätý Vojtech bol inšpiratívnou osobnosťou, ktorá nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa aj my aktívne zapájali do života Cirkvi a s láskou slúžili Bohu a blížnym.

Pius XI. bol pápežom, ktorý sa snažil o dialóg a spoluprácu s rôznymi národmi a kultúrami. Jeho odkaz nám pripomína, že viera je univerzálna a spája ľudí dobrej vôle.

Vatikán je symbolom jednoty katolíckej Cirkvi a miestom, kde sa stretávajú veriaci z celého sveta. Jeho architektonické a umelecké skvosty sú svedectvom bohatej histórie a kultúry.

Spolok Svätého Vojtecha je dôležitou organizáciou, ktorá sa stará o šírenie kresťanskej literatúry a kultúry na Slovensku. Jeho aktivity prispievajú k duchovnému rastu a posilňovaniu národnej identity.

tags: #farsky #list #kostol #benkovce