Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, veľa miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote. Celé fašiangové obdobie je pritom veľmi bujaré, plné veselia, tanečných zábav a dobrého jedla, ktoré si ľudia môžu dopriať po ľubovôle, ešte než začne štyridsaťdňové obdobie pôstu začaté Popolcovou stredou.
V súvislosti s fašiangovými oslavami a obžerstvom sa ľudia zaujímajú hlavne o to, kedy sú fašiangy a na aký termín pripadajú tri dni, ktoré tento sviatočný čas slávnostne ukončujú. Obdobie fašiangov zahajuje sviatok Troch kráľov, ktorý každoročne pripadá na 6. januára. Záverečné trojdňové oslavy známej tiež ako ostatky, fašiangov alebo napríklad končiny potom nasledujú tesne pred Popolcovou stredou.
Fašiangové oslavy majú na Slovensku dlhú tradíciu, čo dokladajú aj písomné záznamy z 13. storočia. Pre oslavy fašiangov na našom území sú typické sprievody masiek, ktoré obchádzajú jednotlivé domy, tancujú a spievajú. Pre fašiangy sú typické atribúty plodnosti a tradície, ktoré ľudia dodržujú, majú zabezpečiť dobrú úrodu pre ďalší rok. Jedná sa však tiež o dobu, kedy podľa povestí medzi živých vstupujú ich zosnulí predkovia.
Fašiangy sú obdobie roka, ktoré trvalo od Troch kráľov do Popolcovej stredy. V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície. Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.
Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Obdobie fašiang trvá každoročne od Troch kráľov (6.januára) až do „Popolcovej stredy“, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Nasledoval 40 dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4.storočí, končí ho až Veľká noc.
V dnešnej dobe sa oslavy fašiangov konajú v menších obciach aj vo väčších mestách po celej Slovenskej republike, kam sa schádza obrovské množstvo ľudí, ktorí si chcú užiť fašiangovú zábavu, sprievody a hodovanie. Mnohé slovenské regióny sú známe predovšetkým vďaka obradným sprievodom v maskách, ktoré za sprievodu hudby obchádzajú dediny. Dodnes sa táto tradícia dodržuje v oblastiach, kam patrí Liptov, Sliač, Hont, alebo napríklad Orava.
Keď je reč o fašiangoch, fašiangové trojdnie je dôvodom na vystrojenie veselice a sprievodu v každom meste a aj dedine. Či už zavítate na Liptov, do Kežmarku, Turca alebo na Záhorie všade sa môžete stretnúť s väčším alebo menším sprievodom, veselicou a hojnosťou.
12 vecí, ktoré by ste nemali ROBIŤ ani POVEDAŤ, keď ste na Slovensku ako cudzinec | Kultúrne tabu
Fašiangové zvyky a tradície
Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad:
- na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance
- sánkovali sa po poliach
- muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca
- usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly
- ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá
- mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze.
Počas obchôdzok po jednotlivých domoch sa do popredia často dostáva tanec. Na Liptove sa tancujúcemu sprievodu hovorí bursa, v iných oblastiach sa tancu mládencov hovorí „Turci“ alebo „Pod šable“. V niektorých dedinách zvykol jeden názov tanca vystriedať neskôr druhý (napríklad v Záhorí).
Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,kto nemá kožucha, zima mu bude.Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,dajte mi slaninky, nech sa popasiem.Tuto nám nedali, tuto nám dajú,tu koňa zabili, tu rebrá majú.A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“
A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
V mestách, kde žili remeselníci sa konali tzv. Jednotlivé cechy sa snažili o čo najatraktívnejší sprievod. Mlynári chodili na chodúľoch, debnári točili nad hlavami kovové obruče a pod.
konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“
Fašiangové masky
Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom.
Pre spomínané oblasti je typické, že sa za fašiangový maškary prezliekajú väčšinou iba muži. Kým mladým chlapcom prislúcha červená maska, ženatých mužov stretnete hlavne v maskách čiernych.
Fašiangový sprievod, alebo obchádzaka po jednotlivých domoch má na Hlinecku dlhoročnú tradíciu. Sprievod vedie Laufr (tiež známy ako Strakatý alebo Běhoun) so Ženuškou (za ktorú je prezlečený muž), ktorí kráčajú v čele a žiadajú starostu či jednotlivých hospodárov o povolení, či môže sprievod navštíviť ich dom. Medzi obľúbené masky, ktoré nemôžu v sprievode chýbať patrí štvorica Turkov alebo Slamený. U každého domu sa maškary zastavujú, želajú jeho obyvateľom zdravie aj šťastie a hospodárovi nechávajú hrať pesničky podľa jeho priania. Väčšina ľudí im na oplátku venuje tradičné pohostenie, kam patria hlavne šišky, údené a alkohol, alebo tiež peňažnú odmenu.
Fašiangové masky.
Fašiangové pochúťky
Bolo to obdobie zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Veľmi populárne boli šišky (kreple) alebo božie milosti (fánky). Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku. Na južnom Slovensku robili víno. Na stoloch nesmeli chýbať rezne. V neskoršom období sa k rezňom pridal aj zemiakový šalát. Niektorí si obľúbili mäso s kapustou. Potokom nešiel len alkohol, ale aj olej či masť.
Recept na fašiangové fánky
1/2 bal. Preosiatu múku zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva. Pridáme postrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto. Zakryjeme utierkou a necháme cca 1 hod. Potom ho natenko rozvaľkáme /ca 3 mm/ na pomúčenej doske a nožom vykrajujeme obdĺžniky. Vyprážame na rozohriatom oleji do ružova. Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali.
