Rajecká Lesná je známe pútnické miesto s bohatou históriou a množstvom zaujímavostí. V minulosti sem prichádzali pútnici z blízkeho i ďalekého okolia, aby prednášali svoje modlitby a prosby Panne Márii, ktorej socha sa nachádza na hlavnom oltári Baziliky Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej
RAJECKÁ LESNÁ
Dejiny kostola vo Frivalde
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola.
Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum...“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská...“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti.
V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom. Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť.
Opis kostola
Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. Stála na oltári so sochami panien a mučeníc Kataríny, Barbory, Doroty, ako aj so štyrmi namaľovanými obrazmi na dvoch tabuliach, zobrazujúcich tieto výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie Pána, Návšteva u Alžbety, Narodenie Pána a Klaňanie Troch kráľov. To všetko tvorilo krídlový oltár.
Na vrchole oltára stálo aj súsošie Krista s tŕňovým vencom na hlave, Panny Márie a svätého Jána evanjelistu. Liturgická funkcia súsošia sa dostala do popredia v období Veľkého týždňa, kedy oltárne krídla boli zatvorené, pretože na vonkajšej strane krídiel neboli obrazy. Podobnosť s mariánskym oltárom v Spišskej Sobote poukazovala na spojitosť s poľskou sandeckou maliarskou školou. V tomto zmysle sa môže niekdajší oltár a dodnes zachovaná socha Madony odvodiť od svätej Kingy.
V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
V sakristii frivaldského kostola na stene medzi dverami do sakristie a pastofóriom sa donedávna dal pod nástennou maľbou prečítať kúsok nápisu z roku 1571, napísaného kriedou okrovohnedej farby.
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ.
Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus. Po skončení Rákocziho vzbury sa Ján Letavský v roku 1709 vrátil späť do pastorácie. Zomrel v roku 1712.
Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou.
V matrike farnosti Domaniže z rokov 1670-1731 sa nachádza záznam o tragickej smrti Juraja Vrtíka, farára v Domaníži. Podľa záznamu sa 58-ročný kňaz Juraj Vrtík v septembri 1712 vracal z Frivaldu do svojej farnosti cez dolinu Suchá, ktorá je povyše dnešnej osady Trstená. Ako pil vodu zo studničky, prepadli ho dvaja zbojníci a pretože sa nechcel dať ozbíjať, vystrelili naňho. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov. Na následky postrelenia farár 2. októbra zomrel. Tento čin pripisovali Jurajovi Jánošíkovi pri súde v Liptovskom Svätom Mikuláši v marci 1713.
Pútnické cesty do Frivaldu
Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán.
- Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny.
- Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Táto stojí na malom vŕšku na začiatku dediny, pod mohutným starobylým brestom.
- Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“.
- Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu.
Toto boli štyri oporné body, štyri zastávky, pri ktorých sa pútnici zoradili, a tak prichádzali pozdraviť nebeskú Matku do milostivého chrámu. Mnohí na príhovor Matky Božej obsiahli rozličné milosti.
Pútnické milosti a zázraky
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche.
V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“. Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami.
Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica.
Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“.
V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Popis kostola i inventára zaznačil do matriky 20. júla 1733. Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie.
Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. Nad ňou bola postava Boha Otca a holubica ako symbol Ducha Svätého. Po krajoch oltára boli sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Ondreja apoštola. Na oltári viseli zlaté a strieborné votívne dary. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína.
Vedľa hlavného oltára naľavo bola kazateľnica, ktorá bola z kameňa a hornú časť mala z dreva. Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000.
Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Pri vstupe od kostola po pravej strane bola latrína, ďalej schody na povalu a do pivnice, archív so skladom, komora a izba pre hostí. Po ľavej strane bola kancelária, spálňa, spoločenská miestnosť a kuchyňa. Na oknách boli mreže, okolo okien boli ozdobné rímsy. Dvere boli dvojité, zdobené drevorezbou. Na každej strane mali zabezpečovací systém v podobe zasúvacieho štvorhranného dreva. Budova bola z dvoch tretín podpivničená. Bola zbúraná až v r.
Je isté, že v tých časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej. Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“
Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca. V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8.
Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv.
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením:
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca.
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor.
Počas pôsobenia farára Jána Škrovánka zakúpili v roku 1814 a dňa 14. januára 1815 posvätili nový cintorín nad dedinou, na ktorom sa pochováva dodnes. V roku 1825 zadovážili 10-registový organ a umiestnili ho na choruse. Ján Škrovánek zomrel dňa 22. apríla 1827 a bol pochovaný ešte na starom cintoríne pri kostole.
