Manželstvo je oveľa viac, ako len pekné ľudské spoločenstvo. Ak tvrdíme, že manželstvo je sviatosťou (latinsky sacramentum), tvrdíme, že je znakom, znakom niečoho veľkého - veľkého tajomstva (grécky mysterion), znakom lásky Krista - Ženícha k jeho Neveste - Cirkvi.
Nakoľko je nám však vlastný a zrozumiteľný takýto obraz? Byť obrazom Ženícha a Nevesty - trochu cudzie, nie? O čo vlastne v takomto znaku ide?
Ak teológia zdôrazňuje, že kresťanské manželstvo je obrazom Krista a Cirkvi, chce vyzdvihnúť, že manželia sú obrazom veľmi hlbokého vzťahu, ktorý sa vyznačuje výlučnosťou, vernosťou i vášňou.
Kresťanská ikonografia zobrazuje vzťah Krista a Cirkvi s prvkami vášnivosti. Pozerajúc na nejednu ikonu znázorňujúcu Krista a Cirkev možno napr. vidieť nevestu, ktorá nakláňa svoju hlavu k ženíchovi; či ženícha, ktorému nevesta sedí na kolene; na iných ikonách je nevesta zobrazená doslova v náručí ženícha s hlavou opretou na jeho hrudi. Z takého zobrazenia sa dá dedukovať, že láska Krista k Cirkvi nie je chladná, „bezkontaktná“, obmedzená iba na rozum, ale je láskou, ktorá je oddaná a vášnivá. Ak sú teda manželia znakom, sú znakom práve takého vzťahu.
Napriek ich nedokonalosti, predsa sú len sviatosťou (lat. sacramentum), účinným znakom (KKC 1617), znakom, ktorý si vyberá sám Boh, aby tlmočil niečo podstatné zo seba.
Účinnosť manželskej lásky nespočíva v intenzite prežívanej lásky, ale v schopnosti posvätiť sa skrze konkrétne, i tie najvšednejšie, skutky. Jedna talianska slovná hračka hovorí: Credente deve essere credibile. (Veriaci musí byť hodnoVERNÝ.) Inými slovami, nestačí byť len verný, je potrebné byť hodnoverný.
Nestačí, ak sa láska manželov zredukuje iba na chladnú a bezcitnú celoživotnú vernosť. Vernosť je síce zásadnou vlastnosťou každého manželstva, avšak ani vernosť Krista k jeho nedokonalej neveste, ani vernosť Boha k jeho nevernému ľudu nebola chladnou a diktovanou. Vernosť Boha je vždy vernosťou s prívlastkom vášnivá.
A pod pojmom vášnivá nemyslíme žiadnu rozcítenosť, romantickosť, ale to, čo vlastne vyjadruje latinská definícia pojmu láska. Láska je vášňou (lat. passio). Je pasiou pre druhého. Vyvoláva túžbu po dobre, akým je druhá osoba (Porov. KKC 1765). Láska zasahuje celého človeka, nielen rozum a vôľu, ale aj zmysly, srdce a túžby prítomné v ňom. Kto miluje, nemiluje chladne. Úlohou manželstva nie je len zotrvať, ale predovšetkým milovať, milovať celou bytosťou.
Na druhej strane, vzťah manželov nemôže byť postavený iba na vášnivosti, pretože i v živote manželov prichádzajú momenty temnej noci, kedy manželia nič necítia, neprežívajú, ba dokonca môžu pociťovať odpor voči druhému. Ak by sa láska obmedzila iba na vášnivosť, zostala by domom postaveným na piesku.
Vernosť nie je nič iné, ako to každodenné žitie manželského sľubu, každodenné opakovanie slov „Sľubujem, že Ťa nikdy neopustím, že Ti budem verným za každých okolností, že Ťa budem milovať a ctiť. Aj dnes. Aj v týchto okolnostiach.“ Vernosť manželom pomáha garantovať lásku a preniesť ju do ďalšieho dňa. Manželia znakom vernosti vyjadrujú istý druh podriadenosti a poslušnosti ich manželskej zmluve. Táto podriadenosť zmluve sa prejavuje tým, že prechádzajú všetkými vrtkavými etapami svojho manželstva s istotou, že Boh ich vzťah chráni a pôsobí ako garant ich lásky.
