Kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Kostol trinitárov alebo Trojička, je významnou sakrálnou pamiatkou Bratislavy. Tento článok sa venuje jeho histórii, architektonickému vývoju a rekonštrukčným prácam, ktoré boli na kostole vykonané.
Dejiny umenia na našom území sú jedinečne spojené s dejinami cirkvi či cirkví. Cirkev preto vždy podporovala umenie, lebo pravé umenie povznášalo. Architektúra sama osebe je z mnohých žánrov umenia tým najdôležitejším. Vytvára priestor, v ktorom sa uplatňujú ostatné druhy umenia.
Ak má byť človek kultivovaný v nejakom priestore, je ho treba vybudovať. V prípade stavieb posolstva viery a vyznávania náboženstva vybudovať tak, aby sa človek dostal aspoň na chvíľu do iného sveta, sveta nadpozemského, sveta možno ťažko pochopiteľného, transcendentálneho, ale aj bez akejkoľvek interpretácie čitateľného.
Tým sakrálna architektúra - najmä chrámov, kostolov, katedrál - plní svoje poslanie aj ako symbol stelesňujúci predstavy jednotlivých cirkví o priblížení sa k svetu nadprirodzenému, v prípade kresťanstva je kostol loďou, ktorej smer udáva Kristus za asistencie biblických výjavov, pripomínania osudov a ľudských vzorov - svätcov.
Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. A to nielen z hľadiska štýlovo-architektonického zaradenia, ale aj typologickej rôznosti stavieb: od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby.
Medzi významné sakrálne stavby patria aj Kostol trinitárov sv. Jána z Mathy - Sv. Trojica, kostol a kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety v Bratislave, kapucínsky sv. Štefana uhorského v Bratislave, sv. Trojica na Žižkovej ulici v Bratislave, evanjelické kostoly na Panenskej, kostol kanonisiek Notre Dame na Hviezdoslavovom námestí a jezuitská kaplnka Božieho Tela na Panskej ulici v Bratislave.
Kostol trinitárov sv. Jána z Mathy bol postavený v štýle radikálneho baroka, čo vidno na fasáde prehnutej do oblúka. Unikátny je strop s iluzívnou freskou, ktorá pri pohľade zvnútra vytvára pocit veľkej výšky, hoci kupola je nižšia. Autorovi, talianskemu maliarovi Antoniovi Galli da Bibienovi, bol pri jej tvorbe predlohou viedenský Kostol sv. Petra.
Baroková architektúra a výzdoba kostolov je pre Bratislavu i okolie, kde dominujú pútnické kostoly, doteraz najhodnotnejším príkladom zachovanej umelecko-historickej hodnoty takmer v autentickej podobe a výraze.
V súvislosti s rekatolizáciou t. j. barokizáciou v umení, je potrebné poukázať aj na staršie sakrálne stavby, ktoré boli upravované najmä v interiéroch a ktoré dostali nové interiérové vybavenie a aj výmaľbu (napríklad kláštorné kostoly v Marianke, františkánsky v Bratislave a pod.).
Dôležitým medzníkom v histórii kostola bolo jeho začlenenie do mestskej fary sv. Martina po zrušení rádu trinitárov. V 20. storočí boli dobre zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole.
Od apríla bol kostol Trojica skrytý za lešením, pretože sa začalo s rekonštrukciou fasády. Zruční reštaurátori vysvetlili, že nespravili nič iné, len kostolu vrátili jeho pôvodnú krásu a farbu, ktorú mal pred vyše sto rokmi.
Väčšina barokových stavieb bola biela, to len neskôr ľudia začali vymýšľať so živšími farbami podobne ako dnes novodobí stavitelia bungalovov v satelitných častiach pri Bratislave. Na niektorých miestach bola fasáda vážne poškodená zatekaním strechy.
Kto pozná Trojicu, ten vie, že kostol rekonštrukciu potreboval už dlhé roky. Steny boli špinavé, so zatečenými fľakmi, bol na kostol smutný pohľad. Lenže nejde len o fasádu. vážne poškodenie hrozilo fresky od Galli Bibbienu. Preto sa ako prvá na kostole pred pár rokmi spravila nová strecha a teraz už aj fasáda.