Po jeho smrti prišiel do Frivaldu farár Jozef Horecký. Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich.
Kalvária v Rajeckej Lesnej
Neďaleko farského kostola Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej je umiestnený vyrezávaný pohyblivý Slovenský betlehem, ktorý vytvoril majster Jozef Pekara v rokoch 1980 - 1997. Rajecká Lesná je pútnickým miestom a neďaleko betlehema sa nachádza kalvária s krížovou cestou, na konci ktorej je kostolík Nanebovstúpenia Pána. Frivaldská kalvária sa nachádza na zalesnenom kopci na okraji obce Rajecká Lesná, asi 500 m od Baziliky.
Kalvária v Rajeckej Lesnej (Frivald) bola postavená v rokoch 1920-1921 z finančných príspevkov tunajších rodákov žijúcich a pracujúcich v Amerike. Iniciátormi zbierky boli Ján Kolár, Štefan Pápež, Laurin Pastorek a Filip Miko. Zbierkou sa získalo 4000 dolárov. Mená darcov sú umiestnené na mramorovej doske v kostolíku Nanebovstúpenia Pána.
Obrazy a rámy krížovej cesty boli zhotovené v Mníchove. Obrazy sú zhotovené z kamenistej masy a rámy sú z tvrdého dreva. Kalváriu posvätil 29. mája 1921 nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko a kázeň predniesol páter Irenej, gvardián františkánskeho kláštora v Žiline. Súčasne s Kalváriou bola postavená aj Lurdská kaplnka.
Pri tejto kaplnke pramení čistá voda považovaná za zázračnú a je spojená aj s jednou legendou: Istá slepá žobráčka, každoročne navštevovala Kalváriu na Zelený štvrtok. Jednoho času práve na Zelený štvrtok si vodou pretrela svoje slepé oči a volala pri tom Pannu Máriu na pomoc, a zrak sa jej odvtedy vrátil.
Areál Kalvárie sa obnovoval v rokoch 1971-1972, 1990, 1996-1997. Sestra p. dekana Alexandra Klabníka prispela najviac na obnovu Kalvárie v r. 2000 sumou 18 000 dolárov.
Púte s krížovou cestou sa konajú vždy na sviatky Najsv. Trojice, Narodenia Panny Márie, na Veľký piatok a na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, kedy sa aj v kostolíku Nanebovstúpenia Pána slúži sv.
Ďalšie zaujímavosti v regióne
Nad obcou Rajecká Lesná, priamo v Rajecko-lesnianskej doline vytryskuje prúd vody do výšky približne 10 metrov. Bohatú história mesta Rajec, ako aj komplexný obraz o prírodných pomeroch Rajeckej kotliny, vám poskytne Mestské múzeum v Rajci. Termálne kúpalisko Veronika sa nachádza v meste Rajec priamo v náručí panenskej prírody Rajeckej doliny.
Prírodné krásy v okolí
Dominantou Lúčanskej Malej Fatry je nádherný vyhliadkový vrch Kľak. Kľak - 1352 m n. m. je jedným z najkrajších a najnavštevovanejších vrchov v Lúčanskej časti Malej Fatry. Medzi turistami je veľmi známy a dalo by sa povedať, že priam až kultový.
Lyžiarske stredisko Rajecká Lesná sa nachádza v idilickom prostredí Malej Fatry. Celková dĺžka 5-tich zjazdoviek je 3,8 km a z nich je 2,5 km umelo zasnežovaných. Prečínska skalka je chránená prírodná pamiatka v správe CHKO Strážovské vrchy.
Vrch Kľak v Malej Fatre
Pohľad do súčasnosti
V piatok 15. augusta 1802 oslavovali v našom chráme nielen sviatok Nanebovzatej Panny Márie, ktorej je chrám zasvätený, ale v tento deň bol aj chrám posvätený. Svätú omšu celebroval dekan Mons.
Je monumentálny chrám, ktorý sa nachádza v strede hlavného námestia M. R. Štefánika. Kostol začali stavať v r. 1792 a bol dokončený a posvätený v deň titulu chrámu 15. augusta 1802. Počas mesiaca septembra sa každoročne koná tradičná mariánska púť.
Mesto Topoľčany pripravilo krátke video, v ktorom predstavuje náš farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - duchovné srdce mesta a zároveň mariánsku svätyňu, ktorá sa stáva jubilejným chrámom pre rok 2025. Vo videu môžete nahliadnuť do krásneho interiéru chrámu, jeho bohatej histórie a atmosféry, ktorá sprevádza veriacich i návštevníkov už stáročia.
Vo veľkej miere bola v dávnejších dobách využívaná ako pohrebná kaplnka, kde sa konali posledné smútočné rozlúčky. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia bola prepožičaná evanjelikom pre slávenie ich bohoslužieb. Keď si evanjelici v Topoľčanoch postavili svoj nový kostol, tak kaplnku vrátili opäť farnosti. Avšak za posledných zhruba 30 rokov táto kaplnka nebola nijako využívaná.
V piatok 15. augusta 2025 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie bola medzi správcami oboch topoľčianskych farností slávnostne podpísaná ich vzájomná písomná dohoda o udelení si všeobecnej licencie a o vzájomnom akceptovaní všeobecného súhlasu vo vzťahu k farníkov jednej i druhej farnosti. Znamená to, že obaja duchovní správcovia oboch topoľčianskych farností a ich filiálok (Nemčice, Tovarníky, Malé Bedzany) si všeobecne akceptujú, tolerujú a súhlasia s vysluhovaním sviatostí a svätenín svojich farníkov aj na území druhej topoľčianskej farnosti. Veriaci tak nebudú musieť zakaždým si ísť individuálne vyžiadať konkrétne povolenie pre ich vyslúženie sviatosti (krstu, Eucharistie, birmovania, sobáša, zaopatrovania) alebo sväteniny (pohreb, uloženie urny, požehnanie príbytku...).
Dávame do pozornosti víkendový kurz prípravy na manželstvo 5.-7.9. Nám. M. R.
Terciári Západného Slovenska na XV. Dňa 19. júla, kedy si veriaci pripomínajú Preblahoslavenú Pannu Máriu, sa stretli v Topoľčanoch v našom pútnickom chráme pri nohách Sedembolestnej Panny Márie svetskí františkáni (terciári) zo Západoslovenského regiónu OFS na svojej už 15. Púť k sv.
Farnosť Skalka nad Váhom pozýva všetkých kňazov a veriacich na hlavnú púť k sv. Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi, patrónom Nitrianskej diecézy, ktorá sa uskutoční na Skalke pri Trenčíne a vyvrcholí v dňoch 19. a 20. júla 2025. Pripomíname, že Diecézna svätyňa sv.
Farnosť Nitra-Zobor srdečne pozýva na púť k sv. Svoradovi, patrónovi mesta Nitra, na Zoborský kláštor v piatok 18. júla 2025. Program začína o 17:15 modlitebnou pešou procesiou z františkánskeho kostola (Farský kostol sv. Petra a Pavla) do Zoborského kláštora, kde o 19:00 bude sláviť sv. omšu J. Exc. Mons.
Farnosť sv. Kataríny Alexandrijskej v Topoľčiankach srdečne pozýva veriacich na tradičnú 339. Škapuliarsku púť k Panne Márii Karmelskej, ktorá začne trojdním od stredy 9. júla - do piatku 11. júla a vyvrcholí svojím hlavným programom cez víkend v dňoch 12.-13. júla (sobota a nedeľa) 2025. Pontifikálnu svätú omšu bude v sobotu o 20.00 hod. celebrovať J. Exc. Mons. Peter Beňo, nitriansky pomocný biskup. Slávnosti 1. sv.
Srdečne vás pozývame na púť bratstiev Františkánskeho svetského rádu západoslovenského regiónu v sobotu, 19. júla 2025 do Topoľčian.
Mesto Topoľčany v dňoch 13.-15. júna 2025 si pripomínalo a slávilo 790. výročie od prvej zachovanej písomnej zmienky o našom meste z roku 1235. Na tieto dni pripravilo mesto viacero hodnotných podujatí a to i v spolupráci s rôznymi inštitúciami, ktoré v meste sídlia. Súčasťou tohto bohatého spoločenského a kultúrneho programu, bola rovnako sv. omša obetovaná za mesto Topoľčany a jeho obyvateľov.
Drahí farníci, milí pútnici, srdečne vás pozývame na tradičnú Púť k Najsvätejšej Trojici, ktorá sa uskutoční v dňoch 14. - 15. Medzi najvýznamnejšie body programu patrí slávnostná svätá omša v nedeľu 15.
17. mája (ZŠ Dona Bosca) udelil pán dekan Dušan Argaláš sviatosť eucharistie 43 deťom. Deti počas roka vyučovala náboženstvo Mgr. Magdaléna Chválna. Slávnosť sa vydarila aj za účasti spevokolu Dominik.