Kto dnes ospieva lásku Ženícha k Neveste? Kristus aj dnes miluje svoju Nevestu a miluje ju vášnivo a oddane, napriek jej všetkým zlyhaniam, slabostiam, chybám a prešľapom. Aj dnes sa za ňu vydáva, aby si ju pripravil a očistil.
Kto dnes ospieva lásku Nevesty k Ženíchovi? Kde je nevesta, ktorá po nociach bude hľadať toho, ktorého z tej duše miluje (Porov. Pies 3, 1)? Kto ospieva Nevestu - Cirkev, na ktorú dnes všetci pľujú?
Manželia žijúci vo sviatostnom manželstve sú znakom, aj keď malým a nedokonalým, ale účinným znakom, i dnes aktuálnej lásky Krista k Cirkvi. Láska manželov žitá ako svedectvo vernosti posväcuje Cirkev a stáva sa výzvou a úlohou celej Cirkvi. Svojou láskou spievajú pieseň o Kristovi a jeho Neveste. Každý tak, ako vie. Ako malá domáca cirkev, bunka Kristovho tela, žitím svojej vernosti ozdravujú Cirkev - mystické telo. Stačí, ak sa prejdú po námestí ktoréhokoľvek mesta. Svojou vášňou, ktorú cítiť v ich hlase, očiach i prejave, komunikujú niečo podstatné z Boha - v každom počasí.
Sviatosť manželstva je zameraná na službu spoločenstvu, čím prispieva aj k osobnej spáse manželov, ktorým udeľuje osobitné poslanie v Cirkvi a slúži na budovanie Božieho ľudu (por. KKC 1534). Kristus Pán povýšil manželstvo medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti. Muž a žena vytvárajú manželskou zmluvou medzi sebou celoživotné spoločenstvo, ktoré je svojou prirodzenou povahou zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí (por. kán. 1055 CIC).
Cirkev je v modernej spoločnosti často jediná, ktorá chráni hodnotu manželstva a systematicky pripravuje ľudí na manželstvo.
Príprava snúbencov na prijatie sviatosti manželstva vo farnosti
Katolícka cirkev prikladá veľkú vážnosť príprave na manželstvo. Na pleciach duchovných pastierov spočíva starostlivosť o cirkevné spoločenstvo, ktoré má veriacim poskytovať pomoc, aby sa manželský stav uchovával v kresťanskom duchu a napredoval v dokonalosti (por. kán. 1063 CIC). O etapách prípravy na manželstvo hovorí Familiaris consortio v bode 66.
Etapy prípravy na manželstvo
Vzdialená príprava sa začína v detstve múdrou kresťanskou výchovou, ktorá vedie deti k objavovaniu seba samých ako jedinečných osobností obdarených rôznymi darmi so svojimi silnými i slabými stránkami. Práve v tomto období sa majú klásť základy úcty ku každej ľudskej hodnote a schopnosti vytvárania medziosobných vzťahov. Takto sa vytvára charakter, ovládanie a správne používanie vlastných náklonností, utvára sa správny názor na osoby opačného pohlavia a pod. Okrem toho sa u kresťanov vyžaduje dôkladná duchovná a katechetická formácia, ktorá predstaví manželstvo ako skutočné povolanie a poslanie. Jej súčasťou je pravidelný sviatostný život, ktorý posilňuje aj pestovanie čnosti čistoty. Mladý kresťan si má byť vedomý toho, že intímne spolužitie mimo manželstva je hriechom.
Blízka príprava stavia na uvedenom základe. Vyžaduje určitý vek a spočíva v katechizovaní mládeže a všetkých, ktorí sa pripravujú na kresťanské manželstvo, aby opätovne objavili hĺbku sviatostí. Náboženskú formáciu mladých treba dopĺňať prípravou na spoločný život vo dvojici, predstavujúc manželstvo ako osobný vzťah muža a ženy, ktorý treba stále rozvíjať v hlbšom chápaní manželskej sexuality a zodpovedného rodičovstva.
Prípravu snúbencov na prijatie sviatostného (či kánonického) manželstva má vykonávať predovšetkým miestny kňaz. On je prvý, ktorý poučí snúbencov o posvätnosti a povinnosti ich nového stavu (kán. 1063 CIC, č. 2) a ktorý budúcim manželom umožní, aby si vytvorili vzťah k nemu - ku svojmu duchovnému pastierovi. Súčasťou tejto fázy je taktiež prehĺbenie poznatkov z medicíny, biológie a psychológie pomocou odborníkov z týchto oblastí. Vhodnými prostriedkami tejto fázy je farská i školská katechéza a rôzne formačné kurzy s tematikou vzťahov, hodnoty života a manželstva.