Farnosť Najsvätejšej Trojice
V roku 1854 bola ustanovená nová fara v Bratislave, okrem hlavnej fary sv. Martina. Hranice novej farnosti boli určené a poznačené v zápisnici z kanonickej vizitácie. Na čele novej farnosti stál Ján Czambert, ktorý bol ustanovený za správcu kostola Najsvätejšej Trojice. Nový farský kostol sa stal vďaka odslúženým misiám slávnejším a získal novú úctu.
Slávnostné otvorenie novozriadenej fary kostola sv. Trojice sa vyznačovalo sviatočnosťou a radosťou. Samotný ostrihomský arcibiskup Ján Krstiteľ Scitovsky z Nagykéru vykonal otvorenie novozriadenej fary pri kostole sv. Trojice, ktorý kedysi patril rádu trinitárov.
Počas slávnosti arcibiskupský legát v krátkosti vysvetlil príčinu tejto slávnosti, ktorou bolo povzbudenie katolíckeho života. Následne inštaloval prvého farára novovzniknutej farnosti a vyzýval ho k šíreniu slova Božieho a vo zvyšovaní dôstojnosti služieb Božích, a k častým návštevám chorých. Zároveň vyzval veriacich, aby sa na svojho farára obracali s láskou, úctou a poslušnosťou.
Pred inštaláciou sa budovy - ako fara tak i kostol - riadne zreštaurovali a skrášlili. Bol obnovený schodov pred kostolom a pokryté plechom a natreté medenou farbou. Bol inštalovaný hromozvod a kostol bol vymaľovaný, čím získal veľký pôvab. Medzi nimi treba spomenúť najmä oltár Panny Márie Pomocnice. Okrem oltárov bol zrenovovaný aj orgán a kreslo kňaza bolo pozlátené. Matriky ako i veci potrebné k pohrebu boli ozdobené znakom farnosti.
O organe kostola treba uviesť, že bol reštaurovaný dvakrát. Prvá renovácia bola urobená v roku 1845, druhá v roku 1867. Celá reštaurácia bola ukončená na konci októbra 1867. Aj všetky oltáre a sochy nachádzajúce sa v kostole, sanktuárium ako aj sakristie bolo vyzdobené novými maľbami.
Arcibiskup určil uvedenie nového bratstva na 28.mája 1854. Členovia bratstva malo obdržať odznak spoločenstva, mincu s obrazom Nepoškvrnenej Panny Márie. Všetky tieto dokumenty boli zverejnené v po nemecky vydanej knižočke. V ten istý deň mal spolok asi tisíc spolubratov.
V druhom roku po inštalovaní novej farnosti sa konala ďalšia veľká slávnosť. Najsvätejšej Trojice bola tejto slávnosti pri oltáre umiestnená socha predstavujúca sväté nepoškvrnené počatie. Podľa inštrukcií boli vyzdobené i budovy zvonka a to vlajkami a vetvičkami. Následne sa konala procesia k soche Panny Márie, ktorá sa nachádzala v susedstve farského kostola. Sprievodu sa zúčastnili členovia náboženských rádov, mnohí urodzení a vznešení muži a cisársko - kráľovskí úradníci. Dievčatá sa v bielom odeve ozdobené kvetmi a držiace sviečky v rukách zúčastnili svätej omše a procesie.
V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž. K 15. výročiu postavenia kríža sa výraznou mierou podieľal farárov brat Ing. Ján Adamus.
Záver
Kostol sv. Jána z Mathy v Bratislave je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitým duchovným centrom mesta. Jeho história a rekonštrukcie svedčia o trvalej snahe zachovať toto kultúrne dedičstvo pre budúce generácie.
Pred rokom 1989 bola v časti kostola, kde je dnes kresťanské kníhkupectvo, predajňa Sovietska kniha.
V Trojici majú najkrajší betlehem v celej Bratislave, ktorý má niekoľko poschodí a...
Počas rekonštrukcie som mal možnosť vystúpiť až na 13. poschodie lešenia a zblízka pozorovať ako práca ide majstrom od ruky. A cez ochranné plachty sa mi naskytli neskutočné výhľady na našu krásnu Bratislavu.
Kostol sv. Jána z Mathy v Bratislave
Interiér Kostola sv. Jána z Mathy
Betlehem v Kostole sv. Jána z Mathy