Fašiangy a deti
Chcete fašiangové tradície priblížiť aj svojim ratolestiam, alebo skrátka hľadáte inšpiráciu, ako výstižne vysvetliť čo sú fašiangy deťom zo škôlky či zo školy, aby pochopili, v čom tento sviatok vlastne je? Ešte než sa pustíte do fašiangových aktivít pre deti, mali by ste im fašiangy krátko predstaviť a opýtať sa ich, či o týchto oslavách už počuli alebo dokonca samy nejaké navštívili.
Fašiangové pochúťky poskytujú samostatné témy k rozhovoru. Už sa deti niekedy zúčastnili zabíjačky, alebo o nej aspoň počuli? Vedia, aké špeciality sa z prasaťa pripravujú? Ochutnali niekedy poctivé fašiangový šišky? A boli by schopné vzdať sa na štyridsať dní nejakých dobrôt?
Ďalšou obľúbenou hrou pre deti, ktorú s predškolákmi počas fašiangového obdobia skúšajú trebars učitelia v materských škôlkach, je príprava pochúťok na tučný štvrtok v podobe výroby jaterníc zo starej ponožky alebo silonky. Aby si deti samy vyskúšali, ako to funguje, musia ju naplniť ryžou, vatou, odrezkami starých látok alebo napríklad povrázkami.
Medzi tradície, ktoré sa s fašiangovou dobou spájajú, patria samozrejme rôzne detské karnevaly, kde sa ratolesti môžu prezliecť za akúkoľvek rozprávkovú postavu, mýtickú bytosť alebo zviera. Kostým na fašiangy pre deti si jednoducho môžete vyrobiť doma, pričom najlepšie bude, keď deti samy priložia ruku k dielu. Možnosti sú v tomto prípade prakticky nekonečné. Obľúbené sú napríklad masky z papiera, na výrobu ktorých môžete použiť napríklad farebné papiere, krepové papiere, ale aj pastelky, vodovky, vlnu alebo napríklad zvyšky látok.
Kým medzi tradičné fašiangová masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti väčšinou preferujú postavy, ktoré sú im bližšie. Ide napríklad o rozprávkové bytosti, ako je princezná, drak, vodník, čert alebo šašo. Iné sa potom inšpirujú vo svete zvierat a ďalšie dávajú prednosť obľúbeným postavám z knižiek, filmov a hier.
Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca. Aby toho nebolo málo, môžete deti zoznámiť aj s tradičnými fašiangovým pranostikami a porekadlami, ktorých význam s nimi následne preberiete.
Fašiangové pranostiky
Fašiangové pranostiky:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy vo svete
Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je iba doménou slovenských miest či dedín, ako by si niektorí ľudia mohli myslieť. A aj keď sa to možno zdá nepravdepodobné, oslavy tohto sviatku sa zďaleka neobmedzujú len na európsky kontinent. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia od tých našich a pôvodný zmysel fašiangov sa na niektorých miestach viac či menej vytráca, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú. Žiadne fašiangové veselie sa totiž nezaobíde bez hudby, tanca, šialených masiek a dobrého jedla.
Všetky katolícke krajiny dnes oslavuje fašiangy v rovnakých dňoch. V minulosti bol potom najslávnejším karnevalom iste ten, ktorý sa konal v talianskych Benátkach. Jeho počiatky siahajú až do 11. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu, kde sa následne pozdraví s pánom mesta a so všetkými jeho dvoranmi.
Pôvodné masky bývali skôr jednoduché a ich zdobenie sa pridávalo iba z praktických či symbolických dôvodov. Dnes sa však ulicami Benátok preháňajú ručne maľované masky plné drobných detailov, ktoré sú zdobené perím, koráliky alebo napríklad flitrami.
Pestré fašiangové tradície dodržiavajú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Jeho veľkolepé oslavy tu totiž majú dlhú históriu, konajú sa už takmer 200 rokov a miestni sú na svoje mesto patrične hrdí. Oslavy začínajú už vo štvrtok, kedy sa koná tradičný Karneval žien. Už od rána tak môžete na uliciach stretnúť mladé dievčatá, vydaté panie aj staršie dámy v noblesných či bláznivých kostýmoch, ktoré si v tento deň môžu dovoliť tropiť rôzne vylomeniny.
Z Európy, kde sa fašiangy prvýkrát objavil a kde sú dnes známe hlavne ako karneval (alebo carnival), sa vďaka kolonizácii neskôr rozšíril aj na americký kontinent. Najznámejším a tiež najveľkolepejším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival spojený s obrovskými sprievody, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom.
Krásne a často aj bláznivé masky prechádzajú mestom na veľkolepých alegorických vozoch, na ktorých sa tanečníci vlnia do rytmu samby. Na pouličným javisku menom Sambodromo potom vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.
Karnevalová zábava má svoje miesto aj v ďalších mestách, ktorá sa každoročne predháňajú v tom, ako nádherné, šialené či bláznivé masky sa tu objavia a čo nové fašiangové veselie prinesie. Špecifické sú potom oslavy fašiangov v severotalianskom meste Ivrea, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní pred začiatkom pôstneho obdobia mení v bojové pole. Nebojuje sa tu však so zbraňami.
Hromnice
Počas fašiangov, teda 2. februára sa slávili Hromnice. Slávili ich už Slovania v dávnej minulosti. Slovania poznali len dve ročné obdobia a to leto a zimu. Práve Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú. Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky. Tie sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu. Nesmelo sa prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku. Takisto sa sledovalo počasie.