Bezprostredná príprava prebieha v posledných mesiacoch pred sobášom. Jej základom je skúmanie snúbencov zamerané na ich úmysel, chápanie pojmu manželstva, slobodu stavu a rozhodovania, úroveň viery, praktizovanie kresťanského života, význam milosti. Zakončením bezprostrednej prípravy je liturgická príprava, aby mohli mať snúbenci aktívnu a vedomú účasť na sobášnom obrade.
Z praktického dôvodu dostatku času na kvalitnú bezprostrednú prípravu je užitočné opakovane pripomínať, že nahlasovanie k sobášu treba urobiť na farskom úrade v dostatočnom predstihu, aspoň tri mesiace pred plánovaným sobášom.
Sviatosť manželstva www.videokucerka.eu
Zvýšená pozornosť v prípade uzatvárania miešaného manželstva a manželstva rozdielneho náboženstva
Keďže spoločná viera je silným zjednocujúcim prvkom osôb a odlišná viera zasa ľudí rozdeľuje, katolíckym veriacim právo Cirkvi zakazuje sobáš s nekatolíckou stránkou. V nábožensky zmiešanej a sekularizovanej spoločnosti však dochádza k tomu, že katolícka stránka sa chce zosobášiť s nekatolíckym kresťanom (miešané manželstvo - matrimonium mixtum), ktoré je bez výslovného dovolenia ordinára zakázané (kán. 1124 CIC) alebo s nepokrstenou osobou (disparitas cultus), čo v zmysle kán. 1086 CIC predstavuje zneplatňujúcu prekážku.
Pri manželskej náuke musí kňaz venovať týmto ľuďom dostatok pozornosti a záujmu, aby im vysvetlil význam spoločnej viery pre manželstvo. V priateľskom dialógu zistí ich postoj k viere, oboznámi ich s možnosťami prípravy na krst či na prijatie do Cirkvi, poprípade napomôže odstrániť či zmenšiť dôvody ich nevery. Takýto rozhovor, vždy s rešpektom k názoru druhej osoby, má byť snahou oboznámiť ich so zjavenou pravdou, ktorej prijatie človeka neponižuje, ale zodpovedá jeho dôstojnosti.
O dišpenz v prípade disparitas cultus alebo o povolenie v prípade matrimonium mixtum treba žiadať vtedy, ak katolícka stránka bola poučená o svojom záväzku zachovávať si vieru a urobiť všetko preto, aby bolo potomstvo pokrstené a vychovávané v Katolíckej cirkvi, a tento záväzok prijala. Nekatolícka strana musí byť o tomto záväzku katolíckej strany informovaná.
Na udelenie dišpenzu či povolenia a na následné slávenie manželstva s rozličným náboženstvom či miešaného manželstva musí jestvovať nádej, že si katolícka stránka svoju vieru zachová. Taktiež je potrebná morálna istota, že muž a žena uzavrú manželstvo s rozhodnutím spojiť svoje životy neodvolateľným manželským súhlasom v nerozlučiteľnej láske a bezpodmienečnej vernosti (por. exhort. Familiaris consortio 68).
Ak by napriek všetkej námahe vynaloženej počas predmanželskej prípravy niekto zo snúbencov nejakú podstatnú vlastnosť alebo prvok manželstva otvorene a výslovne odmietal, „duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva, a hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takejto situácie. Tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú sláveniu, o ktoré žiadajú“ (por. exhort. Familiaris consortio 68).
Nechýbajú prípady, kedy jeden z dvojice katolíckych snúbencov je len pokrstený a z dôvodu nedostatku katolíckej výchovy neprijal ostatné iniciačné sviatosti. Na dovolené slávenie takéhoto manželstva sa vyžaduje povolenie ordinára. Nemožno ho však žiadať ani udeliť vtedy, ak by iba pokrstená stránka o sebe prehlasovala, že neverí v Boha, že je ateistom, pretože na vyslúženie sviatosti je potrebná viera a sviatosť manželstva si vysluhujú dvaja pokrstení snúbenci. Je teda rozdiel medzi pokrsteným a nepokrsteným ateistom: nepokrsteného ateistu možno zosobášiť s dišpenzom disparitas cultus, pokrsteného ateistu sobášiť nemožno.
Aj po sobáši má kňaz venovať manželstvám, v ktorých je len jedna strana katolícka, zvýšenú starostlivosť, aby jej a deťom narodeným z tohto manželstva nechýbala duchovná pomoc pri plnení svojich povinností. Taktiež má manželom pomáhať upevňovať jednotu manželského a rodinného života (kán. 1128 CIC).
Rozhodnutia a uznesenia KBS ohľadom sviatosti manželstva
KBS pokladá manželstvo za veľmi dôležitú ustanovizeň Boha Stvoriteľa (prirodzený poriadok) aj Boha Vykupiteľa (sviatosť manželstva). Preto viackrát rozhodla o normách a odporúčaniach vzťahujúcich sa k tejto sviatosti. Tu predkladáme tie najdôležitejšie.
Uzatváranie manželstiev na posvätných miestach
„Biskupi odporúčajú všetkým veriacim, aby kvôli zvýrazneniu posvätného charakteru sviatostného manželského zväzku, uzatvárali manželstvá na posvätných miestach (v kostoloch) a aby veriaci ľahkovážne (z dôvodov trendu a módy) nežiadali výnimky uzatvárať manželstvo v prírode, na chatách, atď.“ (51. zasadanie KBS, Donovaly, 8.6.2005)
Odôvodnenie: Cirkev žiada, aby sa sviatosť manželstva vysluhovala vo farskom kostole (kán. 1115, 1118 CIC) z duchovných, z liturgických aj z pastoračných dôvodov. Niet vhodnejšieho miesta na vyslúženie sviatosti s dlhodobým (celoživotným) účinkom, ako je farský kostol, kde je eucharisticky prítomný Pán Ježiš, s ktorým manželia chcú budovať svoju spoločnú lásku; kde je krstiteľnica, v ktorej raz budú krstiť svoje deti; kde je spovednica, v ktorej budú hľadať zmierenie s Bohom aj medzi sebou; kde budú aspoň raz za týždeň prijímať Eucharistiu, aby s Božou pomocou budovali svoju miestnu rodinnú cirkev. Kostol je vhodne pripravený posvätný liturgický priestor na slávenie všetkých sviatostí. Mimo kostola by mohlo dôjsť k dehonestácii sviatosti a tiež k pohoršeniu iných veriacich či vytváraniu precedensov, ktoré sú na úkor pastorácie a následne ju sťažujú.
Kánonická forma uzatvárania manželstva
Kresťana katolíka viaže kánonická forma uzatvárania manželského zväzku (por. kán. 1108, 1127 CIC). V jednotlivých a výnimočných prípadoch môže ordinár od tejto formy manželstva katolíka oslobodiť. KBS vypracovala celoslovenské normy, podľa ktorých jednotliví ordinári môžu udeliť dišpenz od kánonickej formy manželstva.
Upozorňujeme, že od 9. apríla 2010, kedy vstúpilo do platnosti Motu Proprio pápeža Benedikta XVI Omnium in mentem, došlo k významnej zmene ohľadom záväznosti kánonickej formy pre katolíkov, ktorí formálnym úkonom odpadli od Cirkvi (kán. 1117 CIC). Títo sú opäť, ako to bolo pred Kódexom 1983, viazaní povinnosťou uzatvoriť manželstvo kánonickou formou.
Kurzy prípravy na manželstvo
Kurzy prípravy na manželstvo napomáhajú snúbencom lepšie sa pripraviť na túto dôležitú sviatosť. KBS vydala uznesenie, v ktorom tieto kurzy odobruje a odporúča. Zároveň pripomína, že rôzne kurzy nenahrádzajú bezprostrednú prípravu snúbencov na manželstvo v ich vlastnej farnosti. (67. zasadanie KBS, Donovaly, 28.10.2010)
Manželské ohlášky - norma KBS
KBS stanovila túto normu ohľadom manželských ohlášok:
- V mestách nad 10-tisíc obyvateľov nech sa oznamujú na farskej výveske a na internetovej stránke farnosti počas 3 týždňov pred sobášom.
- Na vidieku a v menších mestách nech sa oznamujú počas 3 nedelí pred sobášom vo farských oznamoch na záver svätej omše (resp. svätej liturgie).
