Obec Krížovany sa nachádza približne 16 km západne od Prešova, v oblasti Šarišskej vrchoviny, v údolí potoka Križovianka. Nadmorská výška v strede obce je približne 395 m n. m. a v chotári sa pohybuje v rozmedzí 371 až 603 m n. m. Administratívne spadá pod okres Prešov v Prešovskom samosprávnom kraji.
Osídlenie obce Krížovany má pôvod v slovanskom sídlisku z doby veľkomoravskej. Sídlisko vzniklo pri staršom kostole v 11. - 12. storočí, prípadne ho založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi koncom 13. storočia. Dnes je to priemerná slovenská dedina, no koncom stredoveku to bolo prosperujúce trhové mestečko. O niekdajšom význame sídla svedčia zachované pamiatky.
Obec je prvýkrát písomne doložená z roku 1318 z listiny Spišskej kapituly s názvom Scenthkerezth. Neskôr sa názov obce objavuje v rôznych formách: Sancta Crux (1330), Senthkeresth, Kyssenthkeresth (1468), Kyszentkerezt, Naghzenthkerezt (1485), Krížowjani (1773), Krížovany (1920), Križoviany (1927). Maďarský názov obce je Szentkereszt.
Táto listina z roku 1318 potvrdzuje, že Dominik, syn Lacka z Trsteného pri Hornáde, predal svoj dedičný majetok Krížovany Mikulášovi, synovi Urbana z Perína. V roku 1330 bola v obci fara, v roku 1340 tu bol kláštor františkánov. V roku 1427 mala obec 32 port. V druhej polovici 15. storočia sa spomínajú Veľké a Malé Krížovany. Obec sa v 15. storočí vyvíjala ako poddanské mestečko. Neskôr dostala aj trhové právo.
Zemepánmi boli Berthótyovci, Hedryovci, Frichovci, a v 19. storočí Ghyllányovci. V roku 1787 bolo v obci 58 domov a 395 obyvateľov, v roku 1828 bolo 49 domov a 361 obyvateľov. Obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pálením kolomaže. Po roku 1918 boli obyvatelia zamestnaní prevažne v poľnohospodárstve. Od roku 1960 bol v obci ŠM (Štátny majetok). Časť obyvateľstva pracovala v stavebných a iných priemyselných podnikoch v Prešove a Krompachoch.
Kostol v Krížovanoch
Kostol v Krížovanoch bol postavený v prvej štvrtine 14. storočia ako typické jednolodie s kvadratickým presbytériom, zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Kostol aj veža boli vybudované v strede dediny (395 m n. m.) v prvej polovici 14. storočia. Jednoloďový chrám v ranogotickom slohu dokázateľne stál už v 30. rokoch 14. storočia.
Od polovice 14. storočia stojí pri kostolíku mohutná obytná veža, slúžiaca dnes ako kaplnka a zvonica. Mohutnú obrannú vežu v areáli kostola, ohradeného kamenným múrom, postavili potom okolo polovice storočia. Vežu postavili niekedy okolo polovice 14. storočia neďaleko kostola, čím vznikol zaujímavý súbor stredovekých objektov. Na prelome 14. - 15. storočia bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami.
V prvej štvrtine 16. storočia dostal kostolík neskorogotický krídlový oltár. V období renesancie boli upravené fasády a loď dostala murovanú klenbu. Pôvodne drevený rovný strop v lodi bol nahradený renesančnou valenou klenbou so styčnými výsečami. Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominika Sabola, kostol bol výraznejšie upravovaný iba v období renesancie.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, problémom sú fasády a vlhnutie múrov. Kostol stojí v otvorenom areáli v obci. Je v pomerne dobrom stave, problémom je vlhnutie stien. Kostol stojí v ohradenom ale prístupnom kostolnom areáli pri hlavnej ceste v obci.
Ako zdôraznil Dominik Sabol, kostol je v celej hmotnej podstate stredoveký. Pozostáva z pôvodného rovno uzavretého presbytéria, k nemu severne pripojenej sakristie a rovnako pôvodnej lode. Mestečko Križovany postupne upadalo, v novoveku nebol dostatok financií na prestavby a zrejme vďaka tomu sa dodnes zachoval jedinečný stredoveký sakrálno-obranný areál.
Kostol a zvonica v Krížovanoch
Nástenné maľby
Z pôvodnej freskovej výzdoby sú dnes prezentované len najlepšie zachované maľby na víťaznom oblúku. Na vnútornej strane ide o dvojicu kráľovských svätcov - zrejme sv. Štefana a sv. Ladislava umiestnených v oblúkoch s trojlístkovým motívom. Po východnej strane oblúka, no iba v južnom poloblúku, sú maľby rozsiahlejšie a predstavujú tri múdre panny z pôvodného cyklu podobenstva o piatich múdrych a piatich nemúdrych pannách. Figúry sú tiež zasadené do trojlístkového orámovania a pod nimi je ešte maľba neznámeho svätca.
Odhalené a prezentované ostali len lepšie zachované časti na ranogotickom lomenom víťaznom oblúku. Na južnej strane je vyobrazenie dvoch polopostáv svätcov - uhorských kráľov, najskôr svätého Štefana a Ladislava, ktorí sú zasadení do gotického orámovania trojlístkovej kružby. Maľby majú analógiu s freskami v Chyžnom na Gemeri z konca 14. storočia, no fyzikálno-chemickým rozborom sa zistilo, že križovianske maľby pochádzajú zo začiatku 15. storočia. V stredovekom kostole sa našli maľby kráľov. Jeho pamiatkársky význam spočíva najmä v interiéri, kde boli v celej svätyni a po víťaznom oblúku objavené gotické nástenné maľby.
Patrocínium kostola: Povýšenia sv. Kríža.
Veža
Veža bola začiatkom novoveku upravená na sýpku, no v 18. storočí reštituovaná ako zvonica s kaplnkou. V 17. storočí veža prestala slúžiť tomuto novému účelu a zmenila sa na objekt so sakrálnym využitím. Po roku 1770 veža prestala slúžiť tomuto novému účelu a zmenila sa na objekt so sakrálnym využitím. V spodnom podlaží vznikla kaplnka sv. Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a je príležitostne využívaná na liturgické účely.
Spodné podlažie veže - samotná kaplnka - je zaklenutá hviezdicovou klenbou (podľa niektorých zdrojov z 16. storočia). Je v pomerne dobrom stave, problémom je vlhnutie stien.
Patrocínium veže: sv. Kríža.
Architektonické zaujímavosti Kysúc
Vývoj názvu obce Krížovany
| Rok | Názov |
|---|---|
| 1318 | Scenthkerezth |
| 1330 | Sancta Crux |
| 1468 | Senthkeresth, Kyssenthkeresth |
| 1485 | Kyszentkerezt, Naghzenthkerezt |
| 1773 | Krížowjani |
| 1920 | Krížovany |
| 1927 | Križoviany |
| 1948 | Krížovany |
Obec má vlastnú webovú stránku www.krizovany.ocu.sk.