- V prípade, že spolužitie páru de facto v spoločnej domácnosti trvá viac ako 5 rokov, nech sa ohlášky nekonajú.
Vzhľadom na ustanovenie zákona SR č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, snúbenci by mali dať súhlas so spracovaním svojich osobných údajov. Zároveň je vhodné poučiť snúbencov o význame ohlášok pred uzavretím manželstva. Manželstvo totiž nie je len ich osobnou záležitosťou; ono sa významne dotýka aj cirkevného aj občianskeho spoločenstva.
Vzor manželských ohlášok: „Dňa ... si v našej farnosti hodlajú vyslúžiť sviatosť manželstva (meno snúbenca), ktorý pochádza z farnosti ... a (meno snúbenice), ktorá pochádza z farnosti ... Ak by niekto vedel o nejakej prekážke, nech to oznámi na farskom úrade. Zároveň odporúčame snúbencov do vašich modlitieb.“ (80. zasadanie KBS, Melčice - Lieskové, 17.3.2015)
Zásnuby
Zásnuby (resp. prisľúbenie manželstva) nie sú v Cirkvi všeobecne záväzné. V niektorých národoch a v istých regiónoch sú hlboko zakorenené a možno ich zachovať. Zásnuby v procese prípravy na uzatvorenie manželstva zvýrazňujú jeho dôležitosť a serióznosť úmyslu snúbencov.
Schválené normy pre slávenie zásnub na Slovensku sa nachádzajú v Benedikcionáli z roku 2008, SSV, str. Písomné žiadosti k miešaným manželstvám a k manželstvám rozdielneho náboženstva.
Písomné žiadosti k miešaným manželstvám a k manželstvám rozdielneho náboženstva
V súvislosti s týmito dvomi typmi manželstiev treba venovať pozornosť aj písomným žiadostiam o povolenie na uzavretie manželstva mixta religio/matrimonium mixtum (obaja sú pokrstení, jedna stránka však nie je katolícka) k dovolenosti (ad liceitatem) alebo o dišpenz na uzavretie manželstva disparitatis cultus (jedna stránka je katolícka a druhá je nepokrstená) k platnosti (ad validitatem).
V žiadosti o povolenie alebo o dišpenz treba uviesť oprávnený a rozumný dôvod, ktorý zhodnotí a sformuluje farár/správca farnosti.
K žiadostiam treba pripojiť aj Osvedčenie, v ktorom katolícka stránka písomne prehlasuje, že sa bude chrániť straty katolíckej viery a dáva úprimný prísľub, že podnikne všetko pre to, aby deti z tohto manželstva boli katolícky pokrstené i vychovávané. Nekatolícka stránka berie záväzok svojho partnera na vedomie. Obidvaja majú byť podľa kán. 1125 CIC bod 3 poučení o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva a uznávať ich. Príslušný farár/správca farnosti má mať morálnu istotu, že podpísaní toto dodržia.
Výzva Pána Ježiša: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal" (Lk 10, 16), sa vzťahuje aj na oblasť liturgických predpisov. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí je zákonitou autoritou, ktorá svojimi normami zaväzuje všetkých katolíkov, najmä vysluhovateľov sviatostí.
Krst detí a kánonický sobáš rodičov
Vyskytujú sa prípady, že o krst dieťaťa prídu žiadať rodičia, ktorí nie sú cirkevne sobášení, hoci im v tom nebráni žiadna prekážka. Je správne, aby im kňaz vysvetlil rozpornosť ich položenia s kresťanským životom, ku ktorému chcú viesť svoje dieťa a aby im ponúkol možnosť usporiadania ich manželstva. Treba sa však vyvarovať akéhokoľvek nátlaku a nemožno žiadať od takýchto rodičov cirkevné uzavretie manželstva ako podmienku krstu ich dieťaťa.
Podmienkou je morálna záruka kresťanskej výchovy dieťaťa. Túto môže predstavovať súhlas rodičov s krstom a krstní rodičia, ktorí spĺňajú cirkevno-právne podmienky pre túto úlohu. Ak sa rodičia zosobášia po krste svojho dieťaťa, treba do poznámky záznamu o krste dieťaťa v matrike pokrstených zaznačiť jeho uzákonenie (napr. „Na základe cirkevného sobáša rodičov dňa ... v ... Biskupský úrad Banská Bystrica Mons.
tags: #sviatost #manzelstva #